Autor lumaster

…a tak….a tak som dávnejšie presne vedela o čom chcem písať týždeň po Veľkej noci… chcela som písať o tom, že päť rokov píšem tieto traktáty… cca od Veľkej noci 2020… každý týždeň… že je ich 275!!!…:))) …a tak okolnosti tohto týždňa nejak neumožňujú môjmu egu ešte bilancovať päťročnicu…. a na ART-e ide  práve odovzdávanie CZ cien za literatúru „Magnesia litera„. priamym prenosom z Prahy .. a moderátor ďakuje píšucim pisateľom, že to nevzdávajú a že píšu… aj keď už nie sme v ČSR ani inom Československu… molekulu si z toho poďakovania beriem pre seba… aj keď sú to len blogy:))

… a tak po chorobe a uzdravujúcom sa trende pápeža Františka nastalo dlho očakávané „Urbi et orbi“… prvé v tomto roku od minuloročných Vianoc…. a pápež sa objavil v tradičnom okne… pozdravil…. nepredniesol celú reč… ale požehnal… a na druhý deň prekvapil…možno nie sám seba, len okolie… svet… tým neuveriteľným načasovaním… požehnal a odobral sa na večnosť… akčne za tým, čo deň predtým bol vzkriesený …a tak už v predstihu upravil regule vlastného pohrebu… okrem iného aj to, že a ako aj iní jeho predchodcovia nebude pochovaný vo Vatikáne ale vo večnom meste Rím – v chráme St. Maria Maggiore… paradoxne spolu so socháraom Berninim, ktorý robil baldachýn v chráme sv. Petra…

…. a tak v množstve dokumentov a záberov s Františkom, ktoré sa za posledné dni vyvalili z mediálneho priestoru som zhliadla aj listy detí písané pápežovi… a tak pridávam aj ten môj… ktorý píšem až teraz… keď nežije (a ja nie som dieťa):

milý František,- vlastne ani neviem, prečo som ti doteraz nepísala… možno preto, lebo moja racionálna myseľ vyhodnotila, že pri množstve korešpondencie, ktorá k Tebe putovala, by bol iste môj list zachytený v nejakom prvom filtre úradníkov a k Tebe by ani nedošiel… ale bude to skôr preto, lebo mi to doteraz vlastne nenapadlo…… a tak verím, že predsa len nie je neskoro… hoci v sobotu sa s  Tebou bude lúčiť svet… …nebudem písať dlho, aby som Ťa nezahltila, len Ti chcem povedať, že mi budeš chýbať… Urbi som mala síce radšej od Jána Pavla… ten ich čítal v množstve jazykov, ale tvoje nedeľné „anjelpána“ som si častokrát púšťala aj v reprízach a dodávali mi pokoj a silu v ten ktorý deň… bol to takmer rituál… neviem aký bude tvoj nástupca… ale ty mi budeš chýbať… písala som o Tvojej návšteve v blogu v septembri 2021… práve umrel Belmondo, tiež mal 88 ako teraz Ty!… boli ste fakt frajeri!… určite už vieš, že aj naša Teta Anka umrela túto Veľkú noc, prosím postaraj sa o ňu, bude Ti ako sestra, vie výborne po francúzsky, veď žila v Paríži 20 rokov, ak aj nevieš dobre tento jazyk, určite sa nejak dohodnete, lebo bola veľmi aktívna a výrečná, plná odhodlania a tiež zbožnosti, zažila vojnu, vie vyžiť z mála ale určite ti urobí chlebík s masielkom…p.s. – keď si bol tu na návšteve, chcela som ti poslať niektorú z ikoniek na dreve, ale usúdila som, že dostaneš oficiálne vopred schválené dary… a tak Ti aspoň pri tej ikonke Krista zapálim sviečku… svetlo Tvojej duši, ďakujem!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jacques Brel – Ne me quitte pas 
Edith Piaf – La vie en rose 
Verdi – Requiem 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech nám svetlo a nádej Veľkej noci prežiari životy))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Marekovia, Jarky, Jarovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a cenu za knihu roka aj debut roku dostal 57-ročný debutant Hlaučo za knihu Letnice

 …. ceny Anasoft litera sa budú udeľovať v SK až na jeseň

..a tak veľký piatok sviatok temná obloha…. má celý deň pršať celej krajine…

…a tak obchody zatvorené… menej zvukov áut…viac spevu vtákov… svišťanie vetra a klopkanie dažďa na okenné sklá… spevy v latinčine…kontemplácia…

…a tak odkladám posledné zvyšky vianočnej výzdoby a nahrádzam ju veľkonočnou… a tak obrazy svetla a tmy… narodenia a smrti… kým v tme zimy sa rodilo svetlo Veľkou nocou po rovnodennosti a prvom jarnom splne definitívne svetlo prevládne… a taj

…. a tak v roku 2019 bola Veľká noc o jeden deň posunutá… Veľký piatok bol 19. apríla… posledný deň na tomto svete nášho priateľa a vydavateľa Gusta… z tohto sveta odišiel na bielu sobotu…podľa nového názvoslovia „svätú“…. bola som v ten deň vo Zvolene… na záhrade s rodinou… ešte žil náš otec… ujo a teta G….. teta Ela…Ďuso… ujo V a teta H…. teta L….jej syn Robo… Jozef, Palo, Pavel, Gabi, Gábina, Relo…. kolegyňa Táňa i Zuzka K….. kolega Mišo i Peter….pedagógovia z fakulty Anton a Svetozár… známi herci a speváci…

… a tak sa niektorým priateľom a kolegom od roku 2020 narodili deti… vnúčatá…. a malá suseda už chodí do škôlky… a kolegyňa Eva čaká dvojičky!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dead Can Dance 
Jesus Christ Superstar 
Dežo Ursiny 

… a tak som chcela napiecť dnes aspoň symbolicky nejaké veľkonočné pečivo… a tak sa mi opäť potvrdilo, že na sviatky sa nemá piecť z neoverených receptov…. alebo aspoň si ich pekne zapísať do zošita a polovičnú dávku dopísať do stĺpčeka vedľa:))… a tak sa mi podarilo spočítať polovičné ingrediencie a zamiesiť ich do cesta… okrem cukru… pečivká v tvare vajíčok v rúre stuhli a skaramelizovali… a také neradno ponúkať hosťom!… a tak som ich radšej zjedla… (asi tak tretinu)…. a to som mala dnes ráno veľké úmysly ohľadom pôstenia:))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásnych, požehnaných, radostných a inak optimistických sviatkov Veľkonočných!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a baranov definitívne striedajú býci – všetko najlepšie!

p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: nezabudnite dať do veľkonočnej plnky dať v nedeľu čerstvú žihľavu… a po Veľkej noci je vhodné dobre vyvetrať!:)) 

… a tak v prudkom ochladení človek zalezie pod deku… k telke… prípadne k monitoru… laptopu… a tak kým pri pc zvyčajne vieme, čo ideme pozerať (aspoň názov:)… tak pri telke a surfovaní po kanáloch človek občas narazí na neznáme… občas na známe ale nikdy nevidené tituly… a tak som minule narazila na „Alžbetin dvor„… v pamäti som mala len to, že ide o historický seriál… jeden z nikdy nevidených…

… a tak som si pozrela hneď nejaký tretí alebo štvrtý diel… Milka V. mala syna a toho hral Richard S…. v závere dielu zahynul na koni, ale tesne predtým stihol na prvýraz… aj keď vlastne nechtiac ale predsa splodiť potomka… a tak som videla ďalší diel, v ktorom syna nahradil vnuk v podaní Maroša K…. matka – babka zostávali… ale tá na konci dielu zomrela hromžiac na mužskú postavu na obraze…. a tak som si pozrela na nete prvý diel, aby som pochopila, kto je toho celého nešťastia pôvodcom… sympatického zemana hral Radek B…. nadabovaný Štefanom K….. ale hlasy a výzory si vymenili v niektorom s ďalších dielov… ale taký Vlado M…. alebo Ľubo P…. tam akoby hrali viacero postáv….a tak som sa v tom celom nejak stratila… nejak príliš veľa narodení a ešte viac smrtí… a medzitým nejaké odhalené prsia… vojaci, četníci… a tak som zistila, že režisér, dramaturg alebo niekto, kto jednoducho stál za tým seriálom mal asi za úlohu obsadiť veľa hercov… a ešte ich aj dobre premixovať… aby človek náhodou k niekomu neprilipol, aby mu nedržal palce a náhodou sa nesplnila predstava, že „títo dvaja sa už konečne dajú šťastne dokopy a prežijú aspoň dva tri diely“… ale to asi nebolo ani hlavnou niťou románovej predlohy (čítala som si o nej len na nete a pochopila som, že ako to už býva s adaptáciami literárnych predlôh… osudy písaných postáv boli spletitejšie… možno uveriteľnejšie… každopádne možno nie tak z rýchlika)… zlaté sitcomy!!!… tých istých šesť priateľov… mierne a s citom sa obmieňajúci lekári v poľnej nemocnici… alebo aj v tej na okraji mesta… možno aj niektoré iné súčasné seriály, ktoré nepozerám, ale príbuzní áno… aj keď je jasné, že kvalita seriálu nestojí na pevnom obsadení hlavných postáv…

…a tak som tiež precitla z toho, že Alžbetin dvor sa neodohrával na Alžbetinom dvore v Miloslavove na Žitnom ostrove… ako som si pôvodne myslela… ale vo Vrútkach, odkiaľ pochádza autorka literárnej predlohy Hana Z. ako aj herec Radek B….. samotný kaštieľ, kde sa odohrávaj pomerne dosť exteriérových scén, sa však nachádza na Žitnom ostrove v Kráľovičových Kračanoch (donedávna vraj domov dôchodcov… dnes súkromný a neprístupný areál neznámeho použitia)… kolegyňa mi dnes povedala, že ako študentka jazdila na koni a volali ich aj na rôzne natáčania a že vraj sa nejaké scény naozaj točili v Alžbetinom dvore – Miloslavov… ale točilo sa aj na zámku v Miloticích, alebo v Mošovciach…

… a tak ďakujem tvorcom tohto seriálu za zaujímavý počin… je mi skutočne ľúto Alžbety, že kvôli sobášu s nemilovaným mužom… resp. kvôli afére s francúzskym maliarom…

… a tak úprimne priznávam, že možno vidieť to v 80-tych rokoch, nebola by som tak zahltená informáciami ako dnes a pozerala by som sa na tento seriál inými očami…a na ten zámok v Miloticiach by som sa šla pozrieť…a možno aj do Mošoviec:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Stračina_Alžbetin dvor & Pacho
Friends 
Pink Panther & Bond 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nej je život láskyplnejší ako romány… nech je plynulejší a zábavnejší… zmysluplnejší ako seriály… (o filmoch zas niekedy nabudúce:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Igorovia, Julovia, Esterky, Justínky a Fedorovia – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a v nedeľu je kvetná nedeľa … bahniatka, palmové listy… blíži sa Veľká noc!
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „čistá voda je základ zdravia!“:))

… a tak som si tentokrát prečítala o tom ako sa naladiť na letný čas s istým predstihom… myslela som, že to bude postačujúce… avšak… nerozumiem prečo…. ukazuje sa pravý opak… nielen, že sa ráno neviem zobudiť (a to bez ohľadu na to ako neskoro idem spať:))… ale podivne ospalá a nesvoja som celý deň… a tak dobré rady hovorili, že je treba ísť spať skôr a nastaviť si aj budík na skorší čas…a tak konštatujem, že napriek tomuto celkom racionálnemu pravidlu mám pocit, že neviem kde je sever… aj keď slnko svieti….a tak si hovorím –  je to taký zvláštny schizoidný týždeň…. chápem, že pre zvieratká aj tie v nás… (a nemyslím tým nejaké mikroživočíchy v črevách:)… by bolo lepšie nemeniť čas na letný… ale na druhej strane priznávam, že mám letný čas s dlhými svetlými večermi v obľube… a tak si hovorím, že ten prechod prekonám… a ak na prelome týždňov nasneží, tak to už… ostáva vyhovárať sa len na aprílové počasie:)))

….a tak konštatujem, že „prvý apríl“ u mňa prebehol bez nejakého nevinného či vinného žartu… dokonca som si čítala na nete typy ako napáliť kolegov… ale nik to (našťastie) na mne neaplikoval… a nikomu som to ani sama nedopriala:))

… a tak keď sa 1.4. objavila správa o odchode herca Vala Kilmera… nebol to aprílový žart… pán Kvietik alebo Alois Švehlík… mohli byť „otcami“… každopádne, v priebehu pár dní odišli do hereckého neba (možno) spoločne… vďaka za tie skvelé role, bez ktorých by bola kultúra chudobnejšia… bez ohľadu na krajinu a národnosť… jednoducho umenie….oni „uměli“!))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá niečo z „Rádiohláv“

Ildiko Kali 
Christina Mantis 
Oskar Török 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého letného polroku:))…od jari do jesene…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Mirky, Zolovia, Albertovia…. ale vraj aj Venuša – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „učte sa objímať – posilníte tým imunitný systém“!:)

… a tak som tento týždeň chcela písať o skle a porceláne… ale túto tému nechávam „na budúce“…:))

… a tak mi nedá nedotknúť sa nedeľného prepustenia pápeža Františka z nemocnice (bol hospitalizovaný od 14.2. = Valentína)… a tak v deň, keď ho prepúšťali… pred prevezením do Domu sv. Marty… sa ukázal na balkóne istej Rímskej nemocnice… žiadne pyžamo… oficiálny biely odev… množstvo čakajúcich… takmer všetci s mobilmi… reportéri s kamerami a veľkými foťákmi… niekto si robil selfíčka… a všetci čakali na jeho slová… a jedna pani sa naozaj dočkala…. keď slabým hlasom po chorobe povedal, že vidí pani so žltými kvetmi a ďakoval jej… a potom všetkých požehnal a opäť bol vtiahnutý do útrob budovy… pani so žltými kvetmi je 78-ročná Carmela z Kalábrie…kvety nepriniesla prvýkrát… nosila si často… a keď som sa opäť pozrela na ten nedeľný záznam… všetci držali v rukách mobily… len pani Carmela kvety….a tak som sa zamyslela, ako je možné, že v takom množstve ľudí tie kvety mala v rukách len ona…

… a tak mi tento týždeň rezonuje téma poďakovaní a vďačnosti… nedávno som pomáhala pri jednej nemenovanej akcii… celkom ma to zmohlo… na druhý deň sa mi dostalo istého poďakovania… ale niečo vo mne… ego?… túžilo po srdečnejšom poďakovaní… ako keď niekto upečie tortu, dajú ju na slávnostný stôl na oslave, ale pekárovi poďakujú len v kuchyni medzi hrncami a nie na slávnosti medzi hosťami (asi je to bežné… pokiaľ nejde o nejakého známeho pekára… minimálne výhercu cukrárskej súťaže:)….a tak som si spomenula na to koľkým ľuďom som v živote a v rôznych situáciách nepoďakovala…. alebo nedostatočne poďakovala…a istým spôsobom ma to niekde v zadnom pláne mrzí…. ani nemyslím, že by som bola nevďačná… jednoducho mi nedocvaklo, že je to dôležité…že je to správne, poďakovať sa… a že raz sa mi tá karma 77-krát vráti:)))

… a tak po snežienkach začínajú kvitnúť prvosienky, hyacinty a narcisy… Narcis, Narcis!!!:)))

… a tak som si spomenula na film Billyho Wildera Nebožtíci prajú láske… kvety, ktoré sa tam vyskytujú sú práve narcisy… vo filme sa hovorí, že sa odohráva uprostred leta… ale narcisy sú vyslovene jarné kvety!!!…. predpokladám, že film sa točil na jar (mimo hlavnej sezóny na juhu Talianska) a pokyn režiséra znel jasne – „zožeňte nejaké žlté kvety – budú sa hodiť do záberu“….. a vo filme sa volajú „trombončíny“… prekladač hovorí, že „trombóny“… no niekde sa tam vlúdil nejaký škriatok kvetový… či filmový:)))

….a tak okrem narcisov kvitne aj zlatý dážď… a pršať má práve cez víkend:))

…a tak tento týždeň zima na severnej pologuli končí záverom svetového pohára v Alpskom lyžovaní v Sun Valley (cca v strede medzi Calgary a Las Vegas:)… a 40-ročná Lindsey Vonn  po návrate na zjazdovky v Super-G brala striebro!!!… slalom bez Petry ale s Mikaelou bude práve dnes večer … aké príjemné sledovať slnečné snežné priame prenosy podvečer:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Yellow Flower 
Žluté rúže z Texasu 
Yello- Oh Yeah
Yelow Submarine

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím voňavých jarných dní… a „milé deti, nezabudnite sa pekne každému poďakovať“!… a tak ďakujem panej so žltými kvetmi aj Lindsey za osvieženie tohto týždňa:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú najbližšie Mirovia, Benjamínovia a Hugovia! – všetko najlepšie
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „prejdite sa po čerstvom vzduchu (pomedzi kvapky dažďa:)… a myslite (pri tom) na niečo pekné!“

…a tak som si pred cca týždňom myslela, že napchať do skrine zimné kabáty je už na mieste… ale tento nápad sa ukázal byť predčasný!… čižmy boli ešte v pozore pri vchodových dverách:)

…a tak som si trúfla po prudkom ochladení minulého týždňa vyjsť včera na balkón… vyšla som naň popoludní… vyvesila prádlo (bielizeň:)… ktoré vo verte a pribúdajúcej teplote pekne vyschlo… vyšla som tam ešte predtým ako v súmraku začali krúžiť okolo netopiere… ale hlavne… hlavne som periférne zavnímala niečo nečakané… žlté kvety!!!… pozrela som sa lepšie a v jednom zo zabudnutých kvetináčov rozkvitli mininarcisy… zázrak… úplne som zabudla, že som ich niekedy minulú jar kúpila… odkvitli… listy im zoschli a upadli do zabudnutia… a teraz ožili ako bájny Fénix!

…. a tak som objavila prvé snežienky už niekedy na prelome februára a marca… vyzeralo to tak, že jari v Podunajskej nížine nedožijú… teda vlastne neviem, či sú ešte niekde v lužných lesoch, každopádne v Karpatoch nad mestom ich ešte pár víta jar:))

… a tak mi minule jedna známa poradila takú soľovú sprchovaciu kúru… neviem či to robím správne, ale postupujem nasledovne: najprv sa len jemne osprchujem a potom naberiem do dlane morskú soľ a polepím ju postupne po vrstvičke na celé telo, potom sa ňou premasírujem a napokon ju zmyjem (čo najteplejšou vodou)… asi to poznáte… pokožka ostane niekde až načervenalá a v tele i duchu príjemný pocit… také súkromné vertikálne more… najlepšie hneď potom zaliezť pod perinu:))… a tak mi zostalo minule v mištičke trochu soli… a na druhý večer z tej soli vznikol obrázok… narástli kryštáliky a vytvorila sa minizimná krajina… ako na vianočnú pohľadnicu… a to sa pomaly ale iste blížime k Veľkej noci…bude o mesiac…

… a tak sa zima s jarom… pardón s jarou…. ešte pekne naťahujú za vlasy… a aj keď vykukne ostré slnko… od zeme sa plazia chladné prúdy…ale vlastne „normálnejšie“ ako hneď dvadsiatky… mimochodom JAR= tá… ZIMA=tá…JESEŇ=tá…a kde sa berie TO=LETO???… a potom ROK=ten….:))))

vítanie jari
s kaktusom/ po rose/
bež/ v priamom/ prenose/
pod palmou/ na snehu/
prednes/ reč/
ananás/ na ľade/
ži/ v letnej nálade!
ĽH 2002

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Because The Night 
Markétka 
vítanie jari/ Stravinský /Bernstein 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím sviežej jari… nech nás oživí každý rozkvitnutý kvet… spev vtákov… každé steblo trávy:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie: Adrián, Gabriel, Marián!!! a prvý baranovia a baranice:))
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „buďte si nablízku… objímajte sa“… pomáhajte si:))
p.s.3 – a do 5.4. si T&AC Gallery na Zámockej 22 – BA, môžete pozrieť sko Františka Jungvirta a 2D a 3D inštaláciu Martina Prokopoviča

…a tak sa v posledných dňoch najprv prudko oteplilo a potom mierne ochladilo a nakoniec prší… pravda nepršalo dlho a okrem vlahy pre zem je dobré zmyť aj všakovaké alergény prebudené jarnými lúčmi slnka…. 

…a tak s teplejším počasím začínajú alebo aj pokračujú výluky na železniciach… a tak sa dorábajú úseky ciest rôznej rýchlostnej kategórie…  a tak odporúčam sledovať apky… weby… a minimálne sa opýtať sprievodkyne od kedy do kedy atď… ale ak si chcete vychutnať prestupovanie vlak-bus-vlak… zápchy… nech sa páči…:)

… a tak som tento týždeň zistila, že linky MHD vedúce k obchodnému centru na východnom okraji mesta boli (ani neviem kedy) presmerované… našťastie len v úseku, kde som nenastupovala ani nevystupovala… a tak je nakoniec osviežujúce zažiť občas zmenu zo zabehnutých koľají nekoľajovej dopravy:))

… a tak som kúpila tento týždeň jednu nástenku vyhliadnutú cez web… ale keď som ju išla namontovať na stôl, zistila som, že som kúpila nesprávny variant… nástenku som vložila naspäť do obalu a úhľadne zalepila, že ju pôjdem vrátiť… a potom, pri ďalšom pátraní na webe, som zistila, že výrobok je správny!!!…akurát som nekúpila nejaké správne doplnkové súčiastky… a tak som si pripadala ako na hojdačke… ale výsledok celkom optimistický: „nie som až taká motáčka ako som si myslela“… núkal sa mi pojem aj blb, alebo blbka,,, ale nejak to v písomnom prejave nevyzerá dobre:)))

…. a tak som tento týždeň zažila aj iný obeh tovaru – predmetov medzi ľuďmi… vďaka kamarátke som zistila, že existuje „darovacia platforma“… niekomu je ľúto niečo vyhodiť… nemá to komu v rodine alebo medzi priateľmi posunúť… a tak ponúkne celkom neznámym záujemcom… a tak bolo takmer vzrušujúce sledovať, či má niekto záujem a dohadovať odvoz atď…. po fáze záujmu nastala fáza obáv „ako to zvládnem dokončiť“… až nakoniec „šup-šup“… predmet odovzdaný… „do obehu“ žene, ktorú už zrejme nikdy nestretnem… a nastal istý pocit úľavy, že to klaplo… a to všetko cca za 24 hodín:))

…prúd/ slov/ sa rozpadne/
smiešne/ je záhadné/
keď maska/ odpadne/
niekoho/ napadne/ prekročiť/ prah…
Ľ.H. 2002

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá 

Bobby Mcferrin 
Denys Bapriste 
Ján Boleslav Kladivo 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného rozhrania medzi zimou a jarou… bližšie a bližšie k jari:)))

– nech sa vám/ nám darí!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 -a meniny majú v najbližšom týždni Ľubice, Edovia a Jozefovia – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a v piatok 14.3. je posledný zimný spln)))
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje –  (ak nebude pršať… alebo aj v daždi = voda je základ) choďte na prechádzku)))

….a tak nastal marec a na jeho piaty deň rovno popolcová streda… a tak po chladnom februári výrazné oteplenie… vášne sa rozvírili aj v politických sférach…oteplenie a ochladenie sa striedajú… je najlepší neutrál?

… a tak na popolcovú stredu tohto roka pripadli aj spomienky na tých, ktorí odišli v tento deň t z tohto sveta… a istá sociálna sieť mi v týchto dňoch nepochopiteľne ponúka za priateľov priateľov… tých, ktorí už nežijú… vidím ich na fotke, ale žiadna sociálna sieť neoživí reálnu komunikáciu s nimi… len spomienku… a tak nebyť vo výčitke, že čo som mohla pre komunikáciu s nimi urobiť viac v minulosti… a tak zostáva poďakovať za tie prieniky našich svetov… vetou…. slovom: …ďakujem, že si bol/ že si bola… permanentná životná škola….

…. a tak taký zvláštny týždeň… pol týždňa karnevaly a „dojedanie zásob mäsa“… v minulosti sa to tak vraj robilo… neboli mrazničky… mäso by sa cez pôst pokazilo… a tie šišky!!!… no nemala som žiadnu v poslednom období… také aké robila starká – s jahodovou penou… aj tak málokto dokáže!….

…. a tak som v poslednom čase pozerala niekoľko relácií o pečení… niekedy aj rozmýšľam, čo ma k tomu vedie… súťaž ako taká?(to býva skôr stresujúce)… recepty?(ani nie)… estetická stránka?(možno)…etnickosť pečenia?(asi)… predstava chutí?(určite:)))… a tak som si spomenula na Eckharta Tolleho a jednu jeho prednášku… hovoril o tom, že sa niekedy len tak prechádza po meste… obchodnými ulicami a pozerá si pekné výrobky vo výkladoch a má z nich radosť bez potreby a túžby ich kupovať… a tak mi napadlo, či sa pozerám na tie zákusky len pre radosť?… no nie celkom…. niektoré by som fakt rada ochutnala… sledovanie relácií nie je masochizmom…. a tak prichádzam k spoločenskému aspektu…. a k individuálnym sympatiám… napríklad v starších Austrálskych sériách sú veľmi sympatickí porotcovia a je úplne jedno, kto súťaží… čo sa už celkom nedá povedať o ich nasledovníkoch… alebo aj o porotách vo Švédsku alebo Južnej Afrike… ešte tak Kanada…. a čo sa súťažiacich týka?… tak to je fakt zaujímavé: niekedy sa nájde zostava, že všetci pečú tak, že by si mohli založiť cukráreň (pravda súdim z toho čo vidím a počujem:)… a inde sa objavia aj takí, ktorým sa to rozsýpa pod rukami, buchty padajú na zem, zabudnú ingrediencie… majú/nemajú z toho stres… improvizujú… niečo sa vydarí niečo nie… veľmi živé… a takmer nepredvídateľné… zábavné:)))…

…a tak ako zaznelo v nedeľu z Vatikánu čítanie o zraku a chuti… každý strom možno poznať po ovocí…slová idúce cez ústa sú našim ovocím….

vankúše /do duše /olej /lej/
zima /sama /stráca /dej/
popolom /do vane /nespraví /jar
/pôstne /dobroty /potichu /hrej/
noc /nablízku /kráčaj /dnom/
nikomu /nevadí /že si bol /snom
ĽH, 2002

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Básníci ticha 
Boticelliho anděl
Rúžová mlha 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech prvý jarný mesiac nám prinesie novú silu a zdravie… mentálne i fyzické… osobné i spoločenské!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Tomášovia, Angely, Braňovia… všetko najlepšie aj Rybám!:))
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: opravujte studne a dajte si čaj z púpavy

…a tak som už pred týždňom vedela o čom písať… ale odhodlávanie tentokrát trvalo dlhšie ako inokedy…. 

…a tak som minulú sobotu bola na koncerte J.R.D. v Banskej Štiavnici… mimochodom bolo chladno a sneh len na zamrznutých tajchoch… aspoň niečo!… aspoň kúsok bieleho snehového poľa… aj keď nedostupného…. kto by šiel na neistú snehovú kryhu, keď vidí hneď vedľa ľadu vodnú hladinu… a tak sa večer dalo zohriať na koncerte…bar frčal…tancovalo sa… a keď zaznela pesnička „chlapci majú radi vojnu…“ tak nejak mnou cuklo… aj keď text pokračoval aj inými vecami, čo majú chlapci radi…))

…a tak sú to oficiálne tri roky, čo sa v susednej východnej krajine bojuje… a tak ukrajinské predavačky, taxikári, deti v MHD…a tak nechcem ísť hlbšie do tejto témy, ktorá je stále živá… rany krajiny aj ľudské… aj tie v psychike… stále otvorené… pápež, aj v kritickom stave, z nemocnice… odkazuje, aby sme nezabúdali na Ukrajinu…. a tak som si uvedomila, ako vojny ovplyvnili našu rodinu… jeden starý otec počas prvej svetovej… mladík v ruskom zajatí… videl Stalina… neskôr aj Gottwalda (ani o jednom nehovoril v superlatívoch a pozitívne…)… a možno, keby nezažil vojnu, bol by veselší…neviem, zomrel, keď som mala 12… a ten druhý v 1944…neumrel na fronte, ale keby nebola vojna, možno by jeho choroba bola liečiteľná… mal len 38….stará mama od 26 po celý život vdova… a moja mama… tehotná v 68… pozerala ako okolo domu zatáčajú tanky v smere z východu na západ… nebola by som veselšia, keby som nevnímala v prenatálnom štádiu života jej strach a úzkosti…..?

…. a tak sa mi minule sníval sen… hrala som počítačovú hru… nikdy som v reáli žiadnu nehrala a ani sa o ne nezaujímala…aj v tom sne… nechcela som ju hrať, nemala som záujem, ale ocitla som sa v nej… prvú časť som nejak automaticky preklikala a ani neviem ako som sa dostala na ďalšiu úroveň… bod zlomu sa volal „expedícia“…dostala som sa niekam do hlbín (pod pohorím ako Šumava)…a ocitla som sa v rodine: muž + žena + dvaja synovia… mohla som si vybrať s ktorým zo synov pôjdem ďalej… neviem na základe čoho som si vybrala najprv jedného… otvorili sa dvere… zmenil sa na vojaka… ostatní na ulici boli tiež vojaci… celý priestor v khaki odtieňoch chaos… okamžite som sa inštinktívne možným klikom spätného chodu vrátila a vyskúšala pokračovať s tým druhým synom… vyšli sme inými dverami do zelenej krajiny… bol biely deň a viedol nás niekam biely kocúr… veľká úľava!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Bratríčku zavírej vrátka 
Nechte zvony znít 
Killing me softly with his song 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého fašiangového víkendu a vydareného nového mesiaca!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – a meniny majú: Albínovia, Kazovia a Anežky… a narodeniny Rybi a Rybany:))- všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: „zaspievajte si“! – kto spieva je šťastný!

…a tak v tomto trojtýždní prebiehajú postupne SK jarné prázdniny žiakov základných a študentov stredných škôl… osemročných gymnázií a pod…. a tak to by bol oficiálny úvod…

…a tak by sa dalo ísť v tejto téme rôznymi smermi… dalo by sa kritizovať školstvo, ale nie som v tom odborník a nemám ani dosť informácií o tom ako to v školstve u nás vyzerá… ale predsa len občas ku mne niečo prenikne… a zdvihne ma to zo stoličky… každopádne….mávam intenzívny pocit, že sú deti preťažované stále memorovaním… nasať aj to čomu nerozumiem a potom vypustiť do nejakého testu alebo písomky… zabudnúť(?)… a tak si myslím, že je fajn, že deti prichádzajú do kontaktu s roznymi témami… veď tie ich majú zaujať a podľa toho pochopiť k čomu inklinujú… stále minimálna tvorivosť? – neviem… a tak si spomínam, že raz za týždeň som som mala možnosť sa realizovať na výtvarnej výchove – bola som celkom zbehlá a vedela som prerobiť na „normál“ výkresy spolužiakov, ktoré považovali za zbabrané… a tak keď sa nad tým zamyslím… možno boli oveľa zaujímavejšie a autentickejšie ako „normál“, ktorý som im pomohla nakoniec odovzdať (podotýkam, že výtvarná, hudobná, telesná – boli známkované)… a tak hudobná – napriek tomu, že som nevedela spievať, boli tieto hodiny asi najväčšia pohodička – najmä s učiteľom, ktorý nás učil populárne hity mimo osnov… teda okrem jednej hodiny…keď nám jedna učiteľka dala test… diktovala nám noty a my sme ich mali zapisovať do notovej osnovy… na jej a naše prekvapenie len jedna spolužiačka to mala správne – chodila na klavír… noty rozhádzané po osnove v časovom slede diktovania… všetci ostatní sme mali krásne na začiatku notový kľúč a za ním od c po c pekne hore kopcom cupkajúce notičky ako husičky:))… bola to naša chyba?… dvadsať detí niečo zle pochopilo, alebo to bolo nedobre vysvetlené pedagógom?… a telesná!!!… počas jednej hodiny som raz dostala päť pätiek z gymnastiky… snažila som sa o niečo na bradlách…na ďalšie náradia ma učiteľka ani nepustila s tým, že to aj tak nedokážem a rovno mi dala známky… veľmi demotivačné…a tak si musím na tomto mieste povzdychnúť že to svojim spôsobom cítim dodnes… že som si nenašla v detstve nejaký vhodný šport „na celý život“…a tak nemyslím tým že sa na mňa geneticky generačne nepreniesla obľuba napríklad krasokorčuľovania (aj keď ho možno stará mama pozerala v Tv kvôli tým kostýmom:)… alebo napríklad lyžovanie… v detstve som obľubovala viac skoky na lyžiach… teraz skôr alpské disciplíny, beh na lyžiach biatlon…

… a tak minulý víkend skončili MS v Alpskom lyžovaní a pokračujú MS v biatlone…

… a tak som si pozrela v priamom prenose slalom žien na MS… aj keď s Petrou len na pár sekúnd a bez lyží… prvé kolo bolo tak ťažko postavené, že sa v druhom kole nenaplnil ani limit 60-najlepších, ktoré mohli postúpiť… a tak som videla aj úplne neznáme lyžiarky z Japonska a iných ázijských krajín… niektoré šli opatrne a pomaly… na okamih akoby som videla sama seba – na lyžiach… ale ja by som šla ešte o dosť pomalšie:)))… každopádne to bol zvláštny meditatívno poznávací posun od klasických svištiacich stálic lyžiarskeho športu!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

Holiday
Študentská láska
Pevnina detstva

…a tak rozmýšľam, prečo sme nemali na ZŠ aj bedminton, tanec alebo divadlo… alebo šachy… mali sme to robiť po škole alebo cez prázdniny?…:)

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásnych dní jarno-zimných prázdnin… či už na horách alebo v tak trochu poloprázdnych mestách:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Nory, Matejovia, Romany a Romanovia a Artfórum oslavovalo 35 rokov – všetko najlepšie!!
p.s.2 – a cez víkend niekoľko koncertov – napríklad v Banskej Štiavnici Juraj Griglák (Archanjel) a  J.R.D. (Art café)!
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „choďte na prechádzku“… ak nie priam na lyže:))