…a tak v tomto trojtýždní prebiehajú postupne SK jarné prázdniny žiakov základných a študentov stredných škôl… osemročných gymnázií a pod…. a tak to by bol oficiálny úvod…
…a tak by sa dalo ísť v tejto téme rôznymi smermi… dalo by sa kritizovať školstvo, ale nie som v tom odborník a nemám ani dosť informácií o tom ako to v školstve u nás vyzerá… ale predsa len občas ku mne niečo prenikne… a zdvihne ma to zo stoličky… každopádne….mávam intenzívny pocit, že sú deti preťažované stále memorovaním… nasať aj to čomu nerozumiem a potom vypustiť do nejakého testu alebo písomky… zabudnúť(?)… a tak si myslím, že je fajn, že deti prichádzajú do kontaktu s roznymi témami… veď tie ich majú zaujať a podľa toho pochopiť k čomu inklinujú… stále minimálna tvorivosť? – neviem… a tak si spomínam, že raz za týždeň som som mala možnosť sa realizovať na výtvarnej výchove – bola som celkom zbehlá a vedela som prerobiť na „normál“ výkresy spolužiakov, ktoré považovali za zbabrané… a tak keď sa nad tým zamyslím… možno boli oveľa zaujímavejšie a autentickejšie ako „normál“, ktorý som im pomohla nakoniec odovzdať (podotýkam, že výtvarná, hudobná, telesná – boli známkované)… a tak hudobná – napriek tomu, že som nevedela spievať, boli tieto hodiny asi najväčšia pohodička – najmä s učiteľom, ktorý nás učil populárne hity mimo osnov… teda okrem jednej hodiny…keď nám jedna učiteľka dala test… diktovala nám noty a my sme ich mali zapisovať do notovej osnovy… na jej a naše prekvapenie len jedna spolužiačka to mala správne – chodila na klavír… noty rozhádzané po osnove v časovom slede diktovania… všetci ostatní sme mali krásne na začiatku notový kľúč a za ním od c po c pekne hore kopcom cupkajúce notičky ako husičky:))… bola to naša chyba?… dvadsať detí niečo zle pochopilo, alebo to bolo nedobre vysvetlené pedagógom?… a telesná!!!… počas jednej hodiny som raz dostala päť pätiek z gymnastiky… snažila som sa o niečo na bradlách…na ďalšie náradia ma učiteľka ani nepustila s tým, že to aj tak nedokážem a rovno mi dala známky… veľmi demotivačné…a tak si musím na tomto mieste povzdychnúť že to svojim spôsobom cítim dodnes… že som si nenašla v detstve nejaký vhodný šport „na celý život“…a tak nemyslím tým že sa na mňa geneticky generačne nepreniesla obľuba napríklad krasokorčuľovania (aj keď ho možno stará mama pozerala v Tv kvôli tým kostýmom:)… alebo napríklad lyžovanie… v detstve som obľubovala viac skoky na lyžiach… teraz skôr alpské disciplíny, beh na lyžiach biatlon…
… a tak minulý víkend skončili MS v Alpskom lyžovaní a pokračujú MS v biatlone…
… a tak som si pozrela v priamom prenose slalom žien na MS… aj keď s Petrou len na pár sekúnd a bez lyží… prvé kolo bolo tak ťažko postavené, že sa v druhom kole nenaplnil ani limit 60-najlepších, ktoré mohli postúpiť… a tak som videla aj úplne neznáme lyžiarky z Japonska a iných ázijských krajín… niektoré šli opatrne a pomaly… na okamih akoby som videla sama seba – na lyžiach… ale ja by som šla ešte o dosť pomalšie:)))… každopádne to bol zvláštny meditatívno poznávací posun od klasických svištiacich stálic lyžiarskeho športu!
… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Holiday
Študentská láska
Pevnina detstva
…a tak rozmýšľam, prečo sme nemali na ZŠ aj bedminton, tanec alebo divadlo… alebo šachy… mali sme to robiť po škole alebo cez prázdniny?…:)
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásnych dní jarno-zimných prázdnin… či už na horách alebo v tak trochu poloprázdnych mestách:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú: Nory, Matejovia, Romany a Romanovia a Artfórum oslavovalo 35 rokov – všetko najlepšie!!
p.s.2 – a cez víkend niekoľko koncertov – napríklad v Banskej Štiavnici Juraj Griglák (Archanjel) a J.R.D. (Art café)!
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „choďte na prechádzku“… ak nie priam na lyže:))
