Mesiac: február 2026

… a tak sa predpoveď počasia naplnila… ešte pred týždňom chumelica hodná Vianoc a po týždni miesto snehu snežienky… 

… a tak ZOH skončili presne v deň najväčšieho odmäku – tu v nížinách… kamaráti ešte stále posielajú fotografie z bežkárskych dráh SK hôr… a tak som si nejak záverečný ceremoniál ZOH neužila tak ako úvodný… ktorý bol síce poriadne dlhý, ale nadšenie začiatku bolo v atmosfére… a tak na záver… za niektoré krajiny boli vlajkonosiči športovci s medailami za iné bez… a tak sme si všetci predstavovali – priali aby k nám prišlo minimálne 10(?) medailí na dresoch jedného tímu… ale nakoniec sme skončili s „čistým štítom“= bez medaily ako x ďalších krajín… po 24. rokoch… ale vlastne nie!!! – Pavol Hurajt si doniesol zaslúženú „striebornú medailu… po čase“… takže vlastne jedna aj keď sa neobjavila v tabuľkách krajín… a tak som sa na druhý deň presviedčala, že sme vlastne súčasťou EU a mala som tendencie privlastniť si aj medaily Francúzov… Nemcov… Holanďanov… a tak najviac medailí malo, myslím, Nórsko… ktoré má rovnaký počet obyvateľov ako SK… a tak…. a tak som prestala počítať a snažila si spomenúť na príjemné momenty ako medaila Mikaely alebo Lucasa… šesť medailí Johannesa … nečakaný bronz Terezy… a tak som náhle mala tendenciu zrušiť vlajkonosičov a nejaké národné zápolenia… všetci by mali na mikinách a vetrovkách  len olympijské kruhy… a išli by sami za seba… alebo za „celý svet“….a tak sa ten posledný večer konal v amfiteátri vo Verone… Talianski organizátori zažiarili úchvatnými farbami na pozadí Talianskej opery a Talianska výprava osviežila svoje fádne oblečenie z úvodného ceremoniálu… a Česká výprava opäť hýrila geometriou a farbami… a tak ako v úvode i v závere priniesla ambivalentné pocity… a tak je istý predpoklad, že najväčší úspech bude mať pruhovaný účes ala Alysa… myslela som, že ide o nejaký exotický mývalí chvost, ale nie vraj sú to letokruhy… každopádne sa mi tento odvážny účes páčil a nadšenie krasokorčuliarky na ľade tiež!

… a tak som už asi päť dní nepozerala žiaden športový zápas ani pretek… žiadne čakanie na finalistov v krasokorčuľovaní… žiadne úvahy o hokejovom pavúkovi… žiadne známe „končiace“ mená… a neznáme… „nekončiace“… či?… netuším či budú športovci alebo športoviská SK viac (finančne) stimulovaní… alebo či budú stimulovaní len nadšením z pohybu ako takého… alebo sa im neoplatí podstúpiť toľko rizika (úrazov, všakovakých boľačiek prislúchajúcich jednotlivým športom…a nezdarov)… a tak na budúcu ZOH nik za SK nenastúpi?…

  ….a tak začínam chodiť skôr spať a viac čítať… a aj tie predlžujúce sa dni ťahajú viac von…dokonca aj medvedí cesnak už raší… a tak záver svetového pohára 2025/26 v lyžovaní bude až v prvý oficiálne jarný víkend v Lillehammeri… 

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Vivaldi_Vinter 
Erik Satie 
Judy Garland 

…. a  tak sa s vami dnes lúčim s prianím užívania sa skorých jarnozimných lúčov slnka:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Zlatice, Aranky, Anežky, Šaňovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: pite vodu s citrónom, zaťahujte brucho a objímajte sa – všetko podporí vašu imunitu!

…. a tak druhý týždeň ZOH… a tak akoby sa počasie chcelo prispôsobiť… sneh na monitore… sneh za oknom…. alebo aby aj BA deti, ktoré neodišli na prázdniny z mesta mali sa čím guľovať?… a tak sneh – oteplenie – sneh – sneh – mráz – a má nasledovať prudké oteplenie….ale až po ZOH!

… a tak je tento týždeň zvláštne prelomový…. minimálne streda…. čo sa udeje cez víkend na ZOH si netrúfam prorokovať…. 1._2._3._zemiaková…:)))

… a tak sme sa s kamarátkou niekedy pred mesiacom dohodli, že pôjdeme  v stredu 18. februára do Viedne – na výstavu performerky Mariny Abramovič… a tak mi vtedy nedocvaklo, že bude práve popolcová streda ani že budú ZOH….a že bude štartovať po dvoch rokoch od zranenia Petra V. nebolo isté… že sa naši hokejisti posunú až sem už vôbec nie… a tak v utorok, deň pred, mnou celkom značne lomcovala možnosť cestu odložiť o týždeň… ale zas výstava je len do 1.3…. takže už len 10 dní… a tak som vyhodnocovala… prvé kolo slalomu pozriem ešte pred odchodom… možno vypadnú obe a bude pokoj… a tak vypadla len Katka a Petra skončila 20…. hoci titulky deň predtým hovorili niečo v duchu „…nebude štartovať, aby skončila 20.!“…. ale som na strane obdivovateľov, že do toho šla, lebo tréning je tréning a pretek na ostro je pretek… telo je telo a psychika ho nie vždy dokáže ovládnuť… okrem toho, že na výsledkovej listine ide o sekundy…a tak som si výsledok prečítala vo vlaku na mobile… a hokej napokon tiež…. a tak sme sa vyhli  davom turistov… na Karlsplatzi sa hrali deti na preliezkach… hoci chladný vietor ale modrá obloha… v Albertine modern len jedna výstava… Marina… oblečená… nahá… sošná… tvár… telo…na koni…. na videu… na fotografii… na Veľkom Čínskom múre (tri mesiace po ňom šli oproti sebe s Ulayom…. aby sa v bode stretnutia nakoniec rozišli)… a v predposlednej miestosti živá performerka (nie Marina osobne – performeri majú však „jej školu“)… ležala nahá na nejakej vodorovnej ploche a na nej kostra… ako dýchala kostra „dýchala s ňou“ (uvažovala som, či je to kostra z umelej hmory, ale nepátrala som po tejto informácii)… v miestnosti sa nemohli fotiť, ani som nemala tendenciu fotografovať ležiacu, ale iné akcie dokumentaované okolo boli veľmi fotogenické, ale muži v uniformách múzea prísne strážili regule a nedovoľovali odfotiť nič… ani ako Marína stojí v mohutných čiernych šatách s preplnenou miskou mlieka a ako ho už nevládze držať nádoba mierne balansuje a mlieko postupne vyteká na čierne šaty…a tak v najväčšej miestnosti veľké plátna… premietali sa slučky … minimálny pohyb… teplo (nie som si istá, či bolo súčasťou inštalácie)… každopádne intenzívne ľudské nahraté hlasy a svetlo spôsobovali fyzické stavy… ale celkom iného pocitu úniku ako pri inštalácii z kostí, ktorou svojho času reagovala na vojnové konflikty v bývalej Juhoslávii… označovaná ako Srbská umelkyňa… rodáčka z Belehradu… neskôr žijúca v Amsterdame a USA… sama hovorí, že je z krajiny, ktorá už neexistuje… veľká žena… nielen postavou… fenomén…. ako uvádz:, do niektorých performancií išla aj s rizikom, že ich neprežije… najznámejšia je asi Performance Rythm 0 – Neapol 1974… 6 hodín + 72 predmetov… od pierka, knihy, ruže… po ostré zraňujúce… bolo na návštevníkoch čo urobia… prežila!!!… niektoré zranenia jej ostali navždy… 

…a tak som si hovorila, že na popolcovú stredu… 40 dní pred veľkou nocou napokon dobrá voľba…. na hrane zimy a jari… na hrane života a smrti… a tak sme sa ešte chceli zastaviť v Karlskirche… ale bolo to možné len cez pokladňu aj s múzeom… po výstave Mariny sme už nemali priestor na ďalšie exponáty… a tak sme sa úplne saturované prvým vlakom vrátili do BA…. preplnený spoj sa pomaly vyprázdňoval… už niekde mi Marchegu bol poloprázdny… trochu sme meškali, ale pohoda…  ľudia sa vyhrnuli z vlaku do staničného podchodu… a tam polícia… napadlo nás, že čakajú na fanúšikov futbalu, ktorí mali namierené do najbližšieho krajského mesta… ale nie… muži v uniformách stáli akoby v kruhu na na zemi medzi nimi niekto zakrytý igelitovými fóliami… žiadna performancia… popis … podpis… ľudia prúdili hore dole schodmi… pred budovou stála sanitka… bez rozruchu… žiadny frmol… žiadne húkačky… popolcová streda … na hrane života… bola to zvláštna voľba……///o nesmrteľných jogínoch z Himalájí niekedy nabudúce….

…čím viac pokročíme na ceste života,tým viac zažijeme zrodení… a teda aj smrtí..- zažijeme viac radosti, ale i viac bolesti…
/M.Scott Peck

…. a naša hudobný redaktorka dnes vyberá:

Doors 
The Mamas & The Pappas 
Lady Gaga 

….a tak bude mať Marina A. tento rok na jeseň 80- ku!!!…. a pripravuje samostatnú výstavu s názvom Transforming Energy nabienále Gallerie dell’Accademia v Benátkach…bude to prvá výstava žijúcej umelkyne v 275-ročnej histórii múzea….

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím… dobrého záveru… ZOH… pokojného obdobia introspekcie ale aj vzájomnej podpory a lásky…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Eleonóry, Romany a Romanovia – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: čím viac lásky rozdáte tým viac jej dostanete… a kloktajte vincentku :))

…a tak jasné…. niekto sleduje na nete…. niekto záznamy… ale prepínať medzi priamymi prenosmi na troch kanáloch má isté…. nevýhody…. a tak som mala rozpozerané kraso mužov (neviemaká etapa pretekov)… náš reprezentant mal  nasledovať o chvíľu… zrazu… asi úprava ľadu… ale potom nejaké hokejistky…. a tá úprava ľadu trvala nejak dlho…. a tak som prepla na iný kanál a tam skonštatovali, že náš reprezentant skočil pred chvíľou štvoritý skok a už bol na ľade reprezentant inej krajiny…. a tak som na druhý deň pozerala tanečné páry… súrodenci…. manželia… racionálne kombinácie dvojíc športovcov… a tak som dopozerala do konca… aj medailové páry… aj víťazný pár… o ktorom som si nemyslela, že vyhrá…. a tak som si na druhý deň prečítala… a tak to som radšej čítať nemala…. a tak mi niekde na pozadí zasvietili olympijské zásady a ideály…  a tak neviem…. a tak snehové svahy…. debuty…. čakané a nečakané víťazstvá aj pády…. niekedy len obídenie bránky…. niekedy let bránkou a následný let vrtuľníkom….a tak Lindsey V…. jej pád som nevidela v priamom prenose… v tom čase mi vypadla z chladničky sklenená miska aj s obsahom a upratovala som z dlažby sklenenú triešť… vyzerala takmer ako ľad…bola nebezpečná… a tak názory prečo sa to stalo… je to na nej… tiež som si na lyžiach zlomila ľavé predkolenie… viem o tom svoje a prajem jej spolu s Arnoldom a inými prajníkmi skoré uzdravenie!!!! … a tak Katka… Petra… Ester… Zuzana… Frederica…. nech si to všetky/všetci užijú… aj Andreas… Marco… Lucas… hokejisti atdˇ:)… a nech sa tešíme s nimi!…///keby som stavala tie slalomy, tak by som ich postavila tak, aby všetci došli do cieľa a záležalo by len na technike a čase:))) 

…aby sme v tomto svete mohli vôbec fungovať,
musíme mať schopnosť nebáť sa,
alebo aspoň nedávať strach najavo…
M. Scott Peck

…a tak som po dvoch večeroch strávených pri priamych prenosoch ZOH prepla…. na film Vlčí jáma….so sedemnásťročnou Janou Brejchovou… hrať začala už v trinástich… kto nevidel „klarinety“… Noc na Karlštejne…. Ženu, ktorú ani kvetinou neuhodíš….zanecháva silnú stopu v CZ… ČSSR filme…vďaka, kráľovná Jana!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Lásko má já….
Rómeo a Júlia 
KM &NC 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrých dní februára… na prázdninách, na olympiáde… v práci:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: a meniny majú  Valentín, Pravoslav, Ida – všetko najlepšie…!
p.s.2: a 17.2. – bude nov…. čas na niečo nové a podľa lunárneho systému začína Rok koňa….tak nech dobre cvála….
p.s.3: a 14.2.1997 sme otvárali Galériu Živa… v spomienkach chvíľa večne živá!

…. a tak som pred pár dňami stála pred budovou hlavnej stanice v hlavnom meste SK a čakala na mhd… počasie februárovo zimomrivé… autobus stál na opačnej strane – tzv. „výstupišti“… a tak, keď prišiel na nástupište cestujúci s kuframi, batohmi, taškami rýchlo nastúpili a spoj odštartoval na svoju trasu… a tak som si spomenula na vlakovú stanicu v Bristole…. jeden autobus štartoval do centra a nedal sa už stihnúť… ďalší sa však hneď presunul na jeho miesto… stál s otvorenými dverami… stál tam možno aj desať minút , pomaly sa plnil… cestujúci pokojne čakali kým vyštartuje…a potom z centra zas na okraj mesta mhd… „dvojposchodový bus“… ak sa človek dostal nad šoféra, mohol sa cítiť ako vo vyhliadkovom spoji… keby nebola tma a nepršalo….a tak som si všimla, že ľudia neschádzali dolu k dverám pred zastávkou… všetci akoby si náhle spomenuli, že vystupujú, vstávali zo sedadiel, až keď autobus už stál a nenáhlivo vystupovali…. a tak konštatujem, že nie sme v neporovnateľnom meste … Bristol má cca 490 000 obyvateľov a BA 480 000….

…. a tak konštatujem, že sa vlastne nikto sa nikam neponáhľal… ani tá šoférka autobusu… aj vlaky trochu meškali… a tak, kto by sa ponáhľal…z ostrova…

  príliv a odliv – lode z prístavov asi odchádzali večer za prílivu… do noci pokoja…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Depeche Mode
Stella Rose 
Pink Floyd 

.. a tak som dnes bežala na jedno stretnutie…. vlastne nebežala…. mala som vybratý spoj mhd, ktorým som sa mala presunúť z bodu A do bodu B…. ale spoj meškal… nervózne som pozerala na tabuľu so spojmi, kde asi desať minúť ukazovalo, že spoj príde o 1min….a šobér sa v spoji rozprával s iným šoférom, ktorý išiel do služby… pýtal sa ho, či nevadí, že budú meškať… ten povedal, že nevadí a pokračovali v pohodovom rozhovore…. a tak som s meškaním dobehla na stretnutie… a ešte som tam čakala…. a tak som zistila, že som sa stresovala len ja…. dúfam, že v celej BA…. dnes to beriem na seba a zohrievam sa pri zázvorovom čaji:)))

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého februára… na horách či v mestách… na cestách či doma pri sledovaní ZOH:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Dorky, Zdenovia a Gabriely – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje:… „neplač nad rozliatym mliekom… a pi dosť vody :))“