…. a tak som minulý piatok trávila viac času vo vzduchu ako na zemi… nie neskákala som celý deň na trampolíne a ani som sa nedala na parašutizmus, bandžidžamping alebo rogalo… deň som viac-menej prelietala v lietadlách…
…. a tak postupne…. kým piatok pred troma týždňami mal ešte celkom pochopiteľnú a jasnú štruktúru… ráno okolo 7.00 odlet z Viedne do Londýna… tam na prestup… už si nepamätám koľko hodín sme čakali na prestup… len si spomínam, že som si kúpila zabudnuté štipce do vlasov a kvapky na spanie… a potom cca 9-hodinový let do Miami na Floridu… po vstupe do letišťnej budovy sme povedali, že letíme ďalej a máme len dve hodiny… veľmi milé zamestnankyne poodpájali nekonečné hadiacie sa šnúry pre nekonečne hadiace sa davy a v mihu oka nás nasmerovali na vízovú a pasovú kontrolu a potom šup-šup do čakárne… a večerným letom do Mexiko City (CDMX)…. hlavné mesto vyzeralo neskutočne, mali sme pocit, že letíme naopak, alebo že sa hviezdy zosypali na zem a my vidíme pomiešané žiarivé súhvezdia v plnom lesku….(o lesku a biede tohto mesta niekedy nabudúce)… a tak pri príchode na hotel okolo desiatej večer (miestneho času) sme mali pocit, že sme cestovali len od rána do večera a večer ideme spať… v skutočnosti sme boli na ceste cca 24 hodín… a zaspali sme v pár sekundách… asi som si zabudla dať aj tie kvapky na spanie (tie sa mi zišli vlastne až po návrate:))….
… a tak bolo jasné, že aj spiatočná cesta bude trvať celý deň, ale taký zvláštny deň…. priznávam, že som maturovala s fyziky… a priznávam tiež, že som ešte tak dlhý let nikdy neabsolvovala…. každopádne si budem asi musieť zadovážiť glóbus a nasimulovať tieto lety nejakým jednoduchým spôsobom aby som to celé absorbovala….
…a tak skutočne to prebiehalo nasledovne: okolo siedmej večer sme mali štartovať z Mexiko City… pre intenzívnu prevádzku na letisku sme sa zdržali… následne prišlo jednému cestujúcemu nevoľno a tak prišli záchranári a pána aj s manželkou odprevadili na pevnú zem a poskytli pomoc… pána mi bolo veľmi ľúto… odlietali sme cca o hodinu neskôr… na prestup v Dallase sme náhle mali miesto dvoch hodín jednu… cestou sme sa presviedčali, že to bude nejaké malé letisko a že to musíme stihnúť… a tak beh dlhými prázdnymi chodbami Dallaského letiska ostane dlho v mojej pamäti… (dobré kulisy pre nejaký horor)… a tak sme zanechali v systéme otlačky všetkých prstov (len na rukách)… a jazyk som sa neodvážila vyplaziť… a tak sme to stihli… a za nami dobiehali ďalší… zrejme z ďalších zmeškaných lietadiel… vyštartovali sme neskôr… ale to už bolo jedno, lebo v Londýne sme mali na prestup päť hodín!… bol večer, letušky a letuškovia pozatvárali okná, akoby nám chceli povedať: „milé deti, pozrite si rozprávku a hají… zobudíte sa až v Európe“… a tak kým na prvej ceste som si pozrela tri filmy a sedela som vzpriamená ako odvážna školáčka, na spiatočnej ceste som ledva dopozerala jeden a už na točilo do klbka ako zvieratko, ktoré si v preklimatizovanom lietadle chce dýchať do bruška… keď som sa dostala do neudržateľnej polohy, zobudila som sa a ospalým zrakom zoskenovala dianie okolo… dospelí vo väčšine prípadov spali a deti pozerali akčné filmy, drsné rozprávky a horory, ktoré im zrejme doma inak nedovolia:))…a tak sme pristáli v Londýne mierne zmátožení a rozospalí v piatok okolo 13-14 miestneho času… a päťhodinové čakanie sa nejak zvláštne vlnilo v relativite letového dňa… konečne som poslala pohľadnice… bolo mi celkom jedno, že boli písané na inom kontinente… kúpila som známky s kráľovnou v kníhkupectve kde svietili knihy Jane Austinovej, Malý princ a rozličné bedekre Európskych miest a pobreží…
… a tak polnočný beh na autobus vo Viedni a kufor premočený Londýnskou búrkou boli už len čerešničkami na torte dlhého ale napokon úspešného letového dňa:))
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Mexico
Všichni jsou v Mexiku
This is not America
…. a tak sa s vami lúčim s prianím príjemných letno- jesenných letov… snov… výletov :))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú: Maniany, Miriamy, Martiny a narodeniny ďalšie panny – všetko najlepšie
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: v nedeľu je spln a zatmenie mesiaca – pripravte sa na nebeské divadlo!
