Mesiac: jún 2025

… a tak neviem na čo čakajú čakanky… horúčavy práve udreli… možno už ani nečakajú…. boli pokosené „jánskym kosením“…. a tak som si spomenula ako sme raz boli s otcom na lazoch pod Poľanou… tam kde medvede bývajú aj na zastávkach autobusu a v opustených domoch… bola tam nádherná pestrofarebná lúka… tráva vysoká po pás… domáci hovorili, že kosia len dvakrát do roka… na Jána a potom na jeseň…. skladba trávy a kvetov je však v druhej várke iná…

… a tak som minule z vlaku pozerala na krásne obilné polia… vlnili sa zlatisté ako vlasy malého princa od Exupéryho…. asi by to mal byť Malý princ s veľkým M… alebo P?…. líška tam nebehala…. 

…a tak som si spomenula, ako nás na základnej škole učili rozpoznávať obilniny…. fúzy a klasy…. pripadalo mi to úplne jasné, jednoznačné, nespochybniteľné a ľahko zapamätateľné…. akurát, že po rokoch viem rozpoznať len ovos a tápem, či tie dlhé fúzy má pšenica alebo jačmeň…. ovos je jasný lebo je strapatý a netvorí klas… a ovsené vločky jem každý deň…

…. a tak som skúmala v posledných dňoch (teoreticky) kúpacie prírodné možnosti v Podunajsku… nové bagroviská sa otvárať nemôžu a tie existujúce sú rybníkmi… vodnými zdrojmi… obkolesené chatkami… dotknuté diaľnicou… vlastne sa nedivím, že ľudia letia k moru…o mori ako fenoméne nehovoriac… aj Balaton by sa hodil…. alebo Neziderské jazero… alebo aspoň zachovať tie bagroviská, čo máme na plávanie:)))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Naďa – Ali ibn Rachid 
Nada trio 
Naďa Urbánková 

… a tak som sa dnes cez obed zastavila v jednych malých potravinách v centre mesta… slečna s veľkým ruksakom si pýtala od predavačky vodu do vlastnej fľaše… predavačka naprv sucho povedala, že vodu predávajú… a v zápatí chytila prázdu fľašu a navrala vodu z kohútika… slečna veľmi ďakovala a ja som odchádzala s úsmevom do prehriatych ulíc…:)))

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím vydarených prázdnin… prázdnych pláží… a plným pohárov (čoho si prajete :))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Adriany, Petry, Petrovia, Pavlovia… – všetko najlepšie
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: dajte si avokádo a len tak niekoho pohlaďte :))
p.s.3 – a v Umelke sa ovára výstava Martina Knuta

… a tak to už vyzerá tak, že zimné čižmy konečne odložím na dno skrine…

… a tak sa svieža a divo rastúca májová tráva v raste spomaľuje a na slnkom exponovaných miestach začína schnúť… a tak v experimentálnych trávnikoch rozkvitli nevädze

…a tak niekde sa ešte trávnik prudko zelená… jednoducho sa precízne udržiava v presnej vodorovnej rovine, hustote a výške porastu… a tak som sa tak nejak nečakane ocitla minulý víkend na futbalovom štadióne… a tak sa snažím spomenúť… ale neviem a je vysoko pravdepodobné, že som vlastne nikdy doteraz na štadióne tohto typu nebola… áno bola taká možnosť… na exkurzii v Liverpoole… samozrejme mimo zápasu… ale namiesto toho sme šli na exkurziu do kostola prerobeného na bar… a tak niečo celkom iné je futbalové ihrisko… ihrisko je len lúka s čiarami a bránkami… to je na každej dedine… a viažu sa mi k tomu z môjho detstva rozporuplné spomienky… na „nekonečný beh“ – 8-minútovku… a tiež cirkusové predstavenia – ideálna plocha, kde sa v dedine mohol rozložiť cirkus… ale aj cirkus vyvolával vo mne rozporuplné pocity… najviac ma z neho fascinovali náhodní spolužiaci (deti z cirkusu), ktorí boli u nás týždeň a ďalší týždeň na inej škole… možno mali nejaké zimovisko, kde trávili viac času… nejakú tú domovskú školu… ale o tom sme sa nerozprávali… priznávam, že si vôbec nespomínam, že by sme sa rozprávali…

…a tak ten štadión a zápas na ňom… lístky na dlhšiu stranu tribúny už boli vypredané ….a tak zostali na poslednú chvíľu nejaké na kratšie strany – za bránkou… a tak určite odporúčam tú dlhšiu stranu… lebo z priestoru za bránkou bolo vidieť len nejakú chumelenicu hráčov na opačnej strane ihriska… a na veľkej tabuli zrazu nápis „GOAL“…. naopak v prípade gólu do blízkej bránky som takmer vykríkla a podvedome sa snažila vyhnúť letiacej strele… ktorá napokon uviazla v sieti ako melón v sieťke… a tak musím povedať, že oproti sledovaniu futbalu na Tv obrazovke… akokoľvek malej či veľkej …sa mi skutočný štadión zdal nejaký menší a prívetivejší…… do prestávky… po tom ako som zažila mierny konflikt v rade pri bufete… s predbiehajúcim sa fanúšikom a „odpruženou“ zvláštne flegmatickou slečnou na druhej strane pultu…. fakt zvláštna situácia… slečna napokon uprednostnila muža… a ten muž vôbec nebol džentlmen… a vôbec, bolo tam veľa mužov… od detí po starcov… vlastne bol deň otcov… a tak som si spomenula na toho nášho… a z úcty k jeho pamiatke som sa vrátila na druhú tretinu… pardón polčas…. veď sme spolu niekedy nadránom sledovali dôležité zápasy MS vo futbale niekde z Latinskej Ameriky… v obývačke…a tak…a tak to ešte neznamená, že ešte niekedy na futbal na štadión pôjdem… vysoko pravdepodobne nie… ale sem tam možno niečo na obrazovke… nejaké pokutové kopy… predĺženia… napokon je to hra… a ten „míčkulatý“ vec je záludná:))

… a tak ešte jedna príhoda zo štadióna… hneď v prvých minútach zápasu pristál na hracej ploche holub… celkom ladne sa zniesol na trávnik… tri malé kroky tam a tri späť… možno sa tam vyskytla nejaká zaujímavá dážďovka… každopádne ho zápas vôbec nerušil… hráči opatrne prihrávali loptu okolo neho… až kým nebola hra zastavená… a nejaký pán prišiel spod VIP tribúny… chytil ho do oboch rúk a vyniesol ho… verím, že pred štadión…. je jasné, že jeden holub mier nerobí… ani Picassova holubica..  ale nie prvý raz mi prišla na um myšlienka, že lepšie by pre ľudstvo bolo, keby štáty medzi sebou „bojovali“, len vyslanými jedenáckami športocov!!!!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Buena Vista Social Club – Candela 
In The Summertime 
JiŘí Schelinger – Léto s tebou

 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných letných zážitkov na tráve zelenej či na pláži piesčitej… na skalnatých končiaroch hôr… či v tieni nejakého stromu:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak sa našej kolegyni Eve pred týždňom narodili dvojičky – chlapci…a meniny majú Valérie, Paulínky a potom Jánovia – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – … a 19.6. je deň rovnosti žien a mužov…a 21.6. o 4:42 LČ oficiálne začína leto
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: jedzte dostatok listovej zeleniny a pite vodu! :))
p.s.4 – a ME vo futbale do 21 rokov pokračuje  v rámci SK aj budúci týždeň…

… a tak to vyzeralo tento týždeň na dva koncerty… teda určite na oveľa viac koncertov… okolo sveta… a tak som napríklad nevidela naživo ako Bruce S. zavolal na pódium na Liverpoolskom koncerte Paula Mc.C…. 

…a tak som nakoniec dnešný koncert vynechala, hoci mám rada koncerty vo veľkej sále SK rozhlasu… jednoducho som sa tam nedostala… telo ma odklonilo do pokoja – pokoja – izby… naliala som si do šálky kefír a išla pozorovať rozháraný horizont hlavného mesta z balkóna… a pri prekračovaní prahu… nie na Prahu… s Prahou to nemalo nič spoločné… mi šálka nejak vypadla z ruky a hoci tam už bolo minimálne množstvo mliečneho nápoja… jeho roztrieštené fragmenty oprskali nielen mňa ale aj podlahu… koberce a TV… a tak… 

…a tak pozerám namiesto minisérie „So long, Marianne“ – o Leonardovi C…. pozor nie Leo di.C.!…,,ktorá pred týždňom skončila …predávanie CZ cien OSA…a tak zisťujem, že sa nechytám… okrem skvelej ocenenej Zuzany Navarovej (in memoriam)…aaaa… zlatú cenu získava: Ivan Mládek!!!… každopádne jeho obrazy ma niekedy fascinujú viac…alebo inak ako jeho hudba!

… a tak sa v utorok v čerstvo zrekonštruovanom Dome hudby na Panenskej konal koncert Moyzesovho kvarteta – projekt úprav skladieb Deža Ursinyho pre sláčiky (od rôznych skladateľov)…. a tak som sa dostala do zvláštnej situácie vnímamia hudby a architektúry… a tak som si opäť pripomenula, že mi príroda nenadelila príliš „hudobného sluchu“ a vizuálna stránka… architektúra alebo samotný orchester/kvarteto ma tiež pútajú… priznávam, že niekedy viac ako samotná hudba… a tak tentoktát novotou voňajúca miestnosť bola o dosť dlhšia ako širšia bez spádu podlahy… sedenie v radoch za sebou mi… napriek šiestemu radu… umožňovalo uvidieť len sem tam nejaký sláčik… a nová šikmá presklená strecha so zatiahnutými roletami neumožňovala uvidieť nijaký mráčik… hoci skvelá hudba… výkony muzikantov nepopierateľne skvelé a profesionálne… architektúra ma stiesňovala a moje pocity oscilovali medzi radosťou zo známej melódie a fóbiou z priestoru…

…a tak som si spomenula aké sú skvelé chrámové koncerty… a tak na jednom organovom v Litomeržciach (Litoměřicích:) … paralalne s koncertom bola búrka… hlas hromu sa prepájal so zvukom organu… cez staré netesniace vitáže sa po stenách valilo čoraz viac body… multi zážitok… nezabudnuteľné!

… a tak musím povedať, že sa teším na leto a letné koncerty pod holým nebom… aj dnes hrala na hlavnom námestí nejaká posádková hudba… ale tento žáner som práve nemala na mysli:)

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dežo Ursiny a Moyzesovo kvarteto 
Zuzana Navarová Nerez 
Ivan Mládek Jez 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nielen dobrého piatku trinásteho, ale aj júnovania ako takého:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Antonovia, Vítovia a blanky – všetko najlepšie!… aj blížencom:))
p.s2 – a lunárny kalendár odkazuje: ráno si zacvičte a choďte na prechádzku… kľudne aj večer na zotmení… krajinou – mestom… možno s nejakým ukulele alebo bendžom… )))

… a tak tento týždeň rozkvitli kaktusy pri južnej fasáde nášho paneláka…dlhoročná aktivita susedy zo štvrtého poschodia… a tak som koncom minulého týždňa cestovala v baloňáku v autobuse a potom sa tak prudko oteplilo, že som na baloňák celkom zabudla a včera som ho začala hľadať… volala na dispečing, či ho niekto nenašiel… a nakoniec visel na vešiaku doma… úplne zatmenie z tepla… bol čierny:))

… a tak som si spomenula ako som cca pred 20-timi rokmi cestovala v takomto čase autobusom do Prahy… piatková linka okolo tretej v Nív na Florenc… bez miestenky, ale sedela som… posledné voľné miesto bolo hneď pri vstupe… takmer ako závozníčka… s nerušeným výhľadom na diaľnicu a kontinuálnym slnečným výpekom… myslím, že klimatizácia nefungovala (mám matný pocit, že na omdletie mi bolo už po zatvorení dverí za posledným nastupujúcim cestujúcim:)… a tak mi po vyrazení z Bratislavy docvaklo, že cesta to bude asi dosť náročná a pocitovo dlhá… a tak som vytiahla z batožiny čerstvú knihu, ktorú som niesla ako darček do Česka – „Polnočný denník“…. kniha ma úplne vcucla… stratila som pocit, že som v autobuse… bola som v knihe… takmer by sa dalo povedať, že mi „zachránila život“… keď uberiem, tak ma jednoznačne zachránila pred hroznými spomienkami na túto cestu a vytvorila túto nesmrteľnú spomienku…. meno autora: Maxim E. Matkin mi nič nehovorilo a ani so po ňom nepátrala…pátrali iní – domievali sa – tipovali… nechystala som sa mu ďakovať… dostával množstvo priaznivých ohlasov aj bezo mňa… a po čase na tento príbeh prevrstvil vrstvami iných ciest…. a tak, ani dnes by mi nenapadlo ďakovať… radšej by som neďakovala… alebo poďakovala osobne, hoci sme sa osobne nikdy nestretli… ak si to naozaj bola ty…ďakujem, Eva Borušovičová… tvoj odchod bol nečakaným ochladením tohto týždňa… vďaka za tvoj podiel na kultúre a ľudskosti!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

No Ordinary Love
Call me 
Black Magic Woman 
Ukulele

… a tak minulý víkend odišla do hereckých výšin nebeských Loretta Swit….narodila sa poľským rodičom v Amerike… spolu s Alanom Aldom stálice seriálu M*A*S*H… chvíľu mi trvalo, kým som si ho zapozerala… ale potom som videla kedykoľvek ktorýkoľvek diel… a tak som sa až teraz dozvedela, že mala veľký podiel na formovaní charakteru postavy, ktorú hrala, na jej psychológii … nielen na vonkajšom zjave blonďatej majorky Margaret… za túto jej životnú rolu dostala množstvo nominácií a cien…

… a tak, ženy… pre mňa ste boli ako dve slnká… hoci som vás poznala len cez vašu tvorbu… to leto vašej duš tu ostáva s nami, ďakujeme!!!

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme vedeli vyjadriť svoje poďakovania v správnom čase…

…a niekedy, len tak na konci dňa, keď horúčava opadne… vďačnosť za to, že sme súčasťou tohto sveta… 

… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Laury, Norovia a Robovia- všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „čistá voda je základ zdravia“… vaše obličky sa vám za ňu poďakujú a zvýšia vám sebavedomie:)