blog

… a tak to vyzeralo tento týždeň na dva koncerty… teda určite na oveľa viac koncertov… okolo sveta… a tak som napríklad nevidela naživo ako Bruce S. zavolal na pódium na Liverpoolskom koncerte Paula Mc.C…. 

…a tak som nakoniec dnešný koncert vynechala, hoci mám rada koncerty vo veľkej sále SK rozhlasu… jednoducho som sa tam nedostala… telo ma odklonilo do pokoja – pokoja – izby… naliala som si do šálky kefír a išla pozorovať rozháraný horizont hlavného mesta z balkóna… a pri prekračovaní prahu… nie na Prahu… s Prahou to nemalo nič spoločné… mi šálka nejak vypadla z ruky a hoci tam už bolo minimálne množstvo mliečneho nápoja… jeho roztrieštené fragmenty oprskali nielen mňa ale aj podlahu… koberce a TV… a tak… 

…a tak pozerám namiesto minisérie „So long, Marianne“ – o Leonardovi C…. pozor nie Leo di.C.!…,,ktorá pred týždňom skončila …predávanie CZ cien OSA…a tak zisťujem, že sa nechytám… okrem skvelej ocenenej Zuzany Navarovej (in memoriam)…aaaa… zlatú cenu získava: Ivan Mládek!!!… každopádne jeho obrazy ma niekedy fascinujú viac…alebo inak ako jeho hudba!

… a tak sa v utorok v čerstvo zrekonštruovanom Dome hudby na Panenskej konal koncert Moyzesovho kvarteta – projekt úprav skladieb Deža Ursinyho pre sláčiky (od rôznych skladateľov)…. a tak som sa dostala do zvláštnej situácie vnímamia hudby a architektúry… a tak som si opäť pripomenula, že mi príroda nenadelila príliš „hudobného sluchu“ a vizuálna stránka… architektúra alebo samotný orchester/kvarteto ma tiež pútajú… priznávam, že niekedy viac ako samotná hudba… a tak tentoktát novotou voňajúca miestnosť bola o dosť dlhšia ako širšia bez spádu podlahy… sedenie v radoch za sebou mi… napriek šiestemu radu… umožňovalo uvidieť len sem tam nejaký sláčik… a nová šikmá presklená strecha so zatiahnutými roletami neumožňovala uvidieť nijaký mráčik… hoci skvelá hudba… výkony muzikantov nepopierateľne skvelé a profesionálne… architektúra ma stiesňovala a moje pocity oscilovali medzi radosťou zo známej melódie a fóbiou z priestoru…

…a tak som si spomenula aké sú skvelé chrámové koncerty… a tak na jednom organovom v Litomeržciach (Litoměřicích:) … paralalne s koncertom bola búrka… hlas hromu sa prepájal so zvukom organu… cez staré netesniace vitáže sa po stenách valilo čoraz viac body… multi zážitok… nezabudnuteľné!

… a tak musím povedať, že sa teším na leto a letné koncerty pod holým nebom… aj dnes hrala na hlavnom námestí nejaká posádková hudba… ale tento žáner som práve nemala na mysli:)

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dežo Ursiny a Moyzesovo kvarteto 
Zuzana Navarová Nerez 
Ivan Mládek Jez 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nielen dobrého piatku trinásteho, ale aj júnovania ako takého:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Antonovia, Vítovia a blanky – všetko najlepšie!… aj blížencom:))
p.s2 – a lunárny kalendár odkazuje: ráno si zacvičte a choďte na prechádzku… kľudne aj večer na zotmení… krajinou – mestom… možno s nejakým ukulele alebo bendžom… )))

… a tak tento týždeň rozkvitli kaktusy pri južnej fasáde nášho paneláka…dlhoročná aktivita susedy zo štvrtého poschodia… a tak som koncom minulého týždňa cestovala v baloňáku v autobuse a potom sa tak prudko oteplilo, že som na baloňák celkom zabudla a včera som ho začala hľadať… volala na dispečing, či ho niekto nenašiel… a nakoniec visel na vešiaku doma… úplne zatmenie z tepla… bol čierny:))

… a tak som si spomenula ako som cca pred 20-timi rokmi cestovala v takomto čase autobusom do Prahy… piatková linka okolo tretej v Nív na Florenc… bez miestenky, ale sedela som… posledné voľné miesto bolo hneď pri vstupe… takmer ako závozníčka… s nerušeným výhľadom na diaľnicu a kontinuálnym slnečným výpekom… myslím, že klimatizácia nefungovala (mám matný pocit, že na omdletie mi bolo už po zatvorení dverí za posledným nastupujúcim cestujúcim:)… a tak mi po vyrazení z Bratislavy docvaklo, že cesta to bude asi dosť náročná a pocitovo dlhá… a tak som vytiahla z batožiny čerstvú knihu, ktorú som niesla ako darček do Česka – „Polnočný denník“…. kniha ma úplne vcucla… stratila som pocit, že som v autobuse… bola som v knihe… takmer by sa dalo povedať, že mi „zachránila život“… keď uberiem, tak ma jednoznačne zachránila pred hroznými spomienkami na túto cestu a vytvorila túto nesmrteľnú spomienku…. meno autora: Maxim E. Matkin mi nič nehovorilo a ani so po ňom nepátrala…pátrali iní – domievali sa – tipovali… nechystala som sa mu ďakovať… dostával množstvo priaznivých ohlasov aj bezo mňa… a po čase na tento príbeh prevrstvil vrstvami iných ciest…. a tak, ani dnes by mi nenapadlo ďakovať… radšej by som neďakovala… alebo poďakovala osobne, hoci sme sa osobne nikdy nestretli… ak si to naozaj bola ty…ďakujem, Eva Borušovičová… tvoj odchod bol nečakaným ochladením tohto týždňa… vďaka za tvoj podiel na kultúre a ľudskosti!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

No Ordinary Love
Call me 
Black Magic Woman 
Ukulele

… a tak minulý víkend odišla do hereckých výšin nebeských Loretta Swit….narodila sa poľským rodičom v Amerike… spolu s Alanom Aldom stálice seriálu M*A*S*H… chvíľu mi trvalo, kým som si ho zapozerala… ale potom som videla kedykoľvek ktorýkoľvek diel… a tak som sa až teraz dozvedela, že mala veľký podiel na formovaní charakteru postavy, ktorú hrala, na jej psychológii … nielen na vonkajšom zjave blonďatej majorky Margaret… za túto jej životnú rolu dostala množstvo nominácií a cien…

… a tak, ženy… pre mňa ste boli ako dve slnká… hoci som vás poznala len cez vašu tvorbu… to leto vašej duš tu ostáva s nami, ďakujeme!!!

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme vedeli vyjadriť svoje poďakovania v správnom čase…

…a niekedy, len tak na konci dňa, keď horúčava opadne… vďačnosť za to, že sme súčasťou tohto sveta… 

… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Laury, Norovia a Robovia- všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „čistá voda je základ zdravia“… vaše obličky sa vám za ňu poďakujú a zvýšia vám sebavedomie:)

… a tak som dnes šoférovala auto autoškoly a nestihla som odbočiť doľava…akoby čas plynul okolo auta inak ako v aute… jednoducho som mala pocit, že idem príliš rýchlo a neodbočila som, netrúfla som si a radšej pokračovala ďalej… ani neviem kam… bola to autoškola…. bol to sen:))

… a tak som pred pár dňami bola v kine…. dávali film o Dalajlámovi – Múdrosť šťastia…nebol  to sen… dokument, kde na začiatku posadia 14. Dalajlámu pred kameru a v závere vstáva spred kamery… a možno keby to tak zostalo možno by ma dokument viac zaujal… čistý rozhovor a pár autentických záverov z jeho života…bez ďalších dramatizujúcich a popularizačných prvkov… a tak nie som scenáristom ani režisérom tohto filmu… a možno ani cieľovou skupinou…v každom prípade natočiť tento film určite malo zmysel a mnohých osloví… mne sa viac páčil film Kundun…

… a tak aktuálne nastúpil na pápežský stolec Lev XIV.… a tak opäť 14! (mimochodom narodený 14. septembra)… a tak si pápež si mohol zvoliť aj iné meno a 14.- ka tam nemusela byť, ale o to číslo asi nešlo… a tak neviem, či sa niekedy stretli pápež František s Dalajlámom a neviem, či sa stretnú tieto dve osobnosti, ktoré majú v mene 14-ku… každopádne by ma ani tak nezaujímal dokument o ich stretnutí ale samotný autentický a neoficiálny rozhovor medzi nimi…

… a tak práve dávajú v TV dokument o Borrominim a Berninim… v skutočnosti bol medzi nimi len rok rozdiel… a teda sa stretli a boli medzi nimi podľa dokumentu dosť napäté a konkurenčné vzťahy … introvert a extrovert… obaja géniovia… Bernini dokázal hrať divadlo … manipulovať… Borominiho kresby pripomínajú odkrývane archeologických vykopávok… línie diamantu zaoblené do kriviek…  sv. Karol pri štyroch fontánach… v interiéri nie sú sochy, sám je sochou… veľmi dobre si spomínam ako sme išli s kamarátkou po Rímskej ulici od penziónu a zrazu!!! – „san Carlo!!!“ – vykríkla som od radosti a nadšenia… šperk na nároží!!… škoda, že som kostol nemohla vidieť ako študentka… zo skúšky som vyletela a potom som si pracne pripravila „bomby“ a dostala jednotku… vôbec som nevedela čo kreslím… automaticky som prekresľovala obrázok z knihy dejín architektúry… nebola možnosť čítať architektúru v architektúre…a tak čo by sme sa dozvedeli, keby sa nesnažili distribútori o čo najpresnejší preklad?…. možno by stačilo pozerať na obrázky… architekt predbehol dobu… je nám to jasné… jeho rovesníkom nebolo… 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Philip Glass 
Heart of Glass 
Hallelujah 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého uzavretia tohto daždivého mája a dobrého vstupu do júnového obdobia… vstup do leta… ciest…krátkych dlhých… možno niekedy len do neďalekého kina:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Žanety a Xénie… ale hlavne cez víkend bude MDD_ krásny víkend… aj tým deťom v nás:))
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: ak máte ťažký deň dajte si čili papričky… nestresujte sa… doprajte si banány, čučoriedky alebo kel:))
p.s.3 – výzva!!!:  ak by ste si išli  film o Dalajlámovi pozrieť… prosím čítajte aj titulky… neviem, či som dobre stihla prečítať, ale zdá sa mi, že tam bol nepresný preklad (na viacerých miestach)… nielen nepresný ale priam odchýlený význam… vo výzve Dalajlámu, že nemáme vnímať ostatných v schéme „my a oni“ ale všetkých ako: „my“… bolo v titulkoch „vy“… v kine sa nedá pretočiť sekvencia… v závere v titulkoch vôbec nebolo meno prekladateľa… a Dalajlámov odkaz si zaslúži presný preklad! – prosím napíšte mi, či ste si to aj vy všimli))

…a tak, keď som pred rokov stretla v Primaciálnom paláci turistov vo Sardínie, ktorí hľadali Modrý kostolík… netušila som, že sa do cca roka na Sardíniu dostanem… a tak som sľúbila milej a komunikatívnej Manuele z hlavného mesta tohto ostrova, že keď tam niekedy náhodou raz budem… tak sa určite ozvem… a tak sme si dlhé mesiace nepísali… a tak až teraz – ozvala som sa, že som sa práve z ostrova vrátila… a tak sme sa nestretli…

…. a tak ešte raz a pekne po poriadku… 

…a tak priznávam, že som doteraz nevedela, že Sardínia je po Sicílii druhý najväčší ostrov v Stredozemnom mori… a teda má niekoľko letísk…Cagliari (hlavné mesto)… Alghero a Olbia… a tak som predpokladala, že turisti zo Sardínie by do Bratislavy necestovali cez Viedeň…. ale cestovali!… tieto hlavné mestá spája vzdušná linka… ale z Bratislavy sa lieta do Alghera…. a vzdialenosť medzi Cagliari a Algherom síce nie je neprekonateľná… cca 200km… ale v pláne zájazdu nebola cesta na juh, ale na sever… a to až do mesta svätej Terezy… odkiaľ bolo krásne vidieť až na Korziku..cez 11km široký prieliv sv. Bonifáca.. prechádzali sme cez krovinami porastené oblasti, cez oblasti s borovicovými lesíkmi, vinice, políčka….niekoľko prírodných rezervácií…. rovné cety bez krajíc… občas aj serpentíny… niektoré dopravné značky naznačovali takmer autostrády… vnútrozemie ukrýva archeologické lokality… civilizácie staré ako pyramídy… veľa pamiatok som nevidela… najmä potom na letisku na fotografiách:))… ale hlavne to more… šíre more… absolútna horizontála… a tie úžasné zvláštne skaly na pobreží… ako sochy… myslela som zrazu na obrazy Toyen… tie štruktúry…. a tak voda ešte studená na kúpanie …. samozrejme boli takí, čo si zaplávali… potápali sa… a najväčším prekvapením boli… diviaky… diviačiky… menšie ako tie naše… možno aj o polovicu… možno aj viac… samotári aj celé rodinky… v uliciach, na pláži, okolo kontajnerov… mala som rešpekt… aj keď si ma nevšímali:)))…napriek tomu vraj najrozšírenejším zvieraťom ostrova je ovca… na jedného obyvateľa vraj pripadajú dve… najviac po Anglicku a Novom Zélande:)

…a tak som zistila, že Sardínia je veľká rozlohou cca ako polovica Slovenska a žije v nej 1,6 milióna obyvateľov… v sezóne určite o dosť viac… už aj teraz v máji bolo plné lietadlo a pri odchode sme sedeli na zemi na ruksakoch, lebo naraz odlietali tri lietadlá a v letiskovej hale niečo opravovali… ale do sezóny zrejme opravia…

… a tak ostrov s 300 slnečnými dňami v roku… vysokým počtom obyvateľom vo veku nad 100 rokov… v zime sneh…v lete cca 35…

…a tak som tento týždeň videla billboard s textom z zmysle „nebuďte ako sardinky“…. na obrázku bola noha v konzerve… bola to reklama na topánky… nie na sardinky a už vôbec nie na Sardíniu… to čo som za pár dní stihla vidieť bola riedko osídlená krajina… a ani v mestách to nevyzeralo vôbec prehustene… ale!!! počula som, že na niektoré najatraktívnejšie pláže si v letnej sezóne treba zadovážiť nejakú vstupenku…. aby ste tam zrejme neboli ako sardinky :))…hoci názov ostrova pochádza vraj z pôvodnej reči ostrovných bojovníkov a nie od rybičiek:))

…. a naša hudobná redaktorka vyberá:

Insel 
Like a Tattoo
Orinoco Flow 

… a tak, keď sa nad tým zamyslím, asi by bolo fajn sa niekedy na Sardíniu vrátiť… možno niekedy v septembri… tak trochu po sezóne… možno za Manuelou do hlavného mesta… možno do Alghera… ktorému sa vraj hovorí aj malá Barcelona…alebo do aktuálneho hlavného mesta hlavného mesta – Ríma?… napíšem:)

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím inšpiratívnych ciest a šťastných návratov (aj na miesta, ktoré ešte treba doskúmať:))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v Canes prebieha filmový festival a 22.6. bol uvedený koprodukčný film Karavan s Aňou G. v hlavnej roli
p.s.2 – a v Škandinávii finalizujú MS v hokeji… bez SK účasti
p.s.3 – a meniny majú Urbanovia, Dušanovia, Ivety… a prví blíženci – všetko najlepšie!
p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: „robte to, čo vás baví“:))

… a tak cca dva týždne po „Jurajovi“ sa v blízkom i širokom okolí skloňuje toto meno v súvislostiach konkrétnych osobností…(v CZ i SK mutácii)

… a tak kým v Prahe sa ešte pripravuje rozlúčka s J. Bartoškom…. /nebude v Karlových Varoch ako si prial… ale miestni obyvatelia už majú petíciu na premenovanie Moskovskej ulice na Bartoškovu/… a isté CZ noviny pripravili kvíz o znalostiach jeho rolí rôzneho druhu…

… a tak sme sa pred týždňom na dedinskom cintoríne jednej Stredoslovenskej obce lúčili s príbuzným… chlapi pekne porozprávali o včelách i iných zásluhách nebohého… zaspievali, zahrali… naozaj krásne a od srdca… úplne neznámu pesničku… modrá obloha a ihličnany presvitali cez vysoko osadené okná domu rozlúčok, o ktorý sa tiež zasadil… za zvuku známej sekvencie z Nabucca sme sa zoradili do sprievodu… a tak som si prvýkrát uvedomila ako sa prirodzene pri tejto hudbe pochoduje… vlastne pomaly a dôstojne kráča…

…a tak rovnomenné predstavenie som prvýkrát videla na nádvorí Zvolenského zámku v rámci festivalu Zámocké hry Zvolenské… sedela som úplne vpredu a speváci mali tak neobratne prilepené brady, že som sa len sústredila na to aby som pubertálne nevybuchla smiechom… žiaľ hudba šla stranou…

… a tak som si pred pár dňami položila otázku: „aký mal vplyv Bartoška na môj život“?… otázka je čisto teoretická… najmä keď som prezidenta IFF Karlovy Vary nikdy osobne nestretla… ale:- keby nebol on a jeho nadšenie –  nebol by ani festival?… teda jeho úspešné pokračovanie a úroveň akú dosiahol?…. neboli by možno ani davy „batôžkárov“… a medzi nimi aj moje návštevy festivalu spolu s priateľmi?… neboli by zvláštne atmosféry filmov… nezabudnuteľné sekvencie z nich… žiaľ mnohé názvy filmov si už neviem vybaviť, ale tie scény mám vpečatené do pamäti… a v neposlednom rade ochutnávanie vody z prameňov, výstavy a výlety do blízkeho okolia… na vyhliadky….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Nabucco 
Andělská 
Nikdo to nebere 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby to, čo Jurajovia pre náš svet urobili sme s vďačnosťou ďalej zveľaďovali a užívali!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú po ľadových mužoch a Žofii- Sveťovia, Gizely, Violy a Gerty – všetko najlepšie… aj býkom!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: vystierajte sa a na boľavé koleno dajte obklad z varených zemiakov:))

… a tak pozerám v priamom prenose ako v Sixtínskej kaplnke prisahajú kardináli pred voľbou pápeža … pekne od najstaršieho po najmladšieho…. mimochodom historicky najmladší pápež mal vraj 18 rokov…???!!!…keby bol vtedy internet a sociálne siete!!!… a tak ma mrzí, že som doteraz nevidela film Konkláve…. a tak…dvere sa uzamkýnajú… tento zvyk sa vraj vyvinul z toho, že pri jednej „nekonečnej voľbe“ sa kardináli nevedeli dohodnúť (tri roky…?) a tak ich obyvatelia mesta zamkli a takmer vyhladovali, aby sa konečne rozhodli…a tak sa čaká na biely dym…dnes…zajtra…pozajtra… bude „zvolený“… zvolanie…. pred cestou do Zvolena:))… samozrejme nie pápeža…

… a tak SK oslavy konca 2.sv.vojny nebudú vo Zvolene…ale pri Piešťanoch… a tak minule niekto povedal takú hororovú myšlienku: „čo keby tí vojaci, pochovaný na vojenských cintorínoch vo Zvolene naraz vstali…. a tak priznám, že ma najprv premkla hrôza… 17682 vojakov sovietskej armády (rôznych národností… aj mnoho Ukrajincov) a 10382 vojakov rumunskej armády … muži vo veku 18…cca 50 rokov… vydesení a doráňaní… aj za jarného pekného počasia by to bolo…a tak by som im priala celkom iný život… milenky, manželky, deti, vnúčatá.. priateľov a všetku tú pestrosť života.. kľudne mohli byť aj mnísi alebo kňazi… a tak o čo lepšie by bolo pre mesto keby tam bol park, pole domy… žiaden cintorín… žiadni vojaci…

…národy opakovane obetujú jednotlivcov v mene národa…
…čiary namaľované na mape v skutočnosti neexistujú…
…skutoční ľudia umierajú kvôli neskutočným čiaram…
/Osho_Sloboda

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Give Peace a Chance  
Blowing in The Wind 
Mamá 

… a tak sa všetko v prírode i na rastlom teréne okolo domov úžasne rozzelenalo… po dvoch dňoch dažďa kosili kosci trávu do pol pása narastenú… po orgovánoch už ani pamiatka…jar v plnom prúde… aj s mravcami v kredenci… snažila som sa im vysvetliť, že majú odísť, že tu nie je ich miesto, že naša symbióza je pre mňa takpovediac neprijateľná… nedalo by sa povedať nepriateľská… súcitím s nimi… ale…

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím Mieru pre celý svet i v každom vzťahu… v každej komôrke našej duše

vždy vaša Sally_Lu* 

p.s.1 – a vo Zvolene v galérii na Tehelnej vystavuje Júlia Zelená
p.s.2 – a narodeniny majú býci a býčice a meniny: Moniky, Ingridy, Rolandovia a Blaženky… všetko najlepšie!
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje niečo tak jednoduché: „niečo pre seba urobte“

…a tak definitívne posledný aprílový deň 2025!… niežeby som priam čakala kedy skončí a strihala meter….ale ani by som sa nedivila, keby to tak bolo:)… celý mesiac ako na húsenkovej dráhe… nepreverovala som aké turbulencie boli v kozme… aké obrovské húsenice sa niekde premnožili… (mravce v kredenci boli len malým čriepkom v aprílovom kaleidoskope)))

…. a tak končia zimné mesiace a letné začínajú s plným nasadením (kedysi som počula, že v mesiacoch, ktoré majú v názve „R“ si neradno sadať do trávy… máj už takým mesiacom nie je… najbližšie až september….)… pred nedeľným ochladením má byť v sobotu okolo 30!!!

…a tak kto chcel a mohol a mal kam opustil dnes hlavné mesto na tzv. predĺžený víkend…. niekto ešte predtým išiel na protest… nebolo to kvôli doprave… 

…a tak som včera v Modrom salóniku SND navštívila predstavenie „Život je pes Gertrudy S.„…. Gertudy Steinovej….hlavná predstaviteľka  Vladena Škovargová… hrala v 2020 Miladu Horákovú… kvôli covidu tiež v Modrom salóniku…. 

…a tak ak by som mala písať len o téme pandémie vydalo by to na x traktátov… každopádne zvažujem, či už mám na to sily… chvíľu sa zamýšľam a zbabelo hovorím, že nie… že som pred piatimi rokmi bola síce podivne vydesená, ale dúfajúca, že nejak všetci všetko zvládneme a šťastne sa opäť uvidíme… napíšeme a zavoláme si… ale po piatich rokoch je možné s niektorými blízkymi i vzdialenými príbuznými a priateľmi možné spojiť sa… len v spomienkach…a to sa už celkom chcem vyhnúť výčitkám svedomia…. a násilným činom za našou východnou hranicou… a tak – bude sa aj nasledujúci pápež modliť za mier vo svete?… /konkláve má začať o týždeň 7. mája…

… a tak 7. mája to bude x-rokov, čo pracujem tam kde pracujem…. a tak niekedy uvažujem, či som nemala robiť niečo iné…. budem ešte niekedy robiť niečo iné?… v nejakej úplne inej oblasti?…. a tak má niekedy človek krátkodobé ciele… niekedy strednodobé…dlhodobé…tie sú vraj od 5 rokov… a niekedy sa len tak bezcieľne túla životom… je lepšie mať utopistický cieľ ako žiadny?… bez ohľadu na všetky možné predvídateľné a nepredvídateľné prekážky, ktoré môžu nastať?…  a tak možno aspoň pocit… aspoň obraz… vidieť sám seba tam, kde by človek mohol byť…bol by…bude… spokojný a pokojný…bez ohľadu na počasie…

…budovať mosty nie múry…
…služba človeku vo všetkých dimenziách….
../pápež František

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

ETC Mišík 
Marika Gombitová 
Miles Davis 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: „majme máj plný lásky, optimizmu dobrých správ a dobrých činov!“

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1- a narodeniny majú býci a meniny majú: Pamely… Atény… Lesany — všetko najlepšie!p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: 2. a 3.5. sú dni vhodné na hľadanie vody… a 3.5. bude aj deň Slnka!… nezabudnite na opaľovací krém:))

…a tak….a tak som dávnejšie presne vedela o čom chcem písať týždeň po Veľkej noci… chcela som písať o tom, že päť rokov píšem tieto traktáty… cca od Veľkej noci 2020… každý týždeň… že je ich 275!!!…:))) …a tak okolnosti tohto týždňa nejak neumožňujú môjmu egu ešte bilancovať päťročnicu…. a na ART-e ide  práve odovzdávanie CZ cien za literatúru „Magnesia litera„. priamym prenosom z Prahy .. a moderátor ďakuje píšucim pisateľom, že to nevzdávajú a že píšu… aj keď už nie sme v ČSR ani inom Československu… molekulu si z toho poďakovania beriem pre seba… aj keď sú to len blogy:))

… a tak po chorobe a uzdravujúcom sa trende pápeža Františka nastalo dlho očakávané „Urbi et orbi“… prvé v tomto roku od minuloročných Vianoc…. a pápež sa objavil v tradičnom okne… pozdravil…. nepredniesol celú reč… ale požehnal… a na druhý deň prekvapil…možno nie sám seba, len okolie… svet… tým neuveriteľným načasovaním… požehnal a odobral sa na večnosť… akčne za tým, čo deň predtým bol vzkriesený …a tak už v predstihu upravil regule vlastného pohrebu… okrem iného aj to, že a ako aj iní jeho predchodcovia nebude pochovaný vo Vatikáne ale vo večnom meste Rím – v chráme St. Maria Maggiore… paradoxne spolu so socháraom Berninim, ktorý robil baldachýn v chráme sv. Petra…

…. a tak v množstve dokumentov a záberov s Františkom, ktoré sa za posledné dni vyvalili z mediálneho priestoru som zhliadla aj listy detí písané pápežovi… a tak pridávam aj ten môj… ktorý píšem až teraz… keď nežije (a ja nie som dieťa):

milý František,- vlastne ani neviem, prečo som ti doteraz nepísala… možno preto, lebo moja racionálna myseľ vyhodnotila, že pri množstve korešpondencie, ktorá k Tebe putovala, by bol iste môj list zachytený v nejakom prvom filtre úradníkov a k Tebe by ani nedošiel… ale bude to skôr preto, lebo mi to doteraz vlastne nenapadlo…… a tak verím, že predsa len nie je neskoro… hoci v sobotu sa s  Tebou bude lúčiť svet… …nebudem písať dlho, aby som Ťa nezahltila, len Ti chcem povedať, že mi budeš chýbať… Urbi som mala síce radšej od Jána Pavla… ten ich čítal v množstve jazykov, ale tvoje nedeľné „anjelpána“ som si častokrát púšťala aj v reprízach a dodávali mi pokoj a silu v ten ktorý deň… bol to takmer rituál… neviem aký bude tvoj nástupca… ale ty mi budeš chýbať… písala som o Tvojej návšteve v blogu v septembri 2021… práve umrel Belmondo, tiež mal 88 ako teraz Ty!… boli ste fakt frajeri!… určite už vieš, že aj naša Teta Anka umrela túto Veľkú noc, prosím postaraj sa o ňu, bude Ti ako sestra, vie výborne po francúzsky, veď žila v Paríži 20 rokov, ak aj nevieš dobre tento jazyk, určite sa nejak dohodnete, lebo bola veľmi aktívna a výrečná, plná odhodlania a tiež zbožnosti, zažila vojnu, vie vyžiť z mála ale určite ti urobí chlebík s masielkom…p.s. – keď si bol tu na návšteve, chcela som ti poslať niektorú z ikoniek na dreve, ale usúdila som, že dostaneš oficiálne vopred schválené dary… a tak Ti aspoň pri tej ikonke Krista zapálim sviečku… svetlo Tvojej duši, ďakujem!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jacques Brel – Ne me quitte pas 
Edith Piaf – La vie en rose 
Verdi – Requiem 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech nám svetlo a nádej Veľkej noci prežiari životy))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Marekovia, Jarky, Jarovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a cenu za knihu roka aj debut roku dostal 57-ročný debutant Hlaučo za knihu Letnice

 …. ceny Anasoft litera sa budú udeľovať v SK až na jeseň

..a tak veľký piatok sviatok temná obloha…. má celý deň pršať celej krajine…

…a tak obchody zatvorené… menej zvukov áut…viac spevu vtákov… svišťanie vetra a klopkanie dažďa na okenné sklá… spevy v latinčine…kontemplácia…

…a tak odkladám posledné zvyšky vianočnej výzdoby a nahrádzam ju veľkonočnou… a tak obrazy svetla a tmy… narodenia a smrti… kým v tme zimy sa rodilo svetlo Veľkou nocou po rovnodennosti a prvom jarnom splne definitívne svetlo prevládne… a taj

…. a tak v roku 2019 bola Veľká noc o jeden deň posunutá… Veľký piatok bol 19. apríla… posledný deň na tomto svete nášho priateľa a vydavateľa Gusta… z tohto sveta odišiel na bielu sobotu…podľa nového názvoslovia „svätú“…. bola som v ten deň vo Zvolene… na záhrade s rodinou… ešte žil náš otec… ujo a teta G….. teta Ela…Ďuso… ujo V a teta H…. teta L….jej syn Robo… Jozef, Palo, Pavel, Gabi, Gábina, Relo…. kolegyňa Táňa i Zuzka K….. kolega Mišo i Peter….pedagógovia z fakulty Anton a Svetozár… známi herci a speváci…

… a tak sa niektorým priateľom a kolegom od roku 2020 narodili deti… vnúčatá…. a malá suseda už chodí do škôlky… a kolegyňa Eva čaká dvojičky!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dead Can Dance 
Jesus Christ Superstar 
Dežo Ursiny 

… a tak som chcela napiecť dnes aspoň symbolicky nejaké veľkonočné pečivo… a tak sa mi opäť potvrdilo, že na sviatky sa nemá piecť z neoverených receptov…. alebo aspoň si ich pekne zapísať do zošita a polovičnú dávku dopísať do stĺpčeka vedľa:))… a tak sa mi podarilo spočítať polovičné ingrediencie a zamiesiť ich do cesta… okrem cukru… pečivká v tvare vajíčok v rúre stuhli a skaramelizovali… a také neradno ponúkať hosťom!… a tak som ich radšej zjedla… (asi tak tretinu)…. a to som mala dnes ráno veľké úmysly ohľadom pôstenia:))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásnych, požehnaných, radostných a inak optimistických sviatkov Veľkonočných!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a baranov definitívne striedajú býci – všetko najlepšie!

p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: nezabudnite dať do veľkonočnej plnky dať v nedeľu čerstvú žihľavu… a po Veľkej noci je vhodné dobre vyvetrať!:)) 

… a tak v prudkom ochladení človek zalezie pod deku… k telke… prípadne k monitoru… laptopu… a tak kým pri pc zvyčajne vieme, čo ideme pozerať (aspoň názov:)… tak pri telke a surfovaní po kanáloch človek občas narazí na neznáme… občas na známe ale nikdy nevidené tituly… a tak som minule narazila na „Alžbetin dvor„… v pamäti som mala len to, že ide o historický seriál… jeden z nikdy nevidených…

… a tak som si pozrela hneď nejaký tretí alebo štvrtý diel… Milka V. mala syna a toho hral Richard S…. v závere dielu zahynul na koni, ale tesne predtým stihol na prvýraz… aj keď vlastne nechtiac ale predsa splodiť potomka… a tak som videla ďalší diel, v ktorom syna nahradil vnuk v podaní Maroša K…. matka – babka zostávali… ale tá na konci dielu zomrela hromžiac na mužskú postavu na obraze…. a tak som si pozrela na nete prvý diel, aby som pochopila, kto je toho celého nešťastia pôvodcom… sympatického zemana hral Radek B…. nadabovaný Štefanom K….. ale hlasy a výzory si vymenili v niektorom s ďalších dielov… ale taký Vlado M…. alebo Ľubo P…. tam akoby hrali viacero postáv….a tak som sa v tom celom nejak stratila… nejak príliš veľa narodení a ešte viac smrtí… a medzitým nejaké odhalené prsia… vojaci, četníci… a tak som zistila, že režisér, dramaturg alebo niekto, kto jednoducho stál za tým seriálom mal asi za úlohu obsadiť veľa hercov… a ešte ich aj dobre premixovať… aby človek náhodou k niekomu neprilipol, aby mu nedržal palce a náhodou sa nesplnila predstava, že „títo dvaja sa už konečne dajú šťastne dokopy a prežijú aspoň dva tri diely“… ale to asi nebolo ani hlavnou niťou románovej predlohy (čítala som si o nej len na nete a pochopila som, že ako to už býva s adaptáciami literárnych predlôh… osudy písaných postáv boli spletitejšie… možno uveriteľnejšie… každopádne možno nie tak z rýchlika)… zlaté sitcomy!!!… tých istých šesť priateľov… mierne a s citom sa obmieňajúci lekári v poľnej nemocnici… alebo aj v tej na okraji mesta… možno aj niektoré iné súčasné seriály, ktoré nepozerám, ale príbuzní áno… aj keď je jasné, že kvalita seriálu nestojí na pevnom obsadení hlavných postáv…

…a tak som tiež precitla z toho, že Alžbetin dvor sa neodohrával na Alžbetinom dvore v Miloslavove na Žitnom ostrove… ako som si pôvodne myslela… ale vo Vrútkach, odkiaľ pochádza autorka literárnej predlohy Hana Z. ako aj herec Radek B….. samotný kaštieľ, kde sa odohrávaj pomerne dosť exteriérových scén, sa však nachádza na Žitnom ostrove v Kráľovičových Kračanoch (donedávna vraj domov dôchodcov… dnes súkromný a neprístupný areál neznámeho použitia)… kolegyňa mi dnes povedala, že ako študentka jazdila na koni a volali ich aj na rôzne natáčania a že vraj sa nejaké scény naozaj točili v Alžbetinom dvore – Miloslavov… ale točilo sa aj na zámku v Miloticích, alebo v Mošovciach…

… a tak ďakujem tvorcom tohto seriálu za zaujímavý počin… je mi skutočne ľúto Alžbety, že kvôli sobášu s nemilovaným mužom… resp. kvôli afére s francúzskym maliarom…

… a tak úprimne priznávam, že možno vidieť to v 80-tych rokoch, nebola by som tak zahltená informáciami ako dnes a pozerala by som sa na tento seriál inými očami…a na ten zámok v Miloticiach by som sa šla pozrieť…a možno aj do Mošoviec:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Stračina_Alžbetin dvor & Pacho
Friends 
Pink Panther & Bond 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nej je život láskyplnejší ako romány… nech je plynulejší a zábavnejší… zmysluplnejší ako seriály… (o filmoch zas niekedy nabudúce:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Igorovia, Julovia, Esterky, Justínky a Fedorovia – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a v nedeľu je kvetná nedeľa … bahniatka, palmové listy… blíži sa Veľká noc!
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „čistá voda je základ zdravia!“:))