blog

… a tak sa pred 95 rokmi narodila herečka Jiřina B…v prvom filme hrala ako 6-ročná….a  hrá dodnes… jej elán je obdivuhodný… možno najdlhšie hrajúca herečka na svete… 

….a tak sa pred 25 rokmi vynorila z ničohonič… vlastne z Montmartru… Amélia… a tak som vtedy mala dojem, že ju v mojom okolí videli všetci… a tak Audrey T…. bude mať v lete 50….mne sa páčila aj ako Coco.. 

… a tak dosť presne viem čo som robila pred 20-timi rokmi… hľadali sme so spolužiakmi nejakú chatu na maturitné stretnutie po 20-tich rokoch…. a tak pred 40-timi rokmi sme sa práve v tomto čase pripravovali na maturitu… a Černobyľ nebol maturitnou otázkou…. 

…a tak som sa odhodlala tento týždeň si pozrieť USA/VB minisériu z roku 2019 – Černobyľ…. a tak som pozerala na hraný film ako na dokument…. a tak som následne videla Francúzsky dokument, ktorý používal zábery z uvedenej minisérie ako ilustrácie k faktom… a upresňoval ich… a tak narýchlo po havárii vyrobený sarkofág… na 30 rokov bol v roku 2019 prekrytý obrovskou polkruhovou halou cca vo výške budovy Národnej banky v BA… na 100 rokov(cca do 2119?!)… zamorenie by malo klesnúť cca o 150 rokov… a tak v prvé dni sa vraj odporúčalo na ožiarenie piť červené víno… a tak si trúfam napísať nedoziernu hlúposť…. keby sa vypilo všetko červené víno od Francúzka až po Kyjev… a od Osla až po… Sofiu… a  po vytriezvení by si celá Európa vydýchla, že to bola len opica… a tak namiesto absurdných rád …poučenie: ak sa dá ešte niečo zachrániť – povedať blízkym i vzdialeným pravdu čím skôr… aj keď… a ako to vysvetliť tým túlavým psom okolo rieky Pripiať….a tak som sa možno nemala púšťať do tak vážnej témy – prepáčte, nedala sa obísť… 1. mája 1986 sa mal v rovnomennom meste otvárať zábavný park… obrovské ruské kolo v ňom zostalo ako memento…

….a tak sme zmaturovali… otázka ostáva….

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá na počesť Oskare Petra:

Lucie
Hvězdnej pták
Marsyas 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech májová sviežosť odvanie aprílový chaos, chmáry a chuchvalce z topoľov :))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Anastázie, Timei a narodeniny býci – všetko najlepšie!

…a tak bol v predošlých desiatich dňoch na návšteve v niekoľkých štátoch Afriky – Alžírsko – Kamerun – Angola – Rovníková Guinea –  pápež František…. píšem nejak automaticky, prepáčte: bol to pápež Lev…. a tak 21.apríla to bol práve rok, čo František odišiel…do neba  …. a tak som sa dozvedela, že napríklad v Angole…. jednej z najbohatších a súčasne najchudobnejších Afrických krajín bol na návšteve aj Ján Pavol, aj František…

…. a tak som uplynulých desať dní letmo registrovala ako pápeža vítajú africky aj európsky odetí Afričania…. v sutanách aj pestrofarebných šatách….a tak bolo možné v priamych prenosoch vidieť ako pestrofarebne odetí speváci a speváčky spievajú a ako chlapi… aj v sutanách tancujú… úžasný pohľad…. a tak sa mi nejak zdalo, že Lev tým ich spevom, tancom a  usmievaním sa omladol….

… a tak v uplynulých dňoch bolo tiež 100 rokov od narodenia kráľovnej Alžbety...  a tiež 10 rokov od odchodu Princa do hudobného neba… a tak čo k nim dodať… média internetové ani tlačené neprekonám… 

…a tak bude v piatok 120 rokov od narodenia našej Omamy… odkaz na ňu internet neponúka… naše spomienky áno… tie kapustníky, čo mi v detstve nechutili by som si hneď dala – aj tri… aj tú polievočku s hríbikmi – kuriatkami… aj kapustnicu so zemiakovou kašou by som možno zvládla….a tie kreslá, čo ručne čalúnila máme dodnes… a vidím ten jej úsmev, v duchu počujem jej srdečný smiech… „riedkokrásne vlasy“… a tak keď už dobre nevidela pozerala na priame prenosy s pápežom – „urbi et orbi“ kukerom vytvoreným z prstov pravej ruky…. a v posledných chvíľach života spomínala na svoju rodnú Kremnicu… a na počesť jej kartárskej vášne (hrali sme o čokolády a keksíky) by bolo vhodné usporiadať nejaký rodinný memoriál:)

 …nikdy sa nesťažuj
nikdy nevysvetľuj…
/Alžbeta ll.

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Prince
We are the world 
Africa 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím trpezlivosti a veľkorysosti do záveru tohto apríla:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Jurajovia, Marekovia, Jarkovia a Jarky – všetko najlepšie!!!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: zbierajte púpavy na med, žujte kardamón a urobte niečo pre niekoho:)

…a tak z kožucha do plaviek a naopak…. a tak zvažujem, či už naozaj odložiť na dno skrine čižmy a na najvyššiu poličku šály a čiapky…apríl…. a tak kedy inokedy písať o počasí ak nie teraz… v piatok ešte niekde snežilo (myslím SK:) … a najbližší víkend majú byť teploty nad 20… a potom zas dole…. a tak som si pozrela aj iné mestá…. napríklad taký New York?….aktuálne dnes tam je  30°!!! a v pondelok – najbližší – cca 10°(cez deň)… rozdiel cca 20°!…a tak nebudem písať, že by som práve chcela byť v NY…. nestíham sa zamyslieť… letmo spomínam na niekoho, kto tam žil…. možno nebudem toľko sťažovať na tie skoky počasia tu v BA… ospalosť a iné ťažkosti, ktoré sa dajú vrhnúť na aprílové počasie…. alebo práve naopak… je to dôvod ako ospravedlniť svoje neduhy? :))

… a tak apríl…. zhody a nezhody…úsmevy a neúsmevy… trpezlivosť a netrpezlivosť….

… a tak aprílovo zisťujem, že nie je nutné sa „jarne“ do všetkého hrnúť ani v tomto období…. a niekedy je lepšie „jesenne“ ospalo nechať veci vyvŕbiť sa…. ako keď sme si nie istí, či sme zasadili červenú cviklu alebo hrášok… treba chvíľu nechať klíčiť a po čase je nám jasné…. že nebolo nutné niekam utekať… že by sa vec bola vyvinula…nejako…. a nie ako smutná vŕba ale ako rozkvitnutý tulipán… ktorý po pár dňoch vyjaví svoju hviezdu, ktorá sa ukrýva vo vnútri kvetu….

…. a tak sme sa minulý týždeň intenzívne pozerali ku hviezdam… a zaostrovali sme na mesiac…. a tak priznávam, že som celkom fascinovaná čítala ako sa dá využiť príťažlivosť Zeme a Mesiaca  na oblet nášho súputnika z jeho odvrátenej strany….úprimne som posádke priala priaznivé pristátie….lebo pred 40-timi rokmi… a tak pristáli úspešne… a tak sa nebudem zaoberať politickou motiváciou… ani ekonomickou alebo ekologickou…. a tak keď som si k téme čítala jeden článok upútal ma odkaz na záver:

…človek by mal pochopiť, že sme len jeden živočíšny druh, 
máme jednu planétu o ktorú sa potrebujeme starať…. 
nemáme iný priestor…A navyše je to neuveriteľne krásny pohľad.

//citácia s rozhovoru s J.Petrovičom v Týždni

…. a tak zisťujem, že nie všetci, čo sa narodili v apríli sú premenliví…. dalo by sa povedať, že práve naopak… nachádzam v nich niečo spoločné… isté nasadenie, záujem, istá srdnatosť, neoblomnosť…. a tak o tom nabudúce… dnes len spomienka na P.Z., ktorý by mal tento týždeň 75! – Pavel, tvoja hudba a básne sú stále živé!

… a naša hudobná redaktora vyberá:

DG 307 Křídlo anděla 
DG 307 Příběh 
DG 307 Rúžová mlha
DG 307 Ono se to k tobě blíží
DG 307 Básnici ticha 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného aprílovania a trpezlivosti s počasím i s nami navzájom… a so sebou tiež:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny budú mať Rudkovia, Valérovia, Slávkovia… a tiež prichádzajú narodeninové oslavy posledných baranov a prvých býkov – všetko najlepšie
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: v piatok je nov… a nov je nový začiatok… vždy sa dá začať znovu a

…a tak, ak dobre počítam, práve otváram siedmy ročník traktátov… s počtom 325 (bez tohto aktuálneho))))

…a tak keďže je Veľká noc pohyblivý sviatok, aj toto výročie je pohyblivé – prvý oficiálny pokus o blog bol zo 6.4. a veľkonočný 9.4.2020… a tak 6 rokov?… neviem prečo sa mi zdá, že čas v poslednom čase nejak zvláštne plynie a elementárna matematika naň nestačí…  niekedy akoby preletel ako voda pomedzi prsty a niekedy sa schaosí zo zacyklenej guličky, ktorá sa v okamihu mení na čiernu dieru… a tak niekedy sa zdá, že by mohol plynúť aj lineárne a naplánované udalosti by sa mohli vyskladať… a niekedy sa s chirurgickou presnosťou aj vyskladajú … a niekedy zas sa zhrčia ako sklíčka v kaleidoskope a vytvoria nejaký nepredvídaný obraz…. a tak mnohí múdri radia „byť v prítomnosti“… ale tento rok ten ohnivý kôň!!!… niekedy akoby unášal mňa a niekedy na ňom fičia tí okolo a zabúdam vnímať signály tej prítomnosti… a niekto letí rýchlejšie niekto pomalšie… niekto sa drží v sedle zľahka a niekto kŕčovito… každopádne dúfa, že nespadne:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes ponúka:

Bjork
Sting
Ursiny 

… a tak srdečne ďakujem za vašu dlhoročnú … každo-ýždňovú priazeň aj za neuveriteľné postrehy… a tak vždy keď to už idem „zabaliť“ niekto sa ozve: „píš ďalej, čítam ťa“ … a tak ma to znovu nakopne… asi ako ten kôň:))… a cválam ďalej… a opätovne dávam do éteru otázku: zaujala by vás kniha – výberz blogov… za sedem rokov (nie v Tibete… ale v dobe zvláštnej od roku 202…:)))

…  atak sa dnes s vami lúčim s vďačnosťou za vaše ozveny a prajem príjemné aprílové dni a noci…aj po tej Veľkej noci:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Igorovia, Julovia, Esterky, Justínky – všetko najlepšie aj baranom a baránkom:))
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: vyložte si nohy a dajte si jablká – aj so šupkou sú dobré na úpravu hladiny cholesterolu:))

…a tak som pred pár dňami cestovala vlakom… na malej staničke sme čakali kým prejde vlak z protismeru… a tak som som zahľadela von z okna… na strome bez listov… som objavila modrého vtáčika… žeby Včelárik alebo Rybárik?…vtáčik sa veselo hupkal na konáriku…. neviem, či švitoril – okno vlaku sa nedalo otvoriť ….a tak som bola veľmi zvedavá, čo je to za vtáčika… vlak sa pohol… netrpezlivo som pozerala na konár, aby mi neodletel… ale nie!!! …. bol to igelitový sáčok  uviaznutý na strome… taký prvoaprílový vtáčik:)))

…. a tak som v byte ešte nestihla od nedele posunúť jedny hodiny… v kuchyni… ale dnes to urobím… možno aj niečo upečiem… zabudla som kúpiť mlieko… nešomrem…zatvorené obchody vytvárajú nejakú hladinu pokoja….

… a tak máme po prvom jarnom splne… a v aprílovom počasí sa vynára pohyblivý sviatok… Veľká noc….a tak…

… a tak bude dnešný traktát trochu krátky.. 
nech si každý po svojom užije sviatky… 
…..na snehu pri rieke… 
na holom kopci… s krížmi i bez… 
…..bezbrehá radosť… milosť… nádej… svetlo… jar… 
kraje blízke… ďaleké…
….mier v nás i medzi nami 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Golgota

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

J.B.Kladivo 
Jesus Christ Superstar 
The Plastic People – Pašie 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných dní sviatočných i piatočných)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Rišovia, Mirky, Ireny – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: doprajte si pohyb, masáž, čistú vodu… myslite na niečo pekné:)

… a tak som v stredu niesla kyticu narcisov záhradných (v taške, z ktorej svietili ako lampášiky)… cestou som sa zastavila v obchode… potraviny… sieťovka predavačka so zahraničným prízvukom… a keď som vychádzala z predajne… mierne zamračená predavačka niečo práve ukladala do regálu… a jeden kvet vytŕčal z tašky… a tak som to vytiahla a podala jej…. skôr ako by som ho zmačkala cestou v MHD… a tak sa na mňa usmiala a popriali sme si príjemný deň…. a tak, keď som vystúpila z prostriedku mhd, napadlo mi, že by sa k narcisom hodili ešte nejaké vetvičky… a tak neďaleko boli rozkvitnuté kríky, odtrhla som pár vetvičiek, ktoré už cestou začínali opŕchať… a tak mi napadlo, že by to chcelo bahniatka…. ale žiadne už cestou neboli…. a tak som videla ako sused vyberá z kufra auta množstvo tašiek…. a tak som mu nechala otvorené dvere… a čakala na výťah… predpokladala som, že sa obaja s taškami do výťahovej kabíny nezmestíme… ale zmestili sme sa… a sused sa ma pýtal na tie vetvičky… a že či k ním nechcem bahniatka, že ich má na balkóne… a tak som si na ne za štekotu veselého susedovho psa počkala na chodbe…. a skompletizovala jarnú predveľkonočnú kyticu…. úplne ako na kvetnú nedeľu… v kostoloch sa budú svätiť bahniatka aby sa popol z nich neskôr …. na popolcovú stredu 2027… stal popolom, ktorým sa pomazáva…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Vadí, nevadí
Severní vítr je krutý
Vzpomínka na Ježka 
Holubi dum 

Neopouštěj staré známé pro nové
zvláště když jsou momentálne v nouzi
Možná majú paměť jako slonové
každé ráno tesknota je vzbouzí…
Zdeněk Svěrák/ Dělání

…. a tak bude 28. marca Deň učiteľov… žiaci budú mať voľno… lebo sobota :))…. ale jeden s učiteľov určite dostane aj cez víkend kopec gratulácií…. pôvodne učiteľ zo Severozápadných Čiech – Zdeněk Svěrák…. bez jeho príspevku si už Českú… Československú kultúru už ani neviem predstaviť…. Vrchní prchni… Kulový blesk…Kolja… Obecná škola…Marečku… zhudobnené básne… filmové role…“Vďaka Pán Svěrák a všetko najlepšie k 90-ke!“

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného záveru marca… s aprílovým počasím vo vzduchu :))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Aleny, Mirovia, Benjamínovia – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: „…jedzte ryby, ostrihajte si vlasy… niečo pre seba urobte :))“
p.s. 3 – a cez víkend sa posúvajú hodinky a hodiny na letný čas!

…a tak sú hole pomaly holé… ale v Nórsku ešte dobieha záver svetového pohára v biatlone… a tiež aj v alpskom lyžovaní…a budú sa rozdávať sklenené glóbusy… sklenené ako ľad… na ten sme už dávno zabudli… jarné teploty a matné jarné slnko je v nížinách už na dennom programe…

…a tak sú stromy ešte takmer holé… ale niektoré už začínajú kvitnúť… a niektoré možno aj cez zimu vyschli… niektoré bude treba „streknúť“… aby mali šancu na úrodu (najmä broskyne)…

… a tak niektoré kamarátky uvažujú zasiať paradajky …. zatiaľ do kvetináčov… a niektoré už rozsádzajú 4-centimetrové rastlinky… medzi väčšími a menšími kvetináčmi…. a tak som sa odhodlala minulý víkend, že sa tiež zapojím do „predjarných prác“… priznám sa, že sa mi do toho veľmi nechcelo… ale príroda… som si myslela, že mi niečo naznačuje… a tak som si navliekla záhradnícke rukavice z minulej sezóny a išla plniť kvetináče zeminou… ale! – po prvom uchopení kvetináča zrazu ostrá bolesť… pichnutie do malíčka ľavej ruky…  rukavice som odhodila „do…preč“ (takže netuším, či to bola zblúdená včela, pavúk alebo stonožka….)…a tak – ako skúsená alergička som bežala hneď po antihistaminiká… naplnila som neskôr kvetináče bez rukavíc a išla som sa radšej venovať inej činnosti…a tak večer!… prst pulzujúci a napuchnutý ako „minimišelinok“… a tak som znepokojená volala kamarátovi lekárovi, či mám bežať na pohotovosť… a tak som sa dozvedela, že ak je to viac ako hodina a môžem dýchať, tak to už nemá zmysel – stačí studený obklad… a tak som sa upokojila, ale celú noc som nemohla spať ako to bolelo a svrbelo… a tak som zúfalo ráno volala na imunológiu… dostala som na diaľku nejaké lieky… ktoré neviem či zabrali, lebo svrbenie sa stupňovalo a opuchol aj ďalší prst a kus ruky… a tak som to preložila homeopatikami a striedala som rôzne mastičky + mrazenú zeleninu… napokon akupunktúra… a tak cca po štyroch dňoch sa prsty rozhodli odpuchnúť ale miesto vpichu pobolieva… a tak neviem, či je na mieste analyzovať, že podľa starej mamy sa v nedeľu nemá pracovať na záhrade… možno sú aj nejaké pôstne pravidlá, že som mala viac rozjímať a nehrnúť sa do roboty… a napokon som sa ani neznámeho tvora neopýtala, čo mi chcel povedať….. a tak jar…. o mravcoch v kredenci nabudúce:))

…aj svätci spia a proroci sa hrajú…
M.Scott Peck

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dežo Ursiny Bez počasia 
Dežo Ursiny Pena 
Perfect Day 

 a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemnej jari, viac svetla – nielen okolo nás ale aj v nás:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a narodeniny… žezlo si vymieňajú ryby s prvými baranmi – nuž, všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: chráňte sa pred chladom a hlukom a jedzte hrianky s cesnakom :))

…. a tak bol v nedeľu MDŽ… a tak sa priznávam k ambivalentným pocitom z tohto sviatku… spomienky ako sme na ZDŠ vyrábali nejaké košíčky z mydielok, umelých kvetov a lyka… alebo pozdravy zo starých pohľadníc… nedali v ten deň zohnať žiadne kvety… na dedine u babky vôbec… v okresnom meste som raz kúpila poslednú orchideu v krabičke… napokon mala veľký úspech…

..a tak som na tento tohtoročný sviatok dostala – karafiát na jednej Pražskej dernisáži… zrazu sa na akciu prihrnul (mne) neznámy muž s kyticou karafiátov a rozdával ich postupne všetkým ženám v priestore… Francúzka vedľa mňa kvet neprijala z presvedčenia… ale ja som bola úprimne potešená – napokon to bol jeden jediný kvet, čo som pri tejto príležitosti dostala… 

…. a tak to bolo včera… xy rokov, od dňa, keď som sa dolámala v 80-tych rokoch na Chopku na lyžiach –  medzi Srdiečkom a Kosodrevinou…. netušila som, že v tento deň má narodeniny kamarátka Dana…. ktorú som vlastne vtedy vôbec nepoznala….a, že má v tento deň 80-ku!!! Liza Minnelli – podľa jej priania žiadna Líza ale Lajza!… film Kabaret, za ktorý dostala zlatú sošku patrí k mojim obľúbeným… jej živelnosť a presné pohyby na pódiu a jemná dekadencia mimo neho…. keď som tento film videla prvýkrát netušila som, že je jedinou dcérou a súčasne jediným potomkom herečky Judy Garlandovej….ani to, že jej herecký kolega z javiska Joel Grey  je otcom Baby z Hriešneho tanca – kultového filmu 80-tok…

….a tak mala predvčerom narodeniny Zuzka F…. a Zuzka T… mi napísala povzbudivé slová k predošlému blogu a Zuzka G……. a Zuzka M. bude mať tento deň zapísaný navždy ako posledný deň svojej pozemskej púte…. „Zuzka, ostaneš navždy medzi Zuzkami môjho života… medzi priateľkami…. ďakujem ti za tú skvelú možnosť mať v tvojej kaviarni pod Tatranskými končiarmi výstavu „Plesanie„… ďakujem za naše spoločné cesty rôzneho druhu, za tvoju pohostinnosť… aj za to ako sme pozorovali jelenicu z okna tvojej kuchyne…pozdravuj Marii“…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Somewhere Over the Rainbow 
Money 
Life Is A Cabaret

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech jarné ženské energie prinesú svetu lásku a nehu

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Matildy, Svetlany, Ľubky… a narodeniny posledné ryby – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: odložte zimné oblečenie a vyložte si nohy na stenu :))

… a tak dnes do električky nastúpila početná skupinka študentov… taliansky hovoriaci… nič som nerozumela… len zrazu nejaký rozruch … v odraze v okne som videla ako sa oháňajú… do lampy narážal nočný motýľ a potom sa v náhlmo rozbehu prostriedku mhd dostal niekde do prostriedku vagóna… a tak som minulý víkend videla aj prvú babôčku aj žltáčika… a tak som si bola v neďalekej opustenej záhrade odtrhnúť aspoň pás snežienok nežných… aby im tam nebolo smutno… a tak som sa cestou pristavila pri „tom“ plechu… ešte pred desiatimi dňami bol pod snehovou brečkou… na ňom som sa pošmykla a spadla – nič sa mi nestalo, vďaka „mišelískym vrstvám“ zimného oblečenia… nenápadný plech… nikdy som si ho nevšimla… 

…a tak som pred týždňom v čase prudkého odmäku umývala riad… nevšimla som si  odbitý kúsok priesvitnej sklenenej fľaše… a tak rezná rana na palci pravej ruky… panika…krv unikajúca ako život… leukoplast na tretí pokus… taxík… pohotovosť…. a tak ma nejak na tej pohotovosti panika prešla… za á – videla som ostatných… nie s obviazaným prstom ale celou rukou… nohou…. ľudia na lôžkach… vozíčkoch… všetci zapísaný na „príjme“…. a za bé: v miestnosti sa nedalo dýchať… a tak som stála radšej pred vstupom a uvažovala, že sa mi vlastne nič nestalo a že zmiznem… ale už som bola v tom registri… a tak som sa po chvíli vrátila  dovnútra… pozrela na tabuľu, kde boli kategorizovaní pacienti od najťažších prípadov až po také, ktoré by mal vyriešiť „obvoďák“… a tak som pochopila, že zo štyroch kategórií spadám do tretej a tá má byť vybavená do 180 minút… a tak som sa posadila… po jednej dobrej rade som palec držala nad hlavou… vyzeralo to akoby som sa hlásila… ale nie, nechcela som provokovať… žiaden „androš“ ani „protestsong“… len som sa všemožne snažila zastaviť to krvácanie… a tak som sa pomaly menila na vec…. čakajúci predmet, ktorému netreba pohár vody… a najlepšie by bolo, aby ani nič nevylučoval… aby ani nehovoril… čas  sa pomaly zastavoval… spomaľoval… človek zabúdal svoje povolanie… meno… identitu… a mal pocit, že ho vcucáva nejaká čierna diera… šedá…. a tak ma priam zaskočilo, keď sa cca po hodine ozvalo moje meno… a tak sa môjmu palcu sa následne venovali dvaja lekári… preliali ho nejakým peroxidom a jódom a skonštatovali, že šiť netreba… stačí prelepiť stripy…. tie mám na prste dodnes…. a tak som zistila, že evolučný prst – oddelený palec na pravej ruke je u praváka neuveriteľne nepostrádateľný… pri umývaní čohokoľvek… pri kreslení… písaní….. a aj pri zamkýnaní a odomkýnaní dverí… obúvaní topánok… obliekaní… aaa…. a tak skúšam kresliť ľavou rukou… ale oči si maľujem stále pravou… a tak po čase možno pochopím aký to malo zmysel…. zatiaľ nedávam (opäť) palec hore :))

 a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Muchomurky bílé 
Básnici ticha 
Křídlo anděla 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech je marec príjemne jarný… a mesiac knihy tiež… :))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Radovia, Tomášovia, Braňovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: poobzerajte sa po prvej žihľave a nezabudnite na jarné upratovanie:))

… a tak sa predpoveď počasia naplnila… ešte pred týždňom chumelica hodná Vianoc a po týždni miesto snehu snežienky… 

… a tak ZOH skončili presne v deň najväčšieho odmäku – tu v nížinách… kamaráti ešte stále posielajú fotografie z bežkárskych dráh SK hôr… a tak som si nejak záverečný ceremoniál ZOH neužila tak ako úvodný… ktorý bol síce poriadne dlhý, ale nadšenie začiatku bolo v atmosfére… a tak na záver… za niektoré krajiny boli vlajkonosiči športovci s medailami za iné bez… a tak sme si všetci predstavovali – priali aby k nám prišlo minimálne 10(?) medailí na dresoch jedného tímu… ale nakoniec sme skončili s „čistým štítom“= bez medaily ako x ďalších krajín… po 24. rokoch… ale vlastne nie!!! – Pavol Hurajt si doniesol zaslúženú „striebornú medailu… po čase“… takže vlastne jedna aj keď sa neobjavila v tabuľkách krajín… a tak som sa na druhý deň presviedčala, že sme vlastne súčasťou EU a mala som tendencie privlastniť si aj medaily Francúzov… Nemcov… Holanďanov… a tak najviac medailí malo, myslím, Nórsko… ktoré má rovnaký počet obyvateľov ako SK… a tak…. a tak som prestala počítať a snažila si spomenúť na príjemné momenty ako medaila Mikaely alebo Lucasa… šesť medailí Johannesa … nečakaný bronz Terezy… a tak som náhle mala tendenciu zrušiť vlajkonosičov a nejaké národné zápolenia… všetci by mali na mikinách a vetrovkách  len olympijské kruhy… a išli by sami za seba… alebo za „celý svet“….a tak sa ten posledný večer konal v amfiteátri vo Verone… Talianski organizátori zažiarili úchvatnými farbami na pozadí Talianskej opery a Talianska výprava osviežila svoje fádne oblečenie z úvodného ceremoniálu… a Česká výprava opäť hýrila geometriou a farbami… a tak ako v úvode i v závere priniesla ambivalentné pocity… a tak je istý predpoklad, že najväčší úspech bude mať pruhovaný účes ala Alysa… myslela som, že ide o nejaký exotický mývalí chvost, ale nie vraj sú to letokruhy… každopádne sa mi tento odvážny účes páčil a nadšenie krasokorčuliarky na ľade tiež!

… a tak som už asi päť dní nepozerala žiaden športový zápas ani pretek… žiadne čakanie na finalistov v krasokorčuľovaní… žiadne úvahy o hokejovom pavúkovi… žiadne známe „končiace“ mená… a neznáme… „nekončiace“… či?… netuším či budú športovci alebo športoviská SK viac (finančne) stimulovaní… alebo či budú stimulovaní len nadšením z pohybu ako takého… alebo sa im neoplatí podstúpiť toľko rizika (úrazov, všakovakých boľačiek prislúchajúcich jednotlivým športom…a nezdarov)… a tak na budúcu ZOH nik za SK nenastúpi?…

  ….a tak začínam chodiť skôr spať a viac čítať… a aj tie predlžujúce sa dni ťahajú viac von…dokonca aj medvedí cesnak už raší… a tak záver svetového pohára 2025/26 v lyžovaní bude až v prvý oficiálne jarný víkend v Lillehammeri… 

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Vivaldi_Vinter 
Erik Satie 
Judy Garland 

…. a  tak sa s vami dnes lúčim s prianím užívania sa skorých jarnozimných lúčov slnka:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Zlatice, Aranky, Anežky, Šaňovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: pite vodu s citrónom, zaťahujte brucho a objímajte sa – všetko podporí vašu imunitu!