Mesiac: november 2024

…a tak týmto týždňom končí predposledný mesiac tohto roka… je to konvencia… mesiace a roky… ale predsa… členenie roky na mesiace je nejakým spestrením života… a pritom dalo by sa jednoducho povedať že prichádza zima a leto je už ďaleko za nami…a jeseň ešte zbiera posledné listy… zo stromov…

… a tak som sa nedávno zamyslela nad tými mesiacmi v roku a uvedomila som si, je si odjakživa predstavujem rok ako kruh… Silvester je ako „12“…akurát mám mesiace v poradí presne naopak ako hodinové ručičky… a tak mi tie dva kruhy chodia v hlave nejak v protismere… a hlavne –  ten s mesiacmi a dňami má len jednu ručičku:))

… a ako to máte vy?… sú mesiace ako zásuvky a roky ako komody?… alebo ako kabáty v skrini?… alebo dlažobné kocky na ceste?… zrnká piesku na pláži?

… a tak netere počas letných prázdnin písali pohľadnice z dovolenky… písali ich dosť veľa, lebo mágia posielania pohľadníc má v detstve čaro priam ako darčeky pod stromčekom… a keď sa vrátili domov, všetkých adresátov sa pýtali, či už pohľadnice došli… a my sme permanentne a pravdivo konštatovali, že nie… koncom leta som nahovárala sestru, aby zavolala do hotela, či tam tie pohľadnice niekde nezostali – nechávali ich totiž na recepcii – nehádzali do bežnej poštovej schránky… ale sestra v návale iných vecí to nechala na vesmír… a urobila dobre!!!… o čo väčšie prekvapenie mala minulý týždeň babka, keď rovno na narodeniny dostala pohľadnicu od vnučiek- a od mora… s nádychom leta a nekonečného času prázdnin:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
On the Beach 
Tmavomodrý svět 
Potěšilý host 

… a tak máme tesne pred adventom a temnota jesene kulminuje… a tak som si s niektorými priateľmi zvykla písať pohľadnice… taká archaická hra…. veľmi milá… tento rok však adresátov ubudlo… neviem ako sa posielajú pohľadnice na onen svet…. ale ak by ste niekto chceli odo mňa občas nejakú pohľadnicu dostať tu teraz cez obyčajnú poštu – napíšte mi adresu… kľudne aj mail elektronický:))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím blízkeho návratu svetla do každého kútika našich duší a nádeje, že jar príde a opäť aj to leto:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – a meniny majú najbližššie Ondrejovia a Andrejovia – všetko najlepšie… aj tým, ktorí už nie sú medzi nami…
p.s. 2 – a lunárny kalendár naznačuje, že je dobrý čas na upratovanie… a potom si treba dať zeleninovú polievku:))

… a tak sme na Martina prosili Martinov, nech ešte tie biele koníky nechájú niekde v stajniach… ale tá tma je už naozaj tmúca… predvčerom ráno som zaspala do práce  a popoludní okolo druhej mávam pravidelne pocit, že musia už byť snáď štyri hodiny…ak nie viac)))

… a tak som si minulý týždeň predsa len kúpila lístok na koncert „Plastikov„… keď sa elektronický lístok objavil v mailovej schránke nechápavo som pozerala na časový údaj začiatku koncertu: 21.30!!!… pomaly som sa zmierovala s tým, že na koncert zrejme nepôjdem… prirodzene v tomto čase už zaliezam pod deku… niekedy priam pod paplón… a deka navrch:))

… a tak som sa v deň koncertu udržiavala v istom tempe a pohybe… a aby som nemala pocit, že idem večer „na polnočnú“… 

… a tak nakoniec koncert začal okolo desiatej večer a bol skvelý, skončil tesne pred polnocou… ale „Púlnoc“ nehrala…. bez Mejlu teraz nie… a tak tento koncert ako „predvoj“… nie predskokan festivalu VAD skončil symbolicky na prahu 17. novembra… so spomienkami na Prahu… so spomienkami na 17. a celý november pred 35.rokmi… cez siete kolovali fotografie z týchto dní… spoznávali sme spolužiakov… sama som sa na žiadnej neobjavila ale viem presne, kde sme na „esenpéčku“ stávali…

„Pravda a láska musí zvítězit 

nad lží a nenávistí“

Václav Havel 

… a tak nakoniec jemná večerná chumelica prebehla večer Bratislavou na Elvíru… a tak v týchto dňoch sa postupne otvárajú predvianočné trhy… a tak by bolo príjemné dať si punč, varené víno, lokšu… zabudnúť na politiku a tešiť sa na Vianoce… užívať si to, za čo sme pred 35-rokmi mrzli na námestiach… slobodu a ľudskosť, spoluprácu, vzájomné pochopenie, podporu… jednoducho hojnosť všetkého dobrého….s funkčnými cestami, železnicami, nemocnicami, školami, úradmi a inými prvkami prosperujúcej krajiny….môžme zabudnúť na niečo zlé, ale nie na seba a naše sny🤍💙❤️

…. a naša hudobná redaktorka vyberá:

Plastic People of the Universe_ podivuhodný mandarín
Pulnoc 
Slúbili sme si…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím:

…nech mier zostáva nielen so štátmi bývalého Československa ale je aj v celej Európe, Ázii… Amerike… Afrike… Austrálii….. poťažmo v Antarktíde…  

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a narodeniny majú prví strelci ale tiež Cecílie, Milky, Katky, Klementovia… – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí – dajte si orechy a čokoládu – obsahujú železo!… a tiež… usmievajte sa:)))

… a tak listopadanie podporené mrazom vyzlieka stromy donaha… samozrejme okrem ihličnanov neopadavých… niektoré z nich sa premenia o mesiac na vianočné stromčeky… niektoré už sú nainštalované na námestiach…

… a tak stromy… v češtine sa priam dostávajú do názvu mesiaca, hoci listy padajú aj z iných rastlín, ich množstvo a farebnosť púta na stromoch…

… a tak som sa pred týždňom v ochladení ocitla pri ramene Malého Dunaja – Kolárovo… v minulosti som tam bola… pred 10 či 20 rokmi(!)… pamätala som si len prestrešený drevený most, ktorý je len z roku 1993 – považovala som ho za historickejší:)… a vodný plávajúci mlyn je replikou z 80-tych rokov 20.st. – len vnútorné zariadenie je pôvodné, ale citlivá rekonštrukcia a most robia z miesta niečo archaicky zaujímavé… a tak to vyzeralo, že menší hlúčik náhodných návštevníkov sa len tak prejde okolím… nanajvýš si vypočuje o niečo viac ako výklad Smoliaka vo filme Na samote u lesa… ale pani z mlyna bola veľmi zdieľna… porozprávala okrem histórie mlyna a mlynárstva v lokalite aj o nejakom hudobnom letnom festivale v areáli, po ktorom tam 2 týždne nespievali vtáci a tiež, že sa chystá výrub stromov pri mlyne… zrejme aby tam mohli byť ešte väčšie akcie a aby mali dostatočné zázemie… asi celkom pragmatické dôvody… a tak keď som potom prechádzala okolo neskutočne archaických vŕb… len vodník chýbal!!!… a videla som červené značky na kmeňoch mnohých stromov – hlavne vŕb… chtiac-nechtiac pôsobili ako bodnutia… do duše stromu… ortieľ človeka nad prírodou…aký ortieľ príroda potom vznesie nad nami?…

… a tak sa isté „nezalesnené“ svahy na niektorých miestach zmenili na zjazdovky… a tak sa začína zasnežovať a v alpskom lyžovaní začína nová sezóna… a hneď úvodné preteky zaznamenali úspešné návraty… nórsko-brazílsky pretekár tentokrát v Brazílskom drese Lucas B. skončil tesne pod pódiom a Mikaela S. na piatom mieste… Petra V. sa ešte na zoznamoch pretekárok neukázala…. 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Peter Lipa 
Zuzana Navarová 
Scorpions 

…a tak by sa dalo veľkým oblúkom konštatovať, že tie „umelé“ ropné produkty (umelohmotné stoličky a kelimky na festivale… pardón sú už aj sofistikovanenjšie z obnoviteľných alebo recyklovaných materiálov) pochádzajú pôvodne zo stromov ( a živočíchov)… ale k tak prudkej „relativizácii všetkého“ som sa predsa len nechcela dopracovať… pretože niektoré miesta, ktoré môžu zaniknúť sa neobnovia…..

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme našli symbiózu s prírodou i medzi sebou navzájom:)

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 15.11. bude spln… a narodeniny majú poslední škorpióni… budeme im priať i spomínať… aj na niektorých strelcov…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – urobte si mätový čaj – povzbudzuje mozog a optimizmus!

… a tak sa za posledný týždeň rozbehol november… jemnými hmlami a mrazíkmi… jemným jesenným slnkom…

… a tak svetelné obrazy zhmotnené do fotografií sa presúvajú do tepla galérií  (pravda, v niektorých priestoroch sa kúri dosť úsporne:))… 

… a tak sa rozbehol (nielen) v Bratislave… ale najmä … festival Mesiac fotografie.… 

… a tak som tento týždeň absolvovala dva menšie maratóny vernisáží… dva diametrálne odlišné dni a nálady… hoci sprievodcom bol stále dlhoročný organizátor Václav Macek… a tak kým v utorok sa začínalo prírodne… priam pri Dunaji – na plote Umelky „podvodovými fotografiami“ Áčovými… vo vnútri satelitné snímky a baobaby… a potom v Dome umenia fascinujúce secesné postavy a tyrolské portréty Koppitza a na tom istom poschodí farebné ironicky podfarbené obrazy sveta Martina Parra…

…a tak v stredu väčší ponor do tmy…hlbín duše… ťažoby ľudskej zložitosti… priamo v Dome fotografie i v podzemí Pálffyho paláca… tak nejak underground…odľahčený stereoobrázkami… ktoré som napriek „nazeraciej pomôcke“ stále videla ako 2D a nie 3D:))… a tak je ešte pár vernisáží v príprave a väčšina výstav do konca novembra (pozor, niektoré končia aj skôr)))

…. a tak dušičkový víkend prežiarený slnkom… ľahko oblečení návštevníci cintorínov… takmer som už očakávala nejaké občerstvenie v mexickom duchu… 

…a tak som prechádzala nedávno vojenským cintorínom… čítala som si dátumy pri menách a spočítavala vek vojakov… nenašla som v tom množstve čísel nikoho staršieho ako som ja…

…leť na Mesiac…
…keď ho minieš, ocitneš sa medzi hviezdami…
/neznámy autor

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Martin Chrobák 
Garáž 
Yes 

…. a tak by som nám priala, aby ťažoba života sa pretavila do umenia, aby sme ju precítili na výstave… a po jej návšteve vnímali slnko… hviezdy… radosť…v zdraví… zdravím!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie k pokračujúcim škorpiónskym sviatkom… Zdenke, Martinovi, Norike, Ludvikovi…a k meninám v pondelok Martinom!!!:)))
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – nebojte si dať nohy na stôl… plánovať a snívať:))