Mesiac: december 2024

… a tak medzi Vianocami a Silvestrom…. a tak by sa dalo popísať pár zážitkov tesne predvianočných… a tak si spomínam ako som bola vymeniť jednu populárno-vedeckú knihu deň pred Vianocami, za inú – skutočne vianočne čarovnú… „Dopisy otce Vánoc“ od J.R.R. Tolkiena…. a cestou s knižkou v ruksaku som stretla rodinku z Indie, ktorá sa nevedela cez Staromestskú  dostať niekam do neznáma… na trhy na Hlavné námestie hlavného mesta… a tak, hoci som už bola v ten deň ošľahaná vetrom… odviedla som ich až na námestie…a cestou odtiaľ som sa šla na chvíľu zohriať do františkánskeho kostola… a tam výstava – minibetlehemy… niektoré priam v zápalkovej škatuľke a iné v orechovej škrupinke…bez tej zachádzky by som ich neobjavila…

… a tak predvianočné upratovanie…. zistila som, že keď sa upratuje naraz celý byt… a dosť narýchlo… tak to pripomína lúštenie sudoku… sú tu rôzne možnosti postupu:… každá izba zvlášť…. behanie z izby do izby… a v každej niečo – na tú istú tému… utrieť prach… povysávať…. alebo kombinácia týchto dvoch metód:))

…. a tak sme tento rok, po skúsenosti z minulého… kupovali vianočný stromček dva týždne vopred… pekne doplatené za orezanie kmeňa… stromček sa mi zdal už po jeho umiestnení do vedra na balkón na vrcholku mierne do žlta… a tak bolo najrozumnejšie nechať ho na tom balkóne až do štedrého dňa… a tak som sa hneď ráno onoho dňa odhodlala stromček ozdobiť… aké bolo však moje prekvapenie, keď som zistila, že orezaný kmeň stromčeka sa nezmestí do stojana…. a tak sa na chvíľu zdalo, že stromček ostane na sviatky vo vedre na balkóne… žiadna panika – veď sú sviatky!!! povedala som si a snažila nemyslieť na možnosti komu zavolať a kto má po ruke bežne pílku na drevo… a tak, keď som predýchala situáciu, povedala som si, že ak nepomôžu susedia odvedľa, nechám stromček na balkóne neozdobený… a tak som napísala susede, či nie sú doma a keď sa ani po polhodine neozvala, zavalala som, aby som vedela na čom som… boli doma… sused bol ochotný pomôcť… za asistencie celej rodiny bol stromček cca o hodinu orezaný ostrým kuchynským nožom… vymenili sme si koláčiky a zapriali pekné sviatky … malý zázrak…Vianoce!!!!

…som rád, že sa otec Vianoc prebudil
prespal skoro celé to horúce leto
už aby napadol sneh, mám úplne žltý kožuch
… s láskou ľadový medveď
„Dopisy otce Vánoc“ od J.R.R. Tolkiena

…a tak sa nedalo cez vianoce vyhnúť prepínaniu programov a rozhodovaniu medzi klasickými – chronicky zámymi rozprávkami a tými novými… staré boli uprednostnené… a v Tv aj v rádiu išli omše a požehnania…. zaujímavá bola zmienka v kázni o básnikovi Paulovi Claudelovi (brat Camille C. – žiačky a partnerky A. Rodina… neboli rodina…)… alebo citácia z rozprávky S čerty nejsou žerty na Štefana… mimochodom šla v ten istý deň večer… žeby nejaká dohoda?…a pápežovi nedalo nehovoriť o mieri… o túžbe po mieri… pre nás… pre celý svet… ktorého sme súčasťou…

…. a naša hudobná redaktorka vyberá:

Lennon 
Elthin 
Boney M 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného uzavretia roku 2024 a štastného vyročenia do nového roka!

s nádejou a láskou!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie Ivanká, Dávidom, Silvestrom… aj narodeninovým kozorožcom… napríklad aj Timothéemu Chalametovi!
p.s.2 – a lunárny kalendár odporúča vyložiť si nohy a usmievať sa… a po nove 30.12. vykročiť do nového roka so vztýčenou hlavou, hrdosťou, odvahou a odhodlaním užívať si každý deň naplno!

… a tak by sa hodilo písať o …. niečom predvianočnom… vlastne je týždeň do Vianoc… a nech napíšem čokoľvek… bude to predvianočné…

…a tak som včera kúpila zásobu práškového cukru, že napečiem vanilkové rožky… a tak som sa dnes ráno zapozerala na krabicu s cukrom a bolo mi divné, že má perforáciu naznačujúcu otváranie v strede… veď sa ten cukor začne sypať… žeby sneženie tu, kde sneh zatiaľ nemáme (a nie je isté, či cez zimu vôbec bude)?… a tak som si lepšie prečítala názov na krabici… „kockový cukor“!… sos… ak chcete pošlem vám ho… za poštovné:)))

… a tak som včera pri prelievaní vody z hrnca do hrnca – priamo nad sporákom – preliala nakoniec celú varnú dosku aj najpoužívanejší horák, ktorý prestal fungovať… skúšala som zohnať dobrú radu profesionála… ale odporúčaný plynár je práve na dovolenke… a tak som dnes volala do neznámej firmy… a keď mi konečne poslali technikov na vysušenie sporáka, tak mi kolegovia po telefóne poradili použiť fén a… zabralo… a tak som najprv rýchlo upratovala kuchyňu a potom zas zbesilo odvolávala servisákov… s ktorými sme si aspoň popriali pekné sviatky… dúfam, že sa potešili, že nemusia v špičke frčať cez pol mesta….

… a tak sa dnes zvláštne prepojili dva filmy z Tv ponuky…. klasika „Niekto to rád horúce“ a (mne) neznámy československo- francúzsky film „V proudech„… a tak prepojenie veľmi formálne… hudobný agent  Jozefíny a Dafné je Poliakof… a rovnaké priezvisko mal aj otec hlavnej predstaviteľky druhého filmu – Mariny Vlady… operný spevák… a tak úplne nevianočné prepojenie v predvianočnom období:)))…. Poliakof… poliak… režisér Billy Wilder pochádzal zo Suchej (Sucha) – Halíč, Rakúsko-Uhorsko (neviem, či z časti, ktorá dnes patrí Poľsku alebo Ukrajine)….a tak som napísala kamarátovi z Poľska, ktorý opäť žije vo Švédsku… a tak som si spomenula na tradičné „Urbi et orbi“  pápeža poľského pôvodu, ktorý odriekal priania v množstve cudzích jazykov (bolo to tak zvláštne rozprávkové)… a tak súčasný Pápež František sa nezúčastnil na znovuotvorení Notre Dame v Paríži začiatkom decembra… podnikol však v tretiu adventnú nedeľu –  prvú pápežskú cestu vôbec – na Korziku….a tak tento týždeň dávali aj film „Zvonár u matky Božej“ s Lollobrigidou…a tak filmy….mestá… miesta…..vône… mala by som sa pokúsiť o nejaké Linecké pečivo… medvedie labky (z orechových formičiek) sú už hotové…

…našou úlohou je
dať svetu lásku…
M.Scott Peck

… a tak niekto to má pred Vianocami rád rušné… plné stretnutí… večierkov… trhov… obchodov… niekto preferuje stíšenie… zahĺbenie sa do seba… pozorovanie letiacich vtákov… oblakov….rozjímanie v dichu a teple domova alebo v chladných katedrálach… ale všetci majú určite radi vône punču alebo aspoň pomaranču…

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Wintertime 
Púlnoční 
Zima na saniach 
Sweet Dreams 
Moonlight shadow 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech máme/máte zvyšok adventu presne podľa svojich túžob a prianí…

…. a nech vám svetlo slnovratu a Vianoc  prinesie ľahký úsmev na tvár a hlbokú radosť a nádej do srdca 🙂

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1- a všetko najlepšie Dagmarkám, Dáškam, Evám , Adamom, končiacim strelcom a nastupujúcim kozorožcom a kozorožkiniam…kozorožkám(?):))
p.s.2 – a lunárny kalendár odporúča: „objavujte krásy sveta u seba samých“:))
p.s3 – …..21.12. o 10.20 vstupuje slnko do obdobia kozorožca, nastáva astronomická zima a 22.12. je zlatá adventná nedeľa…
p.s.4 – …a ilustráciou je tentokrát ukážka z predvianočných dekupážok:)))

…a tak som naozaj zvažovala či napísať niečo o tom ako som sa chcela v pondelok objednať v miestnej poliklinike na rehabilitácie… ale… v podzemí (inak zaujímavé, že takéto oddelenia bývajú v katakombách a podzemiach zdravotníckych zariadení… keby sa vo vodoliečbe pretrhol bazén alebo otrasy prudkého cvičenia s nafukovacími loptami v mintelocvičniach nerozvibrovali ostatné oddelenia?:))))… a tak som v podzemí najprv narazila na recepčný pult, kde sa siahodlho bavila recepčná s pacientkou o termínoch a o tom, že musí ísť vyzdvihnúť nejaké objednané orechy na pečenie… a tak som si periférne všimla lekárku vchádzajúcu do nenápadných dverí s nápisom „primár“… a tak som ju zastavila priamo vo dverách a chcela sa dozvedieť u koho sa mám objednať… očakávajúc nejakú jednoduchú odpoveď typu: dvere číslo 5…. miesto toho som sa dozvedela, že lekár, ku ktorému som pred kovidom chodievala už nie je medzi živými a ona nemá kalendár, na základe ktorého by ma objednala… že (ak ešte po rehabilitácii budem túžiť… a ona evidentne zatúžila po tom aby som si to rozmyslela) sa mám prísť objednať niekedy na budúci rok…. a tak som nechcela vôbec písať o zdravotníctve… naozaj nie:))

… a tak som si dnes ráno išla robiť kávu… a to práve v momente, keď som si povedala, že sa polepším (tým vás nebudem zaťažovať, čo všetko pod to spadá… napríklad, že sa nebudem sťažovať na rôzne inštitúcie, situácie a okolnosti… na správanie sa iných a pod.:)))…. v tom momente mi z rúk vypadol sáčok s kávou a časť (na také 2-4 porcie) sa vysypala na koberček… a tak sa mi nechcelo ťahať zo skrine vysávač… a tak som opatrne poskladala koberček a išla ho vysypať… normálne by som ho vysypala z balkóna… ale polepšila som sa!!!… vysypala som ho do vane… načrtla rýchlu skicu kávovej tváre (viď ilustrácia)…a zmyla sprchou… do Dunaja… prepáčte rybičky (verím že kanalizácia a čistička je účinná)… a k vám príde len myšlienka:)))… že sa polepšíme!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jana Koubková – Kročej 
Pat Metheny – The Last Train Home
Miles Davis & Marcus Miller – Siesta 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných predvianočných stretnutí pri dobrom jedle a dobrých témach naplnených optimizmom:)))

zdravím!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 –  a meniny majú Lucie a Luciany – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: ak máte sedavé alebo stojavé zamestnanie, zamerajte sa na svoje nohy – ak stojíte, tak si ich vo voľnom čase oprite o stenu, ak stále sedíte… choďte sa prejsť… do kuchyne a uvariť si kávu, čaj…víno:)))

… a tak  sa mi tento týždeň ťažko píše…  28. novembra … na meniny mojej alter ego spisovateľky Henriety…. odišiel z tohto sveta náš spolužiak, „ajťák medzi architektmi“, kamarát a v neposlednom rade čitateľ traktátov Sally_Lu… Relo…

… a tak si dovoľujem tento traktát venovať jemu…formou listu… (toho čo by som mu chcela porozprávať a na čo by som sa chcela popýtať je omnoho viac)…:

…………………..

Ahoj R.
… vo štvrtok pred týždňom ráno… budova nemocnice sa vnárala do hmly… zakrúžil nad ňou kŕdeľ holubov a stratil sa v lese…
…cez deň padal nehybný drobný dážď…
…slnko sa celý deň neukázalo…
… deň bez času a bez počasia…
… k večeru sa začali objavovať farby… dobre by to vyzeralo na nejakej „vizoške“… nejaký kaštieľ, rekonštrukcia… zámok… hrad…hrad z piesku… pláž….
…slnko akoby chcelo zapadnúť niekde inde… akoby zabudlo na pravidlá, ročné obdobia…akoby bolo leto…
….spomenula som si ako si mi radil s termofóliami na okná… ich zvyšky plápolali na okne donedávna, dík! – fakt pomohli!
…na súmraku sa rozfúkal vietor a objavili sa úžasné oblaky – úplné 3D! – čo tak „vizoška“ nočného mesta… výškovky… panorámy…. s odrazom Dunaji či bez… a čo tak nejaký interiér….?
…keď si písal, že si v nemocnici na kopci a možno z nej nikdy neodídeš… dúfala som, že je to prejav tvojej nadsázky a irónie, veď stále si neprestával posielať tie kreslené vtipy…
… a tak som ťa nakoniec bola v tej nemocnici navštíviť trikrát:
….najprv v čase, keď si mal meniny… náš rozhovor bol takým mixom tém… nie príliš o
chorobách… o nemocniciach už vôbec nie… spomínal si syna a najmä tvoju partnerku… robil si si starosti o mamu… ťahala som „z päty“ nejaké veselé historky…
….pár dní na to si mi napísal, že si sa druhýkrát oženil… bola som nadšená, veľmi som vám to priala a verila v zázrak…
… pri ďalšej návšteve si ma zoznámil s tvojou milou čerstvo manželkou…
… a tretia návšteva… okrem nej, mal prísť aj spolužiak Milan…. prišli ďalší priatelia, ktorých som dovtedy nepoznala… mal si zatiahnuté žalúzie kvôli rekonštrukcii budovy… ale aj tak bolo vidno ako za Konigswarte zapadá slnko… ako pomaranč… pri rozlúčke si mi povedal, že sa ozveš, napíšeš… jednoducho si už nenapísal… a musím to brať ako fakt…
… a tak som pred pár dňami cestovala R1-kou okolo Nitry… v rýchlosti som zbadala billboard,
kde bolo napísané niečo ako: „jeden klik môže zachrániť život“… ver mi, že ktokoľvek z nás, kto by ten klik – trik poznal, urobil by ho pre teba!
… a ver mi, že sme vedeli, že je v tebe niečo viac aj bez tých šraubov v chrbtici… 😉
…mali sme ťa radi, máme ťa radi!!!…určite si to vedel… vieš to!!….
….a tak sa vlastne s tebou nelúčime, spomíname… ostávaš v našom kruhu… navždy budeš jedným so spolužiakov s ktorými sme na jeseň 1986 začínali štúdium na Fakulte architektúry SVŠT (neskôr STU)….. navždy ostávaš našim priateľom…
…ďakujeme ti za to, že si obohatil naše životy tým svojim!!!

…………………………………….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá z jeho obľúbených:
Scorpions – Send Me An Angel
R.E.M. 
Dire Straits 

… a tak sa dnes lúčim s Relom… a vám –  ostatným milým čitateľom – pošlem niečo zas o týždeň…

vždy vaša/tvoja Sally_Lu*

p.s. 1 – a v piatok je Mikuláša… verím, že: „neučí sa, neskúša sa… a drobné darčeky budú vypadávať z čižmičiek“:))
p.s.2 – a všetko najlepšie všetkým strelcom – oslávencom…