….a tak keby som písala tento traktát už včera, rozjímala by som o tom ako po troch totálne hmlových dňoch vyšlo slnko…. len tak akoby sa nechumelilo… veď sa ani nechumelilo…. len slnko vyšlo… len tak, že existuje, že je to normálne, že si môžeme spomenúť na modrú oblohu…. a dnes… ráno je tu s nami zas…najprv taký ten pocit, že vrstva hmly nie je príliš hrubá a že na nad ňou niečo modrie… možno až zlatne… ale potom… opäť „mlieko“ …. a keďže je už tma… tak ani hmla už nie je biela ale tak čierno oranžovo bodkovaná… na oknách sa postupne objavujú všelijaké svetielka… najmä biele… niektoré evokujú sneženie padajúcimi pásmi svetielok…. niektoré blikocú ako… a neviem čo majú evokovať… a tak nie je lákavé z okna pozerať… a tak pozerám čo nového majú „barborky“ odtrhuté, tak ako sa má – pred týždňom… vyzerali, že vyschli a ostanú ako suché konáriky, na ktoré sa dá niečo vianočné zavesiť… ale nie!!!… a tak oznamujem, že dnes vykvitol prvý kvietok budúcoročného zlatého dažďa:))
…. a tak…. a tak to chce niečo povznášajúce…. keď vynechám obchody a vianočné večierky…. tak by to chcelo nejakú výstavu…. koncert…. oslavu… (nielen) strelci sa v týchto dňoch ocitli na výslní…. a tak pred pár dňami dávala CZ televízia koncert pre Jaroslava Uhlířa (oslávil 80- ku už začiatkom jesene… ale jeseň ešte neskončila:)…. neverím, že niekto nepozná „krutosť severného vetra“ ako podmaz k filmu Vrchní prchni… „vadí-nevadí“ v Troch veteránoch… atd. atd….. nedá sa nehovoriť o kulturálnom prepojení v rámci Československa…. a tak by možno urobil hudbu k filmu aj pre oslávenca už priam strelcového – o desať rokov staršieho Woodyho Allena… mám istú pochybnosť, či by sa žánrovo stretli… hoci… vidím tam ešte takú medzeru v jeho tvorbe (W.A.)… po filmoch o New Yorku… Paríži, Ríme, Barcelone, by mohol natočiť niečo o Prahe…:))
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Severní vítr
Vadí nevadí
Nádraží
J.B.Kladivo
Longital
… a tak sa tento týždeň dožíva 100 rokov český výtvarník Stanislav Kolíbal…. jeho doménou je tvorba v bielej… fascinácia bielym stropom v ťažkých časoch… ale možno sa narodil do zasneženého rána decembrového… a možno snežilo aj keď sa pred 85- rokmi narodil náš otec… jeho hviezde mávam niekam tam hore… za hmlu do vesmíru a nekonečna…. do ticha…
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného obdobia strelcov… a ak nemáte možnosť navštíviť nejaký koncert alebo priateľov… tak verím, že aj príjemný telefonát a staré LP poteší:)))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s1 – a meniny majú Lucie Brone a Ivice – krásne čarovné dni:))
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: „snažte sa robiť veci s potešením“… okrem koncertu napríklad poupratujte :))
p.s. 3 – a dnes sú v hlavnom meste minimálne 4 koncerty… dva z toho v SK rozhlase… vybrala som si J.B.Kladiva a Longital
