…a tak sa mi zdalo, že je toľko tém… toľko tém, o ktorých nebudem písať:)… toľko tém, o ktorých píšu iní… profesionáli i neprofesionáli… píše každý ako vie… čo cíti… popisuje čo vidí… čo vidí na videu…foto…v sieti… viac, či menej emočne… a čitatelia tiež píšu… a niekedy ani nečítajú… popisujú… prikláňajú sa… na niektorú stranu… aaaa…atd.
… a tak v nedeľu vo Vatikáne oficiálne skončilo vianočné obdobie…. brány sú otvorené!… a zatvoria sa 6.1.2026…čím sa ukončí jubilejný rok 2025!
… a tak neviem, či sa tento rok vyberiem do Ríma, ako už plánujem od roku 2020… keď sa rušili lety a rezervácie v hoteloch… vracali peniaze… a tak bude zrejme v roku 2025 Rím plný… a tak, žeby Bienále architektúry v Benátkach?… tento týždeň som zhliadla dokument o Albrechtovi Durerovi… keď prišiel nejaký maliar do rodného jeho Norimbergu, tak mu nechcel prezradiť tajomstvá talianskej maliarskej školy… a tak bol sám niekoľkokrát v Benátkach… a objavil a aplikoval tajomstvá… Taliansko roky ťahá… láka… nielen na „Sole mio!“:))
…a tak som si dnes išla vybrať zásielku do neďalekého obchodu… dvere boli oblepené fóliami… a ledva som sa tam dostala… a obchod vlastne nebol ani podstatný… hoci je okolo nuly pokračujú opravy fasády domu, v ktorom sa nachádza… a chlapi na lešení usilovne robili… hrala im hudba… jeden z nich tam tak nejak postával (možno mu len došiel materiál;)… a zavolal veselým hlasom:
…“mňa život tak baví!…, mladá pani!“
… to s tou mladou paňou bolo mierené na slečnu idúcu predo mnou… ale tak nejak som sa zviezla… s tou dobrou náladou:)))
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
O Sole mio
The Doors
Balada o poľných vtákoch
… a v mestskej krajine okolo Bratislavy sa opäť objavil sneh… tak trochu… aby sme nezabudli ako vyzerá… prijala by som kľudne aj nejaké centimetre bielej hmoty naviac… ale pri priamych prenosoch lyžiarskych disciplín je zrejmé, že ani hory niekedy nie sú na tom oveľa lepšie … o tom niekedy nabudúce… ale ak pôjdete lesom… či sídliskom nasypte sýkorkám a iným vtáčikom do krmitiek nejaký ten zob… je úžasné ich sledovať ako prilietajú… čvirikajú… …“s nimi môžeš ísť tam kde hviezdy spať… niet tam víťazov…“
…. a tak sa s vami lúčim s prianím dobrého jubilejného roka… nech je nám odpustené… lebo často nevieme, čo činíme… nech si vzájomne odpustíme… a pustíme sa do niečoho užitočného… spoločného… tvorivého… nech sú dvere k všetkému dobrému otvorené… nech k nim nájdeme cestu… či prírodou… či mestom:)
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú: Sáry, Zary, Zory, Máriovia, Daliborovia… všetko najlepšie!!!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: zastrihnite si končeky vlasov a usmievajte sa :))



Keď mi niekto neprezradí svoje tajomstvá, sám se vrhám do priepasti svojich tajomstev, trpetlivo ich odkrývam.
pekné… inšpiratívne, ďakujem Marian
… občas si tajomstvá strážime… občas zdieľame… občas zistíme, že sú vzájomne veľmi podobné…
Presne tak… je fascinujúce, že sme každý iný. Ženy napríklad sú iné bytosti, než muži. Preto si vás berieme za manželky 🙂
Ľudka, do Ríma zájdi, je tam krásne a živo na uliciach, celé mesto je jedno veľké múzeum… no a úžasné víno a špagety vsetkých druhov…. Nezabudni na Aperol Spritz, v lete chutí najlepšie 🤗🍷