traktát_popolcová streda medzi snežnými dňami))))

…. a tak druhý týždeň ZOH… a tak akoby sa počasie chcelo prispôsobiť… sneh na monitore… sneh za oknom…. alebo aby aj BA deti, ktoré neodišli na prázdniny z mesta mali sa čím guľovať?… a tak sneh – oteplenie – sneh – sneh – mráz – a má nasledovať prudké oteplenie….ale až po ZOH!

… a tak je tento týždeň zvláštne prelomový…. minimálne streda…. čo sa udeje cez víkend na ZOH si netrúfam prorokovať…. 1._2._3._zemiaková…:)))

… a tak sme sa s kamarátkou niekedy pred mesiacom dohodli, že pôjdeme  v stredu 18. februára do Viedne – na výstavu performerky Mariny Abramovič… a tak mi vtedy nedocvaklo, že bude práve popolcová streda ani že budú ZOH….a že bude štartovať po dvoch rokoch od zranenia Petra V. nebolo isté… že sa naši hokejisti posunú až sem už vôbec nie… a tak v utorok, deň pred, mnou celkom značne lomcovala možnosť cestu odložiť o týždeň… ale zas výstava je len do 1.3…. takže už len 10 dní… a tak som vyhodnocovala… prvé kolo slalomu pozriem ešte pred odchodom… možno vypadnú obe a bude pokoj… a tak vypadla len Katka a Petra skončila 20…. hoci titulky deň predtým hovorili niečo v duchu „…nebude štartovať, aby skončila 20.!“…. ale som na strane obdivovateľov, že do toho šla, lebo tréning je tréning a pretek na ostro je pretek… telo je telo a psychika ho nie vždy dokáže ovládnuť… okrem toho, že na výsledkovej listine ide o sekundy…a tak som si výsledok prečítala vo vlaku na mobile… a hokej napokon tiež…. a tak sme sa vyhli  davom turistov… na Karlsplatzi sa hrali deti na preliezkach… hoci chladný vietor ale modrá obloha… v Albertine modern len jedna výstava… Marina… oblečená… nahá… sošná… tvár… telo…na koni…. na videu… na fotografii… na Veľkom Čínskom múre (tri mesiace po ňom šli oproti sebe s Ulayom…. aby sa v bode stretnutia nakoniec rozišli)… a v predposlednej miestosti živá performerka (nie Marina osobne – performeri majú však „jej školu“)… ležala nahá na nejakej vodorovnej ploche a na nej kostra… ako dýchala kostra „dýchala s ňou“ (uvažovala som, či je to kostra z umelej hmory, ale nepátrala som po tejto informácii)… v miestnosti sa nemohli fotiť, ani som nemala tendenciu fotografovať ležiacu, ale iné akcie dokumentaované okolo boli veľmi fotogenické, ale muži v uniformách múzea prísne strážili regule a nedovoľovali odfotiť nič… ani ako Marína stojí v mohutných čiernych šatách s preplnenou miskou mlieka a ako ho už nevládze držať nádoba mierne balansuje a mlieko postupne vyteká na čierne šaty…a tak v najväčšej miestnosti veľké plátna… premietali sa slučky … minimálny pohyb… teplo (nie som si istá, či bolo súčasťou inštalácie)… každopádne intenzívne ľudské nahraté hlasy a svetlo spôsobovali fyzické stavy… ale celkom iného pocitu úniku ako pri inštalácii z kostí, ktorou svojho času reagovala na vojnové konflikty v bývalej Juhoslávii… označovaná ako Srbská umelkyňa… rodáčka z Belehradu… neskôr žijúca v Amsterdame a USA… sama hovorí, že je z krajiny, ktorá už neexistuje… veľká žena… nielen postavou… fenomén…. ako uvádz:, do niektorých performancií išla aj s rizikom, že ich neprežije… najznámejšia je asi Performance Rythm 0 – Neapol 1974… 6 hodín + 72 predmetov… od pierka, knihy, ruže… po ostré zraňujúce… bolo na návštevníkoch čo urobia… prežila!!!… niektoré zranenia jej ostali navždy… 

…a tak som si hovorila, že na popolcovú stredu… 40 dní pred veľkou nocou napokon dobrá voľba…. na hrane zimy a jari… na hrane života a smrti… a tak sme sa ešte chceli zastaviť v Karlskirche… ale bolo to možné len cez pokladňu aj s múzeom… po výstave Mariny sme už nemali priestor na ďalšie exponáty… a tak sme sa úplne saturované prvým vlakom vrátili do BA…. preplnený spoj sa pomaly vyprázdňoval… už niekde mi Marchegu bol poloprázdny… trochu sme meškali, ale pohoda…  ľudia sa vyhrnuli z vlaku do staničného podchodu… a tam polícia… napadlo nás, že čakajú na fanúšikov futbalu, ktorí mali namierené do najbližšieho krajského mesta… ale nie… muži v uniformách stáli akoby v kruhu na na zemi medzi nimi niekto zakrytý igelitovými fóliami… žiadna performancia… popis … podpis… ľudia prúdili hore dole schodmi… pred budovou stála sanitka… bez rozruchu… žiadny frmol… žiadne húkačky… popolcová streda … na hrane života… bola to zvláštna voľba……///o nesmrteľných jogínoch z Himalájí niekedy nabudúce….

…čím viac pokročíme na ceste života,tým viac zažijeme zrodení… a teda aj smrtí..- zažijeme viac radosti, ale i viac bolesti…
/M.Scott Peck

…. a naša hudobný redaktorka dnes vyberá:

Doors 
The Mamas & The Pappas 
Lady Gaga 

….a tak bude mať Marina A. tento rok na jeseň 80- ku!!!…. a pripravuje samostatnú výstavu s názvom Transforming Energy nabienále Gallerie dell’Accademia v Benátkach…bude to prvá výstava žijúcej umelkyne v 275-ročnej histórii múzea….

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím… dobrého záveru… ZOH… pokojného obdobia introspekcie ale aj vzájomnej podpory a lásky…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Eleonóry, Romany a Romanovia – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: čím viac lásky rozdáte tým viac jej dostanete… a kloktajte vincentku :))