…a tak som už pred týždňom vedela o čom písať… ale odhodlávanie tentokrát trvalo dlhšie ako inokedy….
…a tak som minulú sobotu bola na koncerte J.R.D. v Banskej Štiavnici… mimochodom bolo chladno a sneh len na zamrznutých tajchoch… aspoň niečo!… aspoň kúsok bieleho snehového poľa… aj keď nedostupného…. kto by šiel na neistú snehovú kryhu, keď vidí hneď vedľa ľadu vodnú hladinu… a tak sa večer dalo zohriať na koncerte…bar frčal…tancovalo sa… a keď zaznela pesnička „chlapci majú radi vojnu…“ tak nejak mnou cuklo… aj keď text pokračoval aj inými vecami, čo majú chlapci radi…))
…a tak sú to oficiálne tri roky, čo sa v susednej východnej krajine bojuje… a tak ukrajinské predavačky, taxikári, deti v MHD…a tak nechcem ísť hlbšie do tejto témy, ktorá je stále živá… rany krajiny aj ľudské… aj tie v psychike… stále otvorené… pápež, aj v kritickom stave, z nemocnice… odkazuje, aby sme nezabúdali na Ukrajinu…. a tak som si uvedomila, ako vojny ovplyvnili našu rodinu… jeden starý otec počas prvej svetovej… mladík v ruskom zajatí… videl Stalina… neskôr aj Gottwalda (ani o jednom nehovoril v superlatívoch a pozitívne…)… a možno, keby nezažil vojnu, bol by veselší…neviem, zomrel, keď som mala 12… a ten druhý v 1944…neumrel na fronte, ale keby nebola vojna, možno by jeho choroba bola liečiteľná… mal len 38….stará mama od 26 po celý život vdova… a moja mama… tehotná v 68… pozerala ako okolo domu zatáčajú tanky v smere z východu na západ… nebola by som veselšia, keby som nevnímala v prenatálnom štádiu života jej strach a úzkosti…..?
…. a tak sa mi minule sníval sen… hrala som počítačovú hru… nikdy som v reáli žiadnu nehrala a ani sa o ne nezaujímala…aj v tom sne… nechcela som ju hrať, nemala som záujem, ale ocitla som sa v nej… prvú časť som nejak automaticky preklikala a ani neviem ako som sa dostala na ďalšiu úroveň… bod zlomu sa volal „expedícia“…dostala som sa niekam do hlbín (pod pohorím ako Šumava)…a ocitla som sa v rodine: muž + žena + dvaja synovia… mohla som si vybrať s ktorým zo synov pôjdem ďalej… neviem na základe čoho som si vybrala najprv jedného… otvorili sa dvere… zmenil sa na vojaka… ostatní na ulici boli tiež vojaci… celý priestor v khaki odtieňoch chaos… okamžite som sa inštinktívne možným klikom spätného chodu vrátila a vyskúšala pokračovať s tým druhým synom… vyšli sme inými dverami do zelenej krajiny… bol biely deň a viedol nás niekam biely kocúr… veľká úľava!
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Bratríčku zavírej vrátka
Nechte zvony znít
Killing me softly with his song
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého fašiangového víkendu a vydareného nového mesiaca!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – a meniny majú: Albínovia, Kazovia a Anežky… a narodeniny Rybi a Rybany:))- všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: „zaspievajte si“! – kto spieva je šťastný!
