blog

…. a tak sa nakoniec sociálne site, maily, mms-ky a iné komunikačné prostriedky zaplnili fotografiami zasneženej prírody ale aj miest… a to nielen v horských polohách, ale aj v nížinách pri Dunaji… akoby nám niekto prial, aspoň tých pár dní počas sviatkov belostný sneh… akoby sme mohli nový rok začať na nepopísanom bielom liste papiera…. všetko nepotrebné zahalené závojom… len podstata… nebo a my… ktorí zanechávame stopy na tejto zemi… v snehu… nehu… možno nám to niekto prial… možno sme si to my veľmi priali… spomenúť si na sneh… detstvo…. je to také oslobodzujúce…. a blízke… stromy a domy zahalené námrazou akoby sa k sebe priblížili… priblížili k nám…. čierno-biela grafika sychravej zimy sa menila na fotogenickú miestami takmer nefotografovateľnú krajinu… občas pripomínajúcu Medňanského maľby… ružovo-béžové cestičky a hmlisté kontúry… a tak ma zachvátila vďačnosť, že aj tých, čo nepodnikli vianočnú alebo Silvestrovkú, prípadne trojkráľovú cestu do hôr… zima navštívila:))))….malý zázrak!!!

…. a tak som sa tešila, že som tento rok po Vianociach nemusela vymieňať alebo vracať žiaden darček… až na… teda to nebola výmena… jeden darček sa jednoducho pod stromček nedostavil… asi som si pri objednávaní viacerých naraz nevšimla dodacie doby… a tak mi zrazu deň pred Silvestrom prišla sms, že darček čaká do 2.1. – 8.00 v istom „boxe“… niekto nerátal s tým, že človek môže na Silvestra cestovať niekam mimo bydliska…. aspoň na pár dní….a tak som hneď 30.12. volala do prepravnej spoločnosti, aby som posunula termín… po neochotnom úvode a prepínaní na iných zamestnancov som sa dozvedela, že to nerobia, ale môžem zavolať 2.1. o 7.00(!) a dohodnúť sa o posune… a tak som si na ten deň čas nastavila budík a volala… do 8.00 sa ozývala len automatická odpoveď….a potom sa opakoval rozhovor v „bledomodrom“… snažila som sa byť najmilšia ako som dokázala zo seba vylúdiť… a zabralo… zásielka bola predĺžená!!!…malý zázrak)))

… a tak som sa dnes náhodne zastavila v obchode, kde som predpokladala, že by mohli mať jednu súčiastku na športové náradie, ktorú som v minulom roku stratila… predavač mi najprv povedal, že také niečo nemajú… vzápätí sa zháčil a…. zašiel do hĺbky predajne… odmontoval súčiastku z iného náradia a jednochucho mi ju venoval… zázrak?… alebo ochota na začiatku nového roka niečo pre niekoho urobiť?… nezištne… začať písať na biely list papiera s označením „2025“ bielym písmom?…svetlom?:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kopala studienku
Azt mondják nem adnak 
Idziy Janko lasym

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech je Vaša stránka papiera 2025 popísaná samými dobrými zážitkami, skvelými príležitosťami a stretnutiami… a čo sa zdravia týka – nech je tam len preventívka u zubára:)))… a MIER nám všetkým…veľkým písmom!!!!

– objímam vás na diaľku))))

vždy vaša Sallly_Lu

p.s.1 – a čo sa hymny týka… ponechala by som kľudne tú, čo bola doteraz… alebo ešte radšej tú, kt. začínala „kde domov múj…“:))
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: milujte svoj život…. a tiež: usmievajte sa: úsmev iných poteší a vás omladí:))))

… a tak medzi Vianocami a Silvestrom…. a tak by sa dalo popísať pár zážitkov tesne predvianočných… a tak si spomínam ako som bola vymeniť jednu populárno-vedeckú knihu deň pred Vianocami, za inú – skutočne vianočne čarovnú… „Dopisy otce Vánoc“ od J.R.R. Tolkiena…. a cestou s knižkou v ruksaku som stretla rodinku z Indie, ktorá sa nevedela cez Staromestskú  dostať niekam do neznáma… na trhy na Hlavné námestie hlavného mesta… a tak, hoci som už bola v ten deň ošľahaná vetrom… odviedla som ich až na námestie…a cestou odtiaľ som sa šla na chvíľu zohriať do františkánskeho kostola… a tam výstava – minibetlehemy… niektoré priam v zápalkovej škatuľke a iné v orechovej škrupinke…bez tej zachádzky by som ich neobjavila…

… a tak predvianočné upratovanie…. zistila som, že keď sa upratuje naraz celý byt… a dosť narýchlo… tak to pripomína lúštenie sudoku… sú tu rôzne možnosti postupu:… každá izba zvlášť…. behanie z izby do izby… a v každej niečo – na tú istú tému… utrieť prach… povysávať…. alebo kombinácia týchto dvoch metód:))

…. a tak sme tento rok, po skúsenosti z minulého… kupovali vianočný stromček dva týždne vopred… pekne doplatené za orezanie kmeňa… stromček sa mi zdal už po jeho umiestnení do vedra na balkón na vrcholku mierne do žlta… a tak bolo najrozumnejšie nechať ho na tom balkóne až do štedrého dňa… a tak som sa hneď ráno onoho dňa odhodlala stromček ozdobiť… aké bolo však moje prekvapenie, keď som zistila, že orezaný kmeň stromčeka sa nezmestí do stojana…. a tak sa na chvíľu zdalo, že stromček ostane na sviatky vo vedre na balkóne… žiadna panika – veď sú sviatky!!! povedala som si a snažila nemyslieť na možnosti komu zavolať a kto má po ruke bežne pílku na drevo… a tak, keď som predýchala situáciu, povedala som si, že ak nepomôžu susedia odvedľa, nechám stromček na balkóne neozdobený… a tak som napísala susede, či nie sú doma a keď sa ani po polhodine neozvala, zavalala som, aby som vedela na čom som… boli doma… sused bol ochotný pomôcť… za asistencie celej rodiny bol stromček cca o hodinu orezaný ostrým kuchynským nožom… vymenili sme si koláčiky a zapriali pekné sviatky … malý zázrak…Vianoce!!!!

…som rád, že sa otec Vianoc prebudil
prespal skoro celé to horúce leto
už aby napadol sneh, mám úplne žltý kožuch
… s láskou ľadový medveď
„Dopisy otce Vánoc“ od J.R.R. Tolkiena

…a tak sa nedalo cez vianoce vyhnúť prepínaniu programov a rozhodovaniu medzi klasickými – chronicky zámymi rozprávkami a tými novými… staré boli uprednostnené… a v Tv aj v rádiu išli omše a požehnania…. zaujímavá bola zmienka v kázni o básnikovi Paulovi Claudelovi (brat Camille C. – žiačky a partnerky A. Rodina… neboli rodina…)… alebo citácia z rozprávky S čerty nejsou žerty na Štefana… mimochodom šla v ten istý deň večer… žeby nejaká dohoda?…a pápežovi nedalo nehovoriť o mieri… o túžbe po mieri… pre nás… pre celý svet… ktorého sme súčasťou…

…. a naša hudobná redaktorka vyberá:

Lennon 
Elthin 
Boney M 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného uzavretia roku 2024 a štastného vyročenia do nového roka!

s nádejou a láskou!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie Ivanká, Dávidom, Silvestrom… aj narodeninovým kozorožcom… napríklad aj Timothéemu Chalametovi!
p.s.2 – a lunárny kalendár odporúča vyložiť si nohy a usmievať sa… a po nove 30.12. vykročiť do nového roka so vztýčenou hlavou, hrdosťou, odvahou a odhodlaním užívať si každý deň naplno!

… a tak by sa hodilo písať o …. niečom predvianočnom… vlastne je týždeň do Vianoc… a nech napíšem čokoľvek… bude to predvianočné…

…a tak som včera kúpila zásobu práškového cukru, že napečiem vanilkové rožky… a tak som sa dnes ráno zapozerala na krabicu s cukrom a bolo mi divné, že má perforáciu naznačujúcu otváranie v strede… veď sa ten cukor začne sypať… žeby sneženie tu, kde sneh zatiaľ nemáme (a nie je isté, či cez zimu vôbec bude)?… a tak som si lepšie prečítala názov na krabici… „kockový cukor“!… sos… ak chcete pošlem vám ho… za poštovné:)))

… a tak som včera pri prelievaní vody z hrnca do hrnca – priamo nad sporákom – preliala nakoniec celú varnú dosku aj najpoužívanejší horák, ktorý prestal fungovať… skúšala som zohnať dobrú radu profesionála… ale odporúčaný plynár je práve na dovolenke… a tak som dnes volala do neznámej firmy… a keď mi konečne poslali technikov na vysušenie sporáka, tak mi kolegovia po telefóne poradili použiť fén a… zabralo… a tak som najprv rýchlo upratovala kuchyňu a potom zas zbesilo odvolávala servisákov… s ktorými sme si aspoň popriali pekné sviatky… dúfam, že sa potešili, že nemusia v špičke frčať cez pol mesta….

… a tak sa dnes zvláštne prepojili dva filmy z Tv ponuky…. klasika „Niekto to rád horúce“ a (mne) neznámy československo- francúzsky film „V proudech„… a tak prepojenie veľmi formálne… hudobný agent  Jozefíny a Dafné je Poliakof… a rovnaké priezvisko mal aj otec hlavnej predstaviteľky druhého filmu – Mariny Vlady… operný spevák… a tak úplne nevianočné prepojenie v predvianočnom období:)))…. Poliakof… poliak… režisér Billy Wilder pochádzal zo Suchej (Sucha) – Halíč, Rakúsko-Uhorsko (neviem, či z časti, ktorá dnes patrí Poľsku alebo Ukrajine)….a tak som napísala kamarátovi z Poľska, ktorý opäť žije vo Švédsku… a tak som si spomenula na tradičné „Urbi et orbi“  pápeža poľského pôvodu, ktorý odriekal priania v množstve cudzích jazykov (bolo to tak zvláštne rozprávkové)… a tak súčasný Pápež František sa nezúčastnil na znovuotvorení Notre Dame v Paríži začiatkom decembra… podnikol však v tretiu adventnú nedeľu –  prvú pápežskú cestu vôbec – na Korziku….a tak tento týždeň dávali aj film „Zvonár u matky Božej“ s Lollobrigidou…a tak filmy….mestá… miesta…..vône… mala by som sa pokúsiť o nejaké Linecké pečivo… medvedie labky (z orechových formičiek) sú už hotové…

…našou úlohou je
dať svetu lásku…
M.Scott Peck

… a tak niekto to má pred Vianocami rád rušné… plné stretnutí… večierkov… trhov… obchodov… niekto preferuje stíšenie… zahĺbenie sa do seba… pozorovanie letiacich vtákov… oblakov….rozjímanie v dichu a teple domova alebo v chladných katedrálach… ale všetci majú určite radi vône punču alebo aspoň pomaranču…

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Wintertime 
Púlnoční 
Zima na saniach 
Sweet Dreams 
Moonlight shadow 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech máme/máte zvyšok adventu presne podľa svojich túžob a prianí…

…. a nech vám svetlo slnovratu a Vianoc  prinesie ľahký úsmev na tvár a hlbokú radosť a nádej do srdca 🙂

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1- a všetko najlepšie Dagmarkám, Dáškam, Evám , Adamom, končiacim strelcom a nastupujúcim kozorožcom a kozorožkiniam…kozorožkám(?):))
p.s.2 – a lunárny kalendár odporúča: „objavujte krásy sveta u seba samých“:))
p.s3 – …..21.12. o 10.20 vstupuje slnko do obdobia kozorožca, nastáva astronomická zima a 22.12. je zlatá adventná nedeľa…
p.s.4 – …a ilustráciou je tentokrát ukážka z predvianočných dekupážok:)))

…a tak som naozaj zvažovala či napísať niečo o tom ako som sa chcela v pondelok objednať v miestnej poliklinike na rehabilitácie… ale… v podzemí (inak zaujímavé, že takéto oddelenia bývajú v katakombách a podzemiach zdravotníckych zariadení… keby sa vo vodoliečbe pretrhol bazén alebo otrasy prudkého cvičenia s nafukovacími loptami v mintelocvičniach nerozvibrovali ostatné oddelenia?:))))… a tak som v podzemí najprv narazila na recepčný pult, kde sa siahodlho bavila recepčná s pacientkou o termínoch a o tom, že musí ísť vyzdvihnúť nejaké objednané orechy na pečenie… a tak som si periférne všimla lekárku vchádzajúcu do nenápadných dverí s nápisom „primár“… a tak som ju zastavila priamo vo dverách a chcela sa dozvedieť u koho sa mám objednať… očakávajúc nejakú jednoduchú odpoveď typu: dvere číslo 5…. miesto toho som sa dozvedela, že lekár, ku ktorému som pred kovidom chodievala už nie je medzi živými a ona nemá kalendár, na základe ktorého by ma objednala… že (ak ešte po rehabilitácii budem túžiť… a ona evidentne zatúžila po tom aby som si to rozmyslela) sa mám prísť objednať niekedy na budúci rok…. a tak som nechcela vôbec písať o zdravotníctve… naozaj nie:))

… a tak som si dnes ráno išla robiť kávu… a to práve v momente, keď som si povedala, že sa polepším (tým vás nebudem zaťažovať, čo všetko pod to spadá… napríklad, že sa nebudem sťažovať na rôzne inštitúcie, situácie a okolnosti… na správanie sa iných a pod.:)))…. v tom momente mi z rúk vypadol sáčok s kávou a časť (na také 2-4 porcie) sa vysypala na koberček… a tak sa mi nechcelo ťahať zo skrine vysávač… a tak som opatrne poskladala koberček a išla ho vysypať… normálne by som ho vysypala z balkóna… ale polepšila som sa!!!… vysypala som ho do vane… načrtla rýchlu skicu kávovej tváre (viď ilustrácia)…a zmyla sprchou… do Dunaja… prepáčte rybičky (verím že kanalizácia a čistička je účinná)… a k vám príde len myšlienka:)))… že sa polepšíme!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jana Koubková – Kročej 
Pat Metheny – The Last Train Home
Miles Davis & Marcus Miller – Siesta 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných predvianočných stretnutí pri dobrom jedle a dobrých témach naplnených optimizmom:)))

zdravím!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 –  a meniny majú Lucie a Luciany – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: ak máte sedavé alebo stojavé zamestnanie, zamerajte sa na svoje nohy – ak stojíte, tak si ich vo voľnom čase oprite o stenu, ak stále sedíte… choďte sa prejsť… do kuchyne a uvariť si kávu, čaj…víno:)))

… a tak  sa mi tento týždeň ťažko píše…  28. novembra … na meniny mojej alter ego spisovateľky Henriety…. odišiel z tohto sveta náš spolužiak, „ajťák medzi architektmi“, kamarát a v neposlednom rade čitateľ traktátov Sally_Lu… Relo…

… a tak si dovoľujem tento traktát venovať jemu…formou listu… (toho čo by som mu chcela porozprávať a na čo by som sa chcela popýtať je omnoho viac)…:

…………………..

Ahoj R.
… vo štvrtok pred týždňom ráno… budova nemocnice sa vnárala do hmly… zakrúžil nad ňou kŕdeľ holubov a stratil sa v lese…
…cez deň padal nehybný drobný dážď…
…slnko sa celý deň neukázalo…
… deň bez času a bez počasia…
… k večeru sa začali objavovať farby… dobre by to vyzeralo na nejakej „vizoške“… nejaký kaštieľ, rekonštrukcia… zámok… hrad…hrad z piesku… pláž….
…slnko akoby chcelo zapadnúť niekde inde… akoby zabudlo na pravidlá, ročné obdobia…akoby bolo leto…
….spomenula som si ako si mi radil s termofóliami na okná… ich zvyšky plápolali na okne donedávna, dík! – fakt pomohli!
…na súmraku sa rozfúkal vietor a objavili sa úžasné oblaky – úplné 3D! – čo tak „vizoška“ nočného mesta… výškovky… panorámy…. s odrazom Dunaji či bez… a čo tak nejaký interiér….?
…keď si písal, že si v nemocnici na kopci a možno z nej nikdy neodídeš… dúfala som, že je to prejav tvojej nadsázky a irónie, veď stále si neprestával posielať tie kreslené vtipy…
… a tak som ťa nakoniec bola v tej nemocnici navštíviť trikrát:
….najprv v čase, keď si mal meniny… náš rozhovor bol takým mixom tém… nie príliš o
chorobách… o nemocniciach už vôbec nie… spomínal si syna a najmä tvoju partnerku… robil si si starosti o mamu… ťahala som „z päty“ nejaké veselé historky…
….pár dní na to si mi napísal, že si sa druhýkrát oženil… bola som nadšená, veľmi som vám to priala a verila v zázrak…
… pri ďalšej návšteve si ma zoznámil s tvojou milou čerstvo manželkou…
… a tretia návšteva… okrem nej, mal prísť aj spolužiak Milan…. prišli ďalší priatelia, ktorých som dovtedy nepoznala… mal si zatiahnuté žalúzie kvôli rekonštrukcii budovy… ale aj tak bolo vidno ako za Konigswarte zapadá slnko… ako pomaranč… pri rozlúčke si mi povedal, že sa ozveš, napíšeš… jednoducho si už nenapísal… a musím to brať ako fakt…
… a tak som pred pár dňami cestovala R1-kou okolo Nitry… v rýchlosti som zbadala billboard,
kde bolo napísané niečo ako: „jeden klik môže zachrániť život“… ver mi, že ktokoľvek z nás, kto by ten klik – trik poznal, urobil by ho pre teba!
… a ver mi, že sme vedeli, že je v tebe niečo viac aj bez tých šraubov v chrbtici… 😉
…mali sme ťa radi, máme ťa radi!!!…určite si to vedel… vieš to!!….
….a tak sa vlastne s tebou nelúčime, spomíname… ostávaš v našom kruhu… navždy budeš jedným so spolužiakov s ktorými sme na jeseň 1986 začínali štúdium na Fakulte architektúry SVŠT (neskôr STU)….. navždy ostávaš našim priateľom…
…ďakujeme ti za to, že si obohatil naše životy tým svojim!!!

…………………………………….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá z jeho obľúbených:
Scorpions – Send Me An Angel
R.E.M. 
Dire Straits 

… a tak sa dnes lúčim s Relom… a vám –  ostatným milým čitateľom – pošlem niečo zas o týždeň…

vždy vaša/tvoja Sally_Lu*

p.s. 1 – a v piatok je Mikuláša… verím, že: „neučí sa, neskúša sa… a drobné darčeky budú vypadávať z čižmičiek“:))
p.s.2 – a všetko najlepšie všetkým strelcom – oslávencom…

…a tak týmto týždňom končí predposledný mesiac tohto roka… je to konvencia… mesiace a roky… ale predsa… členenie roky na mesiace je nejakým spestrením života… a pritom dalo by sa jednoducho povedať že prichádza zima a leto je už ďaleko za nami…a jeseň ešte zbiera posledné listy… zo stromov…

… a tak som sa nedávno zamyslela nad tými mesiacmi v roku a uvedomila som si, je si odjakživa predstavujem rok ako kruh… Silvester je ako „12“…akurát mám mesiace v poradí presne naopak ako hodinové ručičky… a tak mi tie dva kruhy chodia v hlave nejak v protismere… a hlavne –  ten s mesiacmi a dňami má len jednu ručičku:))

… a ako to máte vy?… sú mesiace ako zásuvky a roky ako komody?… alebo ako kabáty v skrini?… alebo dlažobné kocky na ceste?… zrnká piesku na pláži?

… a tak netere počas letných prázdnin písali pohľadnice z dovolenky… písali ich dosť veľa, lebo mágia posielania pohľadníc má v detstve čaro priam ako darčeky pod stromčekom… a keď sa vrátili domov, všetkých adresátov sa pýtali, či už pohľadnice došli… a my sme permanentne a pravdivo konštatovali, že nie… koncom leta som nahovárala sestru, aby zavolala do hotela, či tam tie pohľadnice niekde nezostali – nechávali ich totiž na recepcii – nehádzali do bežnej poštovej schránky… ale sestra v návale iných vecí to nechala na vesmír… a urobila dobre!!!… o čo väčšie prekvapenie mala minulý týždeň babka, keď rovno na narodeniny dostala pohľadnicu od vnučiek- a od mora… s nádychom leta a nekonečného času prázdnin:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
On the Beach 
Tmavomodrý svět 
Potěšilý host 

… a tak máme tesne pred adventom a temnota jesene kulminuje… a tak som si s niektorými priateľmi zvykla písať pohľadnice… taká archaická hra…. veľmi milá… tento rok však adresátov ubudlo… neviem ako sa posielajú pohľadnice na onen svet…. ale ak by ste niekto chceli odo mňa občas nejakú pohľadnicu dostať tu teraz cez obyčajnú poštu – napíšte mi adresu… kľudne aj mail elektronický:))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím blízkeho návratu svetla do každého kútika našich duší a nádeje, že jar príde a opäť aj to leto:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – a meniny majú najbližššie Ondrejovia a Andrejovia – všetko najlepšie… aj tým, ktorí už nie sú medzi nami…
p.s. 2 – a lunárny kalendár naznačuje, že je dobrý čas na upratovanie… a potom si treba dať zeleninovú polievku:))

… a tak sme na Martina prosili Martinov, nech ešte tie biele koníky nechájú niekde v stajniach… ale tá tma je už naozaj tmúca… predvčerom ráno som zaspala do práce  a popoludní okolo druhej mávam pravidelne pocit, že musia už byť snáď štyri hodiny…ak nie viac)))

… a tak som si minulý týždeň predsa len kúpila lístok na koncert „Plastikov„… keď sa elektronický lístok objavil v mailovej schránke nechápavo som pozerala na časový údaj začiatku koncertu: 21.30!!!… pomaly som sa zmierovala s tým, že na koncert zrejme nepôjdem… prirodzene v tomto čase už zaliezam pod deku… niekedy priam pod paplón… a deka navrch:))

… a tak som sa v deň koncertu udržiavala v istom tempe a pohybe… a aby som nemala pocit, že idem večer „na polnočnú“… 

… a tak nakoniec koncert začal okolo desiatej večer a bol skvelý, skončil tesne pred polnocou… ale „Púlnoc“ nehrala…. bez Mejlu teraz nie… a tak tento koncert ako „predvoj“… nie predskokan festivalu VAD skončil symbolicky na prahu 17. novembra… so spomienkami na Prahu… so spomienkami na 17. a celý november pred 35.rokmi… cez siete kolovali fotografie z týchto dní… spoznávali sme spolužiakov… sama som sa na žiadnej neobjavila ale viem presne, kde sme na „esenpéčku“ stávali…

„Pravda a láska musí zvítězit 

nad lží a nenávistí“

Václav Havel 

… a tak nakoniec jemná večerná chumelica prebehla večer Bratislavou na Elvíru… a tak v týchto dňoch sa postupne otvárajú predvianočné trhy… a tak by bolo príjemné dať si punč, varené víno, lokšu… zabudnúť na politiku a tešiť sa na Vianoce… užívať si to, za čo sme pred 35-rokmi mrzli na námestiach… slobodu a ľudskosť, spoluprácu, vzájomné pochopenie, podporu… jednoducho hojnosť všetkého dobrého….s funkčnými cestami, železnicami, nemocnicami, školami, úradmi a inými prvkami prosperujúcej krajiny….môžme zabudnúť na niečo zlé, ale nie na seba a naše sny🤍💙❤️

…. a naša hudobná redaktorka vyberá:

Plastic People of the Universe_ podivuhodný mandarín
Pulnoc 
Slúbili sme si…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím:

…nech mier zostáva nielen so štátmi bývalého Československa ale je aj v celej Európe, Ázii… Amerike… Afrike… Austrálii….. poťažmo v Antarktíde…  

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a narodeniny majú prví strelci ale tiež Cecílie, Milky, Katky, Klementovia… – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí – dajte si orechy a čokoládu – obsahujú železo!… a tiež… usmievajte sa:)))

… a tak listopadanie podporené mrazom vyzlieka stromy donaha… samozrejme okrem ihličnanov neopadavých… niektoré z nich sa premenia o mesiac na vianočné stromčeky… niektoré už sú nainštalované na námestiach…

… a tak stromy… v češtine sa priam dostávajú do názvu mesiaca, hoci listy padajú aj z iných rastlín, ich množstvo a farebnosť púta na stromoch…

… a tak som sa pred týždňom v ochladení ocitla pri ramene Malého Dunaja – Kolárovo… v minulosti som tam bola… pred 10 či 20 rokmi(!)… pamätala som si len prestrešený drevený most, ktorý je len z roku 1993 – považovala som ho za historickejší:)… a vodný plávajúci mlyn je replikou z 80-tych rokov 20.st. – len vnútorné zariadenie je pôvodné, ale citlivá rekonštrukcia a most robia z miesta niečo archaicky zaujímavé… a tak to vyzeralo, že menší hlúčik náhodných návštevníkov sa len tak prejde okolím… nanajvýš si vypočuje o niečo viac ako výklad Smoliaka vo filme Na samote u lesa… ale pani z mlyna bola veľmi zdieľna… porozprávala okrem histórie mlyna a mlynárstva v lokalite aj o nejakom hudobnom letnom festivale v areáli, po ktorom tam 2 týždne nespievali vtáci a tiež, že sa chystá výrub stromov pri mlyne… zrejme aby tam mohli byť ešte väčšie akcie a aby mali dostatočné zázemie… asi celkom pragmatické dôvody… a tak keď som potom prechádzala okolo neskutočne archaických vŕb… len vodník chýbal!!!… a videla som červené značky na kmeňoch mnohých stromov – hlavne vŕb… chtiac-nechtiac pôsobili ako bodnutia… do duše stromu… ortieľ človeka nad prírodou…aký ortieľ príroda potom vznesie nad nami?…

… a tak sa isté „nezalesnené“ svahy na niektorých miestach zmenili na zjazdovky… a tak sa začína zasnežovať a v alpskom lyžovaní začína nová sezóna… a hneď úvodné preteky zaznamenali úspešné návraty… nórsko-brazílsky pretekár tentokrát v Brazílskom drese Lucas B. skončil tesne pod pódiom a Mikaela S. na piatom mieste… Petra V. sa ešte na zoznamoch pretekárok neukázala…. 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Peter Lipa 
Zuzana Navarová 
Scorpions 

…a tak by sa dalo veľkým oblúkom konštatovať, že tie „umelé“ ropné produkty (umelohmotné stoličky a kelimky na festivale… pardón sú už aj sofistikovanenjšie z obnoviteľných alebo recyklovaných materiálov) pochádzajú pôvodne zo stromov ( a živočíchov)… ale k tak prudkej „relativizácii všetkého“ som sa predsa len nechcela dopracovať… pretože niektoré miesta, ktoré môžu zaniknúť sa neobnovia…..

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme našli symbiózu s prírodou i medzi sebou navzájom:)

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 15.11. bude spln… a narodeniny majú poslední škorpióni… budeme im priať i spomínať… aj na niektorých strelcov…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – urobte si mätový čaj – povzbudzuje mozog a optimizmus!

… a tak sa za posledný týždeň rozbehol november… jemnými hmlami a mrazíkmi… jemným jesenným slnkom…

… a tak svetelné obrazy zhmotnené do fotografií sa presúvajú do tepla galérií  (pravda, v niektorých priestoroch sa kúri dosť úsporne:))… 

… a tak sa rozbehol (nielen) v Bratislave… ale najmä … festival Mesiac fotografie.… 

… a tak som tento týždeň absolvovala dva menšie maratóny vernisáží… dva diametrálne odlišné dni a nálady… hoci sprievodcom bol stále dlhoročný organizátor Václav Macek… a tak kým v utorok sa začínalo prírodne… priam pri Dunaji – na plote Umelky „podvodovými fotografiami“ Áčovými… vo vnútri satelitné snímky a baobaby… a potom v Dome umenia fascinujúce secesné postavy a tyrolské portréty Koppitza a na tom istom poschodí farebné ironicky podfarbené obrazy sveta Martina Parra…

…a tak v stredu väčší ponor do tmy…hlbín duše… ťažoby ľudskej zložitosti… priamo v Dome fotografie i v podzemí Pálffyho paláca… tak nejak underground…odľahčený stereoobrázkami… ktoré som napriek „nazeraciej pomôcke“ stále videla ako 2D a nie 3D:))… a tak je ešte pár vernisáží v príprave a väčšina výstav do konca novembra (pozor, niektoré končia aj skôr)))

…. a tak dušičkový víkend prežiarený slnkom… ľahko oblečení návštevníci cintorínov… takmer som už očakávala nejaké občerstvenie v mexickom duchu… 

…a tak som prechádzala nedávno vojenským cintorínom… čítala som si dátumy pri menách a spočítavala vek vojakov… nenašla som v tom množstve čísel nikoho staršieho ako som ja…

…leť na Mesiac…
…keď ho minieš, ocitneš sa medzi hviezdami…
/neznámy autor

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Martin Chrobák 
Garáž 
Yes 

…. a tak by som nám priala, aby ťažoba života sa pretavila do umenia, aby sme ju precítili na výstave… a po jej návšteve vnímali slnko… hviezdy… radosť…v zdraví… zdravím!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie k pokračujúcim škorpiónskym sviatkom… Zdenke, Martinovi, Norike, Ludvikovi…a k meninám v pondelok Martinom!!!:)))
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – nebojte si dať nohy na stôl… plánovať a snívať:))

…a tak som včera mala  tak trochu cestovné popoludnie v rámci ulíc a ciest hlavného mesta… a tak som zistila, že vzhľadom na morfológiu terénu a s tým spojený radiálno-okružný systém komunikácií mesta (prepáčte, nechala som sa uniesť odbornou terminológiou:))… a tak jednoducho – kým sa človek dostane z konca Karlofky niekam k Horskáču môže to trvať mhd aj hodinu… autom by to bolo minimálne o polovicu kratšie… a to ešte meškali trolejbusy tiahnuce sa niekam od Ružinova… zrejme zúfalo uviaznuté v popoludňajších zápachach… hromadný odliv obyvateľov do všetkých krajov SK – na prázdniny/sviatky dušičkové… a tak som zvolila systém: „choď prvým čo príde „… a radšej som si kúsok cesty (po chodníku) došla pešo… a tak som videla turistov s mapkami, ktorí čakali na presný, niekým spoľahlivo odporúčaný, spoj… alebo aj žiakov s futrálmi, ktorí možno zmeškali hodinu v ZUŠke…. a tak po chvíli chôdze som presadla do busu, ktorý stál naozaj len občasne a Hlbokou som opäť zbehla do ulíc kompaktného mesta… 

… a tak som si povedala, že je teplo a je celkom príjemné prejsť sa ulicami a uličkami a vtláčať podrážkami topánok žlté listy do asfaltu…kým ich definitívne nerozmočí novembrová sychravosť:))

…a tak som pod stanicou nastúpila na trolejbus… a tak som si pomyslela, že by som mohla stihnúť prestúpiť a zviezť sa ešte jedným mikrobusom až na kopec… a bude to dokonalé!!!… ten však podľa posunutých hodiniek už 5 minút mal byť na svojej trase takmer na konečnej… ale!!!! – podľa info v trolejbuse mal ešte len prísť (?)… a tak som to riskla spolu s neznámou spolucestujúcou a zvedavo sme na prázdnej zastávke čakali, „čo platí“ … „čo sa stane“?… a tak.. o chvíľu sa červený mikrobus objavil na zákrute…. nadšene sme nastúpili… s taškami… ruksakmi… ale na ďalšej zastávke nastupujúci cestujúci nahlas šomrali a nadávali, že mešká sedem minút… my sme boli radšej ticho a len sme sa na seba usmiali…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Pecková 
Rottrová 
Janda 

… a tak v pondelok – v deň sviatku Československa –  v Prahe prezident CZ ocenil okrem iných – napríklad Rottrovej, Peckovej a Jandu aj hercov Ivana Trojana, režisérku Helenu Třeštíkovú, choreografa Jiřího Kyliána a architektku Evu Jiřičnú…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prechodu z októbrového babieho leta do (vraj) novembrového ochladenia… hlavne veľa svetla v dušiach na dušičky i potom – oproti zime a tme!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a škorpiónske narodeniny sú v plnom prúde – všetko najlepšie priatelia súkmeňovci!:))
p.s.2 – a 1.11. bude nov – lunárny kalendár radí: dajte si hroznové víno a niečo makové:)) – na zdravie!!!