blog

…a tak bolo v sobotu „Juraja“…kto na Slovensku nepozná aspoň „Jánošíka“?… naša stará mama by mala práve v ten deň 115 rokov!… na jar mávala  v tzv. „predzáhradke“ najkrajšie tulipány… žlté, červené, biele, bielo-červené s modrými stredmi… usmievali sa na celú dedinu… nepestovala Georgíny ani Jiřinky (český názov Dálií)… a nepoznala sa ani s pani Jiřinou B., ktorá bude mať o pár dní veľmi okrúhle narodeniny… videla ju vo filmoch a tiež ako stojí na pódiu žmolí vreckovku a glosuje spolu s pánom Dvořákom v jednej zábavnej relácii… mňa zaujala najmä vo filmoch „Světáci“ a „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“ a tiež, že priviedla na svet herečku Simonu Stašovú… (mimochodom je zaujímavé, že nemáme slovenský ekvivalent mena „Jiřina“ – Jurajka – Ďurka… alebo nejaké poznáte?:)
…a tak sa pred pád dňami s posunom dvoch mesiacov, ale predsa… v LA udeľovali  ceny filmovej akadémie „Oscar“… vraj bola menšia sledovanosť… priznám sa, hoci som sa v noci zobudila niekedy nadránom… nenabrala som v sebe toľko sily a statočnosti, aby som zapla tv-prijímač a pozerala na priamy prenos… počkala som si na večerný zostrih a ten (miestami) stál za to!… nielen, že som zistila, že ak sa chcem stať úspešnou režisérkou, musím nosiť dva vrkoče:))… ale najmä kórejská kartárska babička vo vedľajšej roli – alias herečka Yeo-jeong Yoon  svojou úprimnou a prirodzenou ďakovačkou s vtipom aj pokorou…(predpokladám) oslovila mnohých… a verím, že tú rolu s Bradom P. dostane!!!
… a tak už vieme víťazov… hoci to neznamená, že sa už môžeme húfne pohrnúť do kín… priznám sa, že sa na ten víťazný film „Zem nomádov“ teším (ten minuloročný víťaz nebol priam mojou šálkou kávy)… a tak si zatiaľ dnes môžeme v pokoji domova pozrieť napríklad Funésovho Oskara…. upozorňujem hlavne na skvelého Paula Préboista vo vedľajšej roli:))… alebo film poľa divadelnej hry Oscara Wilda „Vejár lady Windermerovej“ so šarmantnou Helen Hunt v hlavnej roli…. alebo aj životopisný film Oscar Wilde – Jude Law, tam bol jednoducho „na zabitie!“ = výborný…

„Mnohí ľudia sú vychovaní pridobre na to, aby rozprávali s plnými ústami,
 ale vôbec sa to nerozpakujú robiť s prázdnou hlavou.“
„Neexistuje morálna alebo nemorálna kniha. Knihy sú buď dobre alebo zle napísané.“
„Muži túžia byť prvou láskou ženy a ženy poslednou láskou muža.“
„Život je príliš krátky na to, aby sme sa naučili po nemecky.“
Oscar Wilde /Zdroj: citátyslávnych

…a tak sa nadránom (SLČ) v pondelok udeľovali sošky Oscarov… a nadránom v utorok nám všetkým bol pridelený jeden zo „supersplnov“ tohto roka… pár hodín pred ním odišiel na večnosť bývalý šéfredaktor časopisu Vesmír Ivan M. Havel… alebo mal chuť ísť sa naň pozrieť celkom zblízka?… bol to „zvídavý“ vedec a spisovateľ… (rada by som si teraz prečítala jeho odpoveď)… cez československé médiá prebehla správa o odchode mladšieho „brata prezidenta“… spomínam si na jeho veľmi ľudské a výstižné vstupy v diskusii v Starej tržnici v Bratislave pri príležitosti 30 výročia „nežnej“ (nehovoril ako brat, ale ako skúsený človek s nadhľadom)… spomínam si tiež na prednášku o snoch na pôde VŠVU… spolu so spisovateľom Michalom Ajvazom napísali knihu „dopisov o snoch“  – „Snování“…a málo sa  vie o výtvarnom talente I.M.H. =   renesančný človek… pri príležitosti jeho 80-tych narodenín sa konala výstava jeho kresieb – cyklus „Dědci“… a aj jeho kniha „Arsemid“ je ilustrovaná autorovými kresbami…. … a tak mi nedá na záver necitovať citáty z menovanej knihy:

– obraz 18 – „Arsemid se neurazí. Arsemid není ješitný.“ /Václav Havel
– obraz 20 – „Co vede k tomu, že jsem právě touto osobou a ne žádnou jinou?“ Bento Spinoza
– obraz 39 – „Po další hluboké pokloně nasazuje Ostric klobouk a odhopká.“ William Shakespeare

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Oscar Peterson 
George Gershwin
Oskar Rózsa 
nesmúť za mnou 

… s prianím príjemných snov – filmových, nočných či denných… sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: obrázky k dnešnému traktátu –  cyklus „Dědci“ z roku 1957 od I.M.H., verím, že by mi dal veľkoryso zvolenie na ich uvedenie v tomto traktáte
p.s.2: pridávam foto zo supersplnu (bez kvalitnej techniky:)
p.s.3: a 30. apríla je v kalendári uvedený ako „Medzinárodný deň jazzu!“

• 

• 

…a tak v týchto dňoch ohnivý baran odovzdáva v zvieratníku žezlo zemskému býkovi (nenechajte sa odradiť, dnes neprebehne traktátom stádo býkov – len pár:) … zrejme táto zhoda okolností nemá nič spoločné s Dňom Zeme a posunom jeho pôvodného termínu … Deň Zeme bol stanovený na jarnú rovnodennosť na konferencii UNESCO v San Franciscu v roku 1969 to navrhol John McConnell   … ale o rok neskôr prebehla konferencia na túto tému 22.4. a dátum konania akcií k Dňu Zeme už zostal v aprílovom termíne… mimochodom v ten deň mal práve 20 rokov +1 deň Karol Duchoň, alebo  2 roky + 1deň spisovateľ Márius Kopcsay, prípadne 44 rokov +1deň kráľovná Alžbeta ll. a tiež presne 33 rokov Jack Nicholson (film Bezstarostná jazda mal možno necelý rok:))
…a tak – dôležité je, že Deň Zeme bol stanovený… a to nielen preto, že si môžem pripomínať ako som raz pri takejto príležitosti vyhrala svoj prvý fotoaparát- značky Smena… v rámci detskej výtvarnej súťaže (v mojej vtedajšej vekovej kategórii)… a až na výstave som pochopila, asi prečo… medzi kresbami a maľbami plnými dymiacich komínov v šedo-hnedých tónoch svietila jedna kresba pestrofarebnej záhrady plnej kvetov… (bývali sme vtedy ešte u starých rodičov na dedine, komíny som v zornom poli nemala a o ekológii nič nevedela…))))
… a tak sa vrátim k ZEMi…. a budem sa snažiť aby som nebola príliš prízemná… hoci v niektorých cvičeniach sa priam odporúča „uzemniť sa“ tým, že si ľahneme na zem (myslené podlaha, alebo aj lúka…) tvárou dolu – tzv. na brucho… takto som videla ležať aj nastávajúcich kňazov na vysviacke v kostole (ak viete, pls. napíšte mi, ako je to v tomto prípade myslené… vďaka!)…nebudem tiež preberať žiadne „poZEMné stavby“ ani „pod ZEMné“… a tiež ani „podZEMnicu olejnú„

…a tak som si naklikla rôzne preklady názvu našej planéty „ZEM“ v rôznych jazykoch (preferovala som tie, ktoré sú písané latinkou:)…a tak kým jazyky v západnej a južnej Európe (ale aj Latinskej Ameriky:) vychádzajú z latinského pojmu „terra“ – La terre – la tero – La terra – A Terra – La tierra…. anglickému The Earth sa celkom podobá nemecké Die Erde… estónskemu Maa fínske Maapalo… a v slovanských jazykoch Zemľa – Ziemia – Zem… Tá Zem!!!…a tak dnes nebudem písať o pojme Terra incognita – nielen preto, že oficiálne je (vraj) povrch Zeme geograficky náležite podrobne preskúmaný – zmapovaný… zaujímavý je skôr názov našej planéty ZEM, ktorý nielen v slovanských jazykoch vyzerá, že je ženského rodu (nie som ani náhodou polyglot – ak sa mýlim – opravte ma:))… aj Hviezdoslav vo svojej básni veršuje o „Matke Zemi„… ale napríklad v staroegyptskej kultúre bola obloha ženského rodu – bohyňa Nut – a jej manžel –  zem – Geb…

…a tak zem je aj krajinou – kráľovstvom – ako Zem kráľa Miroslava… ale zem nie je len územie… niekedy možno „zemský ráj to napohled„… nemyslím ten film… ani jednu konkrétnu krajinu…. ale tú krásnu zem, ktorá je niekomu domovom… ZEM, ktorá je našim domovom…

… a tak ale Zem nie je svet…. čo by bola Zem bez ľudí?… aká je a môže byť Zem ľudí?… a môžu byť ľudia bez Zeme?…… a tak Antoine de Saint – Exupery v Liste rukojemníkovi (1944-nedokončený) /zbierka Zem ľudí hovorí:… Ak sa cestovateľ, ktorý prekročí horu v smere jednej hviezdy, priveľmi zahĺbi do problémov výstupu, vystavuje sa nebezpečiu, že zabudne, ktorá hviezda ho vedie. Ak koná len preto, aby nestál na mieste, nedôjde nikam. Ak sa prenajímateľka stoličiek v katedrále zaoberá výlučne prenájmom stoličiek, môže zabudnúť, že slúži Bohu. Rovnako, ak sa uzamknem do nejakej straníckej vášne, vystavujem sa nebezpečiu, že zabudnem, že politika má význam, iba ak je v službe duchovnej skutočnosti. V hodinách zázraku sme zakúsili určitú chuť ľudských vzťahov: v nich spočíva pre nás pravda….  Nik spomedzi nás nevlastní monopol na čistotu zámeru… ale musím rešpektovať toho človeka v rovine Ducha, ak sa namáhavo uberá k tej istej hviezde… Civilizácia musí predovšetkým stavať na tom podstatnom. Najskôr ide o slepú túžbu človeka po určitom teple. A len potom človek, od chyby ku chybe nachádza cestu, čo ho privádza k ohňu….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Marika G. – Zem menom láska
QUEEN – Heaven For Everyone 
Karol D. Ja viem 

… s prianím všetkého dobrého našej drahej planéte Zemi – zdravie jej i nám všetkým! – sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s. 1 – ako ilustráciu pridávam jednu dekupáž na dreve a rovnakú dekupáž 3D dotvorenú keramickou kvetinou od Lucie Strassnerovej
p.s. 2 – a 23.4. si pripomíname Deň anglického jazyka a tiež Deň knihy a autorského práva – tak dopĺňam jedno autorské čítanie M.K. 

• 

• 

…a tak kým cez uplynulý víkend to vyzeralo na kotlíkový baraní guláš v prírode… dnes to vyzerá skôr na baranicu:))!!!
…a tak  hoci súhvezdie barana práve večer nevidíme na našej oblohe… (nielen vďaka dažďu ale hlavne preto, lebo ním prechádza slnko za dňa a večer barana uvidíme až v auguste)… tí, čo sú narodení v tomto znamení by teraz mohli zaplniť hľadisko nejakého pekne veľkého futbalového štadióna (prázdnych je ich zatiaľ dosť… a tiež nie kvôli dažďu…)… a vyvolávaním dátumov deň po dni vytvoriť v tom hľadisku obrovskú mexickú vlnu… a to nespomínam ešte tohtotýždňové meniny (Esterky, Alešovia, Justínky, Fedorovia, ale najmä Dany a Danky, Rudolfovia…)… ale aby som sa vrátila k štadiónu – na jeho ploche by mohol byť nejaký skvelý koncert – napríklad nejakého „barana“ alebo „baranky“ (to nie je gramatická chyba, nemyslela som barmanky, je to novotvar pre ženy narodené v znamení barana:)… (nie ovce!… tie by mohli trávnik spásť:)))… a tak si spomínam ako ma v nejakej 3-4 triede na ZŠ vyvolala na prírodopise triedna a mala som hovoriť o ovciach a baranoch… no veľa som zo seba vtedy nedostala.. a tak som dostala asi prvú trojku v živote!… ale keby som vtedy začala hovoriť o znamení alebo súhvezdí barana… no to by bolo buď na čistú guľu alebo by triedna omdlela a spolužiaci by mi mesiac nosili desiaty z vďačnosti, že sme sa jej zbavili:))
… a tak ako znie replika z  Lelouchovho filmu Krásny príbeh:…“o tvojej mame by sa dala napísať kniha … a poznáš niekoho o kom by sa nedala?“….mohla by som najprv písať o chlapcovi – vlastne už mužovi, ktorý mal v pondelok 18-te narodeniny… jeho príbeh by už teraz vydal na román… hoci wikipédia zatiaľ o ňom nepíše (aj keď komponuje a hrá na klavír)… alebo… alebo….

… a tak preskakujem Gagarina a jeho let a raketovo sa presúvam do hudobných sfér… v pondelok – na Deň kozmonautiky… uplynulo 77 rokov od narodenia pesničkára Karla Kryla (odišiel pred 27 rokmi)…

 …a tak preletím ešte ďalšie dva dni a výber sa razantne zastavuje na dátume 15.apríl…… a tak priniesol tento dátum napríklad aj hudobníka… Mareka Brezovského (odišiel v tom istom roku ako Karel Kryl)… jeho životný príbeh je zachytený v dokumentárnom filme „Hrana„… odporúčam…

…a tak sa priam upriamim na hudobníka, výtvarníka a básnika o sedem rokov mladšieho ako Kryl… lebo 77-7=70!.. Pavla Zajíčka (P.Z.)
… a tak mi nedá nedodať, že knihu P.Z.  „DG 307 – Texty z let 1973 – 1980“ som si kúpila ešte ako študentka v Artfóre… listovávala som si tam s obľubou v knihách neznámych autorov… otvárala na náhodných stránkach a čítala… až som si tú knihu musela kúpiť… a tak to bolo aj s týmto nenápadným paperbackom… inšpirovala ma… kreslila som podľa nej niekoľko obrázkov – kvázi ilustrácií… raz ich uvidel jeden spolužiak a opýtal sa ma, či som počula niekedy „DéGé-čka“? … priznala som, že nemám potuchy o ich  hudbe a zaujímajú ma len tie slová a ich spojenia… literatúra P.Z….
…a tak DG 307, ktorú v 70-tych rokoch založil P.Z. s Mejlom Hlavsom, som prvýkrát počula až v tomto tisícročí… napríklad ako  ozvučenie nemého filmu „Upír Nosferatu“ na festivale 4 živly v Banskej Štiavnici – na nádvorí Starého zámku… no nesmierne sugestívne!!!!… mimochodom exteriéry filmu z roku 1922 boli natočené na Oravskom hrade! 
…a tak, keď sme si šli po koncerte neskoro večer sadnúť na terasu jedného z miestnych podnikov po štiavnickom trotoári (vyvýšený chodník na ulici Andreja Kmeťa)… P.Z. skonštatoval, že mu to pripomína Pražskú Nerudovku 70-tych rokov, kde stretávali maliara Jana Zrzavého, ktorý mal neďaleko ateliér…
… a tak okrem ozvučovania filmu pridávam aj filmové pôsobenie P.Z. – napríklad rozhlasák v Zelenkových „Knoflíkároch“ (po slovensky presnejšie – „Gombíkároch“:))

… a tak, kým v hudobnom svete je dátum 15.4. štedrý (viac ešte objavíte v p.s. tohto traktátu:)… vo svete architektúry je to tak trochu „black day“… totiž okrem toho, že pred 575 rokmi!!! odišiel vo Florencii na večnosť autor kupoly jej skvostného dómu – Brunelleschi… pred dvoma rokmi zachvátil najznámejšiu katedrálu Paríža a asi aj celého Francúzska (sveta?)  – Notre Dame požiar!!!!!!!

… a tak k výroku (nespomínam si kto je jeho autorom):„Architektúra má chrániť a velebiť ľudské bytosti!“…dodávam:…“a ľudské bytosti by mali chrániť a velebiť (dobrú) architektúru!“

…a tak mi nedá nedodať, že si v nedeľu pripomíname Svetový deň kultúrneho dedičstva alebo aj  Deň pamiatok a sídiel… a mimochodom, v tento deň sa narodil aj architekt Kaplický…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kryl – Děkuji
DG 307 – Boticelliho anděl
DG 307 – Ono se to k tobě blíží
DG 307 – Nosferatu

…s prianím všetkého dobrého baranom i nám ostatným:)) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s.1 – P.Z. sa pôvodne chcel stať architektom… ale o architektoch – hudobníkoch niekedy nabudúce:))p.s.2 – ako ilustrácie dnes prikladám tie spomínané „pôvodné“ obrázky na texty P.Z.  
p.s.3 –  …a kto nevidel nikdy Samanthu Fox alebo Allu Pugačevu – narodené tiež 15.4. – má teraz jedinečnú možnosť (výber ich hitoviek necháva hudobná redaktorka na vás:))
p.s.4 – 15.4. sa narodila aj Claudia Cardinale, ale nenašla som žiadnu jej hudobnú stopu…

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak sa pri dátume 8. 4. objavuje v kalendári „medzinárodný deň Rómov„
…a tak som predvčerom dostala do mailovej schránky mail s odkazom od Idy Kelarovej (citujem jeho podstatný fragment):

…bála jsem se, že letos budeme muset koncert ke dni Romů zrušit, stejně jako před rokem. Když ale přišla Česká televize s tím, že by náš slavnostní večer vysílali k divákům u obrazovek, nadchlo mě to. Vždyť si v letošním roce připomínáme desáté výročí založení dětského pěveckého sboru Čhavorenge a byla by velká škoda to neoslavit! Připojte se k nám 8. dubna ve 20:15 hodin, jste srdečně zváni!….Letošní koncert se bude vysílat z divadla La Fabrika bez diváků a vy ho můžete zdarma sledovat na YouTube České filharmonie a samozřejmě také v televizi na ČT Art. Bude to pro nás všechny něco úplně nového. Kontinuita je však zejména pro děti velice důležitá. Proto věřím, že to i v této jiné podobě krásně dopadne a vy všichni si ten večer užijete s námi. /Děkuji vám. Ida Kelarová

… a tak som si spomenula na ten predĺžený víkend, ktorý som strávila s Idou, jej mužom a ostatnými kurzistami (hlavne kurzistkami) na kurze spevu… rozprávali sme sa o živote, ale hlavne sme spievali… a to po rómsky! – Ida nám objasnila tento jej postup tým, že je to jazyk, ktorý určite neovládame, nebudeme rozmýšľať nad slovami a preto budeme vnímať viac emóciu, ktorá je za textom… najmä v hudbe…. bol to veľmi osobitný zážitok… ešte si pamätám niektoré slová piesní, aj keď možno skomolene… a tak, keď som dnes chcela, len tak nahrubo, v internetovom prekladači niečo z tých textov preložiť a priložiť…. nenašla som okrem rómskeho slovníka nič, čo by mi poslúžilo… napríklad slovo „palikerav“ (teda ak si dobre spomínam…)…. a tak som použila klasický „translator“… a postupne sa mi začalo pri písaní zobrazovať nasledovné (tzv. „preklad z rozpoznaného jazyka„): 

PAL – angl.: kamarát/ PALI – gréc.: ešte raz/ PALIK – litovčina: vľavo/ PALIKE – filipínčina: palike/ PALIKERAV – hindčina: palikerao (to by mal byť ten výraz po slovensky:)

…a tak som neskočila do Indie, aby som zistila viac, ale si spomenula na dokumentárny seriál Martina Slivku „Deti vetra“, v ktorom mapoval rómske komunity v Európe… ich životy zachytené v dokumente pôsobili ako lakmusové papieriky jednotlivých krajín – štátov…

…a tak som si spomenula na detstvo u starých rodičov… v každej triede, aj v tej našej, bolo pár (2-5) rómskych detí… niektoré žili v dedine a niektoré v osade za dedinou… pamätám si ako na kopci medzi dedinou a osadou postavili nadšenci lyžovania vlek a potom otec hovoril, ako vyvážal mojich spolužiakov z osady hore na svojich lyžiach (stáli vzadu za ním na jeho lyžiach a držali sa ho jednou rukou za pás… s lavórom pod pazuchou) a potom sa spúšťali dolu kopcom na tých lavóroch:)… z tejto osady bol aj „slovenský Paganini“ Rinaldo Oláh… pamätám si ho ako obrovského (bola som malá) usmiateho chlapa (trochu ako Budha) v čiernom obleku, s čiernymi očami a futrálom… keď sa občas vrátil pozrieť príbuzných…v dedine všetci vedeli…. prišiel Rinaldo!!! (Rinaldo s veľkým „R“) 

… a tak mi nedá nespomenúť ďalšieho huslistu Jána Berkyho Mrenicu, ktorý sa narodil o 5km ďalej (ale jeho žena pochádzala z rodiska Rinaldovho) 
…. a tak nabieha ďalšia spomienka – ako chodili niektoré rómky, ale my sme vtedy hovorili „cigánky“, z osady k starej mame s hríbami a ona im dávala nejaké oblečenie po starom otcovi… myslím, že jedna z nich sa volala Dora alebo Eva-cigánka (možno to bola Rinaldova mama, aj tá sa volala Eva)… nebrala som to oslovenie hanlivo, bolo to len nejaké upresnenie mena….. lebo po Máriách, Zuzanách a Annách bolo v tom čase meno Eva v dedine tiež početné…
… a tak priznám… nepopieram… nie všetky skúsenosti sú tak ružové…. ako Ružové sny… s Ivou Bittovou 
 … a tak si spomínam aj na jednu VŠ prax, kde nám miestni obyvatelia malého mestečka hovorili, že vo vedľajšej obci žijú len rómovia (tzv. „biely“ sa „asimilovali“)…ale ako hlása grafiti na neďalekom múre: „len ten, kto rešpektuje rôzne uhly pohľadu, jedného dňa nájde pravdu univerzálnu“…… a tak dávam do placu ešte niekoľko (hraných) filmov:Cigáni idú do neba alebo „Tabor uchodit v nebo“ (podľa literárnej predlohy Maxima Gorkého) Čierna mačka, biely kocúr (Kusturica ma fakt dostal – v kine som od smiechu skoro spadla pod sedadlo) Loli paradička (asi najnovší) Slepé lásky (epizóda o rómskom mužovi a nerómskej žene) ale trochu aj Skřivánci na niti.
… a tak sa mi pri písaní tohto textu okrem spolužiakov zo ZŠ a známych hudobníkov… vynárajú tiež adoptované rómske deti mojich priateľov a známych…. frajerky niektorých priateľov… otcovia niektorých priateliek… žiaci niektorých priateľov… a tiež jedna spolužiačka z gymnázia… oslava jej 18-ky na májovej lúke za mestom (babská jazda vyobliekaných tínedžeriek…) bola fakt nezabudnuteľná!… a keď študovala na VŠ a oslňovala svojim šarmom a vtipom… boli takí, čo si mysleli, že je nejaká exotická prisťahovalkyňa – možno z Brazílie:)… a aby som nezabudla na susedu z pavlačového privátu… chodievala ku mne do kuchyne telefonovať (niekedy aj každý deň – mala širokú rodinu, ktorá u nich v jednoizbáku občas aj prespávala)… a keď sa občas  hádala s mužom, mala som pocit, že jej zvučný hlas zborí stenu medzi bytmi… a jej (vtedy asi 5-ročná) dcéra ku mne chodila maľovať a hrozne ju to bavilo (chcela som pridať nejaký jej obrázok, ale žiaden som nenašla – asi sa stratili niekde pri sťahovaní:)…
.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Rinaldo
Iva B.
Čhavorenge
J.B.Mrenica

… s aktuálnym prianím z lunárneho kalendára:  „Láska je zázrak majte sa radi“- sa s vami dnes lúči – vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: – „o šero“ – znamená po rómsky „hlava“ – viac v slovníku 
p.s.2.: – a ilustráciou sú dnes celkom čerstvé dekupáže, ale mohla by som pridať aj nejaké „cigánske tkanice“ 

• 

• 

…a tak od dnes budeme mať v názvoch 30 dní apríl, kým v susednom Česku je APRÍL len dnes:))- to nie je prvoaprílový žart – je to tak cca od 17.storočia!
…a tak tu máme prvý aprílový deň…. deň vtákov, bláznov a zelený štvrtok v jednom… Zem sa točí… tráva rastie…vtáci spievajú (…no dobre, nie všetci sú spevavce, ale slávik naozaj spieva…)
… a tak som sa raz v takýto deň nachádzala v Slávičom údolí… nie, nešla som počúvať spev slávikov, tie predsa spievajú v máji… spevom sa tam pán farár lúčil s mojim krstným otcom… obrad bol niekedy na poludnie, dopoludnia bolo cítiť ešte zimný chlad ale popoludní som v ten deň videla prvý rozkvitnutý strom… tak zvláštne v ten rok prišla jar…..a tak na Veľkú noc roku 1722 bol objavený Veľkonočný ostrov a prví misionári referovali, že sa tam koná súťaž o Vtáčieho muža… súťaž o získanie prvého vajca vtáka nazývaného manutara, morská lastovička (Onychoprion fuscatus), prineseného z malého ostrova Motu Nui, ktorý je v blízkosti Veľkonočného ostrova. Súťažiaci museli na trstinových viazaniciach prekonať prieliv oddeľujúci ostrovy (plný žralokov)… nájsť vtáčie vajce, vrátiť sa naspäť na ostrov a potom ešte vyšplhať na útes… kto to dokázal ako prvý získal titul „Vtáčí muž roka“…. víťaz a jeho rodina potom po celý nasledujúci rok mali oprávnenie kontrolovať a riadiť rozdeľovanie potravín na ostrove…   

…a tak sa vraciam do našich zemepisných šírok, lebo zelený štvrtok je aj v našich končinách bohatý na tradície:
… a tak už niekoľko dní počúvam ráno, keď otvorím okno, také zvláštne zvuky – akoby bľačala malá ovečka(asi v 5-tej triede ZŠ, naša triedna si potrebovala ísť cez hodinu niečo vybaviť a nechala nás strážiť predsedníčke triedy, ktorá bola dosť ostrá a priamočiara… ale nechala nás robiť si, čo chceme a keď sa triedna vrátila, pýtala sa jej, či sme boli ticho a ona vyhlásila: „nie bľačali!“:))… no ale teraz nemám v dosahu žiadnu školu… a ten zvuk je miestami až srdcervúci… možno je to len nejaká pískacia hračka nejakého batoľaťa alebo psíka… žeby naozaj niekto choval baránka… na balkóne bytovky… alebo pri neďalekom kostole…?…ešte som to nevypátrala… a tak  pridávam jednu staršiu poviedku k téme – „Baránok„:

…a tak je tu zelený štvrtok a s ním spojená posledná večera…. a jej odraz vo výtvarnom umení…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:personal jesus
the last supper

PPU – Pašiové hry velikonoční

…môj názor a presvedčenie
vrcholí v poznaní
že ľudstvo v dnešnej dobe
potrebuje viac silu modlitby
ako kedykoľvek v dejinách(W.V.B. 1912-77)

…a tak s prianím: „príjemné veľkonočné sviatky, nech je na nás každý vírus krátky!“:))…sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: a ako ilustrácie pridávam dnes celkom nové dekupážové ikonky –  podľa majstra Leonarda 
p.s.2.: a prvý traktát k Veľkej noci 
p.s.3: …a tak mi po dopísaní traktátu nedalo a išla som sa pozrieť ku kostolu: je pri ňom ohrádka a v nej dve jahniatka:))

• 

• 

• 

… a tak prichádza letný čas… hoci len pred týždňom oficiálne začala jar…
… a tak je to vraj posledný letný čas (podľa legislatívy)…. uvidíme dokedy… a tak jedným dychom (napriek všetkým zrejmým racionálnym argumentom) bezostyšne priznávam, že mne vyhovujú tie neskoršie rána a dlhé letné večery)))… rozhodne som doteraz videla viac západov ako východov slnka:))… nie som síce žiadna sova, ale vstávanie za svitania som si ešte celkom neosvojila  (iba ak v období zimného slnovratu:))… ale raz som bola na jednom letnom meditačnom pobyte neďaleko Budapešti, a tam sme mávali prvé meditácie o štvrtej ráno!… pamätám si to fakt len matne, lebo som sa vždy v nejakom polospánku presunula, zabalená v deke, do sály, a tam som ďalej skôr spala ako meditovala… ale jedno ráno, keď som sa asi ako posledná z našej chatky, presúvala parkom do hlavnej budovy, uvidela som líšku… stála tam v rannej prízemnej hmle ako zjavenie z Malého princa… tiež som zastala a chvíľu sme tam na seba pozerali… to bolo naozaj čarovné… podobný bol aj náš spôsob dorozumievania s maďarskými spolumeditujúcimi… väčšinou sme na na seba pozerali a usmievali (našťastie jedlo bolo v cene pobytu a pre všetkých rovnaké:))
…a tak som si  pred rokom v tzv. „prvej vlne“ na základe dobrej rady: „hormón noci, melatonín, sa tvorí v úplnej tme medzi polnocou a 3 hod (neviemktorého času) a tak je dobré mať v spálni zatemňovací záves“… objednala zo známeho nábytkového domu zatemňovacie závesy (podľa popisu v netovej ponuke), keď prišli zistila som, že zadná vrstva je tmavošedá a tak by to malo fungovať, skrátila som ich z 3 na 2,5m a zavesila…. a až ráno nasledujúceho dňa zistila, že až také zatemňovacie nie sú … teda takmer vôbec, svetlo nimi presvitá jedna radosť… ešte, že sú pod nimi tie staré žalúzie… ale inak farba je krásna:))

…. a tak okrem toho, že v nedeľu začne letný čas  bude aj „Deň učiteľov“!… voľný deň, ale keby aj tento sviatok nepripadol tento rok na nedeľu, zrejme by sa v školách veľa nenaoslavovalo… no a teraz váham, či sa fakt pustiť do traktátu o školách a školstve, ale niečo vo mne mi hovorí: „prrŕŕŕ!“… to by bolo na viac ťažkotonážnych  traktátov… a tak sa vrátim len k tým, ktorí nám v školách vedomosti odovzdávali…. učili nás memorovať alebo myslieť… načúvať alebo prejavovať svoj individuálny talent… a tak sa mi s odstupom času čoraz viac vynárajú ich ľudské vlastnosti: láskavosť, trpezlivosť, zhovievavosť, zmysel pre humor, sebastrednosť, enormný zmysel pre disciplínu až drezúru,  tolerantnosť, ochota a neochota vystúpiť zo zabehnutých koľají školského poriadku, vyžívanie sa pri určovaní študenta vyvolaného k tabuli, vtipné glosovanie javov prebiehajúcich za chrbtom pedagóga, ochota poradiť aj v súkromných problémoch (mimo vyučovacej hodiny), vťahovanie študentov do sveta umenia – aj keď to nebolo v osnovách, ťažko zadržateľný smiech pri počúvaní originálnych výhovoriek typu: „nemohol som sa naučiť básničku, lebo mi strekla šťava z mandarínky do oka“… 
.. a tak mi nedá konkrétne nespomenúť… napríklad sestru starej mamy, ktorá bola učiteľkou, mala nesmierne zvučný hlas a nesmiernu šírku vedomostí, vrátane histórie a politiky… a tak som sa raz, keď už žila len v našich spomienkach… spýtala tety, či učila dejepis niekde na strednej škole a ona mi, na moje prekvapenie, odpovedala, že učila malé deti na prvom stupni (1-4) – napríklad aj pani Pavelekovú…
…a tak chcem v tomto bode poďakovať všetkým učiteľom a profesorom, za ich energiu a snahu odovzdať nám to, čo vedeli či nevedeli:)… a dodávam, že učiť nás môžu nielen profesionáli, ale aj deti (nielen tie vlastné)…nezabudnime na veľkých učiteľov ľudstva… a koniec koncov aj my sami… ako sa hovorí..“ na vlastných chybách“… život je plný lekcií:))… a tak dodávam, že pokiaľ svetový deň učiteľov je oficiálne stanovený na 5. októbra (od roku 1994)… v Československu sa od roku 1955 slávi Deň učiteľov v deň narodenia Jána Amosa Komenského
… a tak mi nedá nedoplniť súrodníkov v tento deň (nie rok:)… ak chcete, ich vzájomné kombinácie si doplňte sami… napríklad: mohol učiteľ Zdeněk Svěrák učiť žiačku Lady Gaga?… no to skôr jej mother (lebo učil len do r.1962) … ale teoreticky mohli (môžu) spolu oslavovať narodeniny aj spolu s pánom Hrabalom, pani Feldekovou či Vicou Kerekes:)) – každopádne „všetko najlepšie!“

…a tak mi nedá nespomenúť aj na pohyblivý sviatok – kvetnú nedeľu, aj keď palmové listy sú v týchto dňoch zatiaľ nahradené snežienkami, fialkami a prvosienkami… na stráni…
…a tak nečakane pridávam spomienku na Tú, čo mala „vanu plnou fialek“… levanduľovú (nekorunovanú) kráľovnú slovenského a českého šansónu Hanu Hegerovú

… a naša hudobná redaktorka dnes tematicky vyberá:
severní vítr
A star is born
Ne me quitte pas
Lásko má
Potměšilý host
táta mněl rád
tak abyste to vědela

…s prianím príjemného predveľkonočného letného času – nielen pre učiteľov…sa sa vami lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – aby to bolo kompletné: v sobotu večer si pripomenieme „Hodinu Zeme“ a v nedeľu bude aj „prvý jarný spln“ – 20.48 Lč. a meniny majú Soničky:)
p.s.2 – a pridávam najnovšiu „etnodekupáž“ 

• 

… a tak máme jar pred dverami…. nemyslím tým plastovú nádobu so saponátom, ktorú tam zabudla upratovacia služba…. myslím ročné obdobie, v ktorom sa príroda prebúdza zo zimného spánku… aj keď po tom čo som včera videla snehové vločky, nie na monitore ale „naživo cez okno“, si hovorím, že zima sa ešte nechce dať a využíva každý deň, ktorý sme jej v našej civilizácii odklepli… jar meteorologická síce už začala 1.3. ale tá astronomická začína na rovnodennosť 20.3. o 10.37
…a tak som si uvedomila, že u nás je napríklad „jar“ ženského rodu, ale už hen v Česku majú „jaro“ (myslím, že nie ten Jaro ale to jaro:)… v Stredomorí od Portugalska cez Španielsko aj v Taliansku „primaveru“, v Poľsku „wiosnu“, a tiež ďalej na východ – „TÚ“ – „vesnu„… (ak prosím niekto viete, z čoho vzniklo slovo „jar“ napíšte mi:))
…a tak som si spomenula na to ako sme so starkou chodievali do obchodu s textilnou galantériou, ktorý sa volal „Vesna“ (hneď vedľa konzumu oproti zastávke autobusov), bola tam vŕzgavá drevená dlážka, trochu prítmie… v policiach úhľadne nastohované uteráky, utierky, posteľná bielizeň a hlavne… v drevenom, zhora presklenom pulte, vreckovky… tie detské v igelitových ploských priesvitných vrecúškach s plastovými farebnými rúčkami… v každom vrecúšku tri alebo štyri vreckovky s podobným obrázkovým motívom, niekedy sa líšili len farbou lemu… občas, keď si išla starká kúpiť pamoky na vyšívanie, tak som ju nahovorila a kúpila aj tie vreckovky – no boli úžasné!!!… a bodrú pani, kamarátku starkej, ktorá to dedinské mikrokráľovstvo mala pod rukou… tak tú sme volali „vesnárka“ … nie „vestálka„… 

….a tak sa raz na jar vybral na výpravu do Afriky jeden priateľ, myslím, že bol v rámci tej cesty aj v JAR-e….
…a tak som v čase jeho expedície ležala na váľande u rodičov a zaostrila som zrak na glóbus vyložený na skrini… pozerala som na svet „od Antarktídy“… a tak mi napadlo, že mu pošlem niekam do tej JAR-y sms… znela asi takto: „…nikdy mi nebol Mys dobrej nádeje tak blízko ako teraz…„… prišlo mi to celkom vtipné… naspäť ku mne po poludníku nedoletela žiadna odpoveď…. a po rokoch som sa dozvedela, že ho tá sms ho nenašla, teda on nenašiel ju… ale Mys dobrej nádeje ostáva… a je na ňom maják… 
…a tak som si spomenula na jeden verš: „...sústreď v nás svoje svetlo – nech je k úžitku, tak ako lúče majáku ukazujú cestu...“
…a tak sa prehupnem zas z južnej pologule našej zemegule, kde práve na rovnodennosť začína jeseň, naspäť na sever… …a tak zatiaľ tohtoročné dni, týždne, vlastne mesiace…. chodievam na výpravy najčastejšie v okruhu pešej dostupnosti… …a tak som si obľúbila jeden malý súkromný rybníček za plotom z obyčajného drôteného pletiva… minule, som sa pri ňom opäť pristavila… a odrazu, ako som tam stála, akoby som tam v jednej chvíli uvidela štyri ročné obdobia naraz: …párik divých kačiek pripomínal jar… slnečné odlesky hladiny vody na spodných konároch tují pripomínali leto pri vode… suché lístie naviate na kôpkach po brehoch jeseň… a tie veľké ryby tesne pod hladinou – kapre – zimu… celý kruh roka v jednom malom kruhovom jazierku…….a tak, keď som potom šla domov popri boroviciach vysadených medzi panelákmi, počula som jeden z pre mňa najobľúbenejších jarných zvukov… pod lúčmi čoraz silnejšieho slnka –  praskajúce šišky borovíc – dokonalé!!! čo viac si priať?… už hádam len to zdravie pre všetkých:)….a výlety bez hraníc….

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
spring Waltz
vesna
J.A.R.

… s prianím nádejne dobrej jari! sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*
p.s. 20.3. je vraj aj deň vrabcov, šťastia a ústneho zdravia!
p.s.2 – ako prílohu prikladám dekupážovú maľbu (50/70), ktorú som robila uplynulé cca dva týždne, ale pripravenú som ju mala roky:))

• 

• 

• 

…. a tak internetové šopy začínajú ponúkať t-shirty a šortky… ale lyžiarska sezóna ešte len vrcholí a vrcholoví lyžiari lyžujú na vrchoch…. a TV poskytuje priame prenosy pretekárov a pretekáriek svištiacich po viac či menej ľadových zjazdovkách medzi viac či menej husto rozostavenými paličkami… a keď je zlé počasie, tak sa preteky posúvajú, prekladajú, rušia….
  … a tak komentátori na športových i nie celkom športových kanáloch chŕlia zo seba komentáre (akoby sme tie závody niekedy sledovali v rádiu:)

„..skvelá dynamika oblúka… ideálna vysoká stopa… mala pevne stáť na nohách… zbytočne dlho stála na jednej lyži… lyže vôbec nepustila, celý čas ich mala pod kontrolou… ani keby zostala v jednom postoji… prestala útočiť a hnať lyže dopredu… prvý medzičas má výborný…ešte stále trištvrte sekundy k dobru… v druhom kole zvykne zariskovať… ešte tesne pred cieľom môže dohnať stratu… veľmi vydarená jazda… musí tlačiť do lyží a agresivity… veľmi uhladený štýl… urobila veľký kus práce, ale akoby ju niečo ťažilo… ďalšia lyžiarka, ktorá skončila v bezpečnostných sieťach – našťastie je v poriadku… ďalšia lyžiarka, ktorá nedokončila… je to veľká škoda… dala do toho stodvadsať percent!… životný závod!“ 

…a tak som si posledný februárový víkend pozrela ženské preteky svetového pohára v alpskom lyžovaní vo Val di Fassa… hneď v úvode komentátor skonštatoval, že trať je ideálna a nenáročná… ale keď spadla nórska lyžiarka a v priamom prenose bolo počuť ako zachytená do sietí kričí od bolesti… záchranári… helikoptéra…. a potom pád rakúskej pretekárky, ktorej sa noha ohýbala v neprirodzených uhloch… povedala som si, že až tak „fassa“ to zas asi nie je a vypla som Tv prijímač a radšej som sa šla prejsť do hnedého lesa bez snehu…. 

 … a tak som si spomenula, chtiac-nechtiac, ako som sa v takomto období (konkrétne 12. marca) bola raz lyžovať na Chopku – južná strana… 
…a tak s odstupom času, musím skonštatovať, že podmienky na lyžovanie v tú sobotu vôbec neboli ideálne – chumelilo od rána… (preteky sa mali odložiť alebo zrušiť, ale na Chopku sa vtedy vlastne ani žiadne nekonali…)…a  tak sme si hore na Kosodrevine, niekedy cez obed, povedali, že to už nemá zmysel – lyžovať v tom ťažkom jarnom snehu –  a, že to bude posledná jazda a dolu na Srdiečku budeme radšej ostatných čakať pri čaji s rumom… a tak po čase konštatujem, že nejaká múdrosť radí, že sa nemá spomínať „posledná jazda“… možno až v cieli!… no ale tesne pred tým cieľom som v tom čerstvom ťažkom snehu spadla… žiadne elegantné šuchnutie na zadok, ani akrobatický výkon… jednoducho som chcela zastať, ale prekrížili sa mi lyže, neudržala som rovnováhu a pomalým, pomaličkým  tiahlym pádom smerovala k zemi… je to až neuveriteľné ako sa v takýchto momentoch úplne inak vníma čas, pripadalo mi, že padám nekonečne dlho a v hlave mi preklikávali slovíčka „zlomí sa – nezlomí sa?“(vážne!!!)… pádu som už fyzicky nedokázala zabrániť… a tým pádom napätie v krute v kostiach povolilo… (fyzika nepustí)…z dvoch použiteľných kostí v predkolení bolo zrazu päť nepoužiteľných…. priznám sa, že si vôbec nepamätám, že by som bola kričala od bolesti… šok bol asi tak veľký, že som ostala nemá… zato, keď mi asi o dve hodiny neskôr v nemocnici v Brezne vyzúvali lyžiarku z inkriminovanej nohy, tak som si to pekne vynahradila a kričala som z plného hrdla na celý špitál…. ale ešte sa vrátim do snehovej periny, v ktorej som ležala, kým neprišli chlapi z horskej služby, nepichli mi nejakú injekciu (asi proti tomu šoku) a nenaložili ma na kanadské sane… niektorí spolužiaci mi potom túto jazdu závideli, ale priznám sa, že si ju pamätám len matne – pozerala som na svet z horizontu lyžiarky – myslím teraz „topánku na lyžovanie“ na zasnežené stromy okolo svahu a lyžujúce postavy..:)…. zato si celkom dobre pamätám žoviálnu debatu v chate horskej služby, vypočula som si dobré rady a prognózy, bola som úplne v pohode (nebola som žiadna hrdinka len injekcia evidentne zabrala)…. netušiac, čo všetko táto zlomenina zmení (zlomí, prelomí, odlomí) v mojom živote (nielen v negatívnom zmysle…:)… nielen najbližšie dni, týždne a mesiace… (ale to už mám rozpísané v inej poviedke  – možno z nej bude novela alebo román, akurát neviem, koľko humoru sa mi do textu podarí vpašovať – priznám sa, že boli mnohé momenty, keď mi naozaj do smiechu nebolo)… ale pridám ešte odchod z Chopku: blížila sa sanitka (žiaden vrtuľník!), ale vzhľadom na tú celodennú chumelicu sa na Srdiečko nevedela dostať… a tak čakala niekde na príjazdovej na ceste a mňa dolu zvážali z horskej služby v nejakom otvorenom kombíku – nohy mi takmer trčali z auta (značku si nepamätám) – neviem, či mi stihli na lyžiarku navliecť nejakú červenú ponožku:)))… a tak sa priznám, že som trochu s malou dušičkou počúvala priebežne komentáre o príprave pretekov v Jasnej… veď Chopok!!!… (len žiadne nemocnice!!!!)… 
… a tak správy avizovali perfektne pripravené trate… ale na druhej strane „ľudský faktor“….ale, ako iste viete, preteky dopadli úspešne (nebyť sťažnosti na dlhú výmenu zlomenej tyčky bránky pred cieľom (druhý deň v druhom kole), keď sa poslednej pretekárke na štarte, ktorá chcela byť zjavne prvou – zdalo, že výmena trvá aj desať minút (nekonečno) a že jej to robia naschvál, ale riaditeľka pretekov trvala na tom, že výmena trvala len dve minúty – no ako som už spomínala, čas vo vypätých momentoch plynie nejak inak…)  a pre našu lyžiarku bol víkend v Jasnej úspešný zvlášť!!! ….komentátorka skonštatovala, že „Petra to dala na Pucciniho – podľa výroku z Turandot:  „Až vyjde ráno slnko – zvíťazím!!!“….. zbystrila som pozornosť… a vzápätí mi docvaklo, že to bude pečať vplyvu talianskeho trénera!… (pozn.: v sobotu bolo zamračené a posnežievalo – skončila druhá a v nedeľu, keď bolo slnečno vyhrala!)
…a tak mi nedá neposkytnúť nevyžiadanú dobrú radu:) „keď v sobotu chumelí, nechoďte lyžovať a ak pôjdete umyte si predtým vlasy (viem čo hovorím:))
… Jasná…. jasná…. jasná princezná!!! 
alebo aj Jasná Poľana…. ale to už som trochu mimo…(žeby trvalé následky pádu na lyžiach:))?

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Turandot 
The Dream Before
cosmic girl
scorpions
snad je jí tu líp
  …a tak  na záver konštatujem že „dolámané ženy“ nie sú synonymom pre „zlomené ženy“… a tiež, že namiesto: „nešťastie nechodí po horách ale po…“ by som jednoducho navrhla niečo totálne optimistické ako napríklad: „šťastie chodí po horách ale aj po ľuďoch (v nich“:))) 
…bez lyží ale srdečne sa s vami dnes lúči s prianím všetkého dobrého doma pri PC či na svahu – vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – a Petre ďakujem, že lyžuje aj za nás a pre nás! – a veľa slnečných dní!!!

• 

…a tak som si dnes kúpila „poučenie“ (nie cez internet – živá skúsenosť! – strata „civilizačných návykov“?) – ale pekne poporiadku – občas sa aj v týchto časoch, keď sa nedá inak, odveziem niečo vybaviť MHD –  bez električenky, na ktorú som inak roky zvyknutá… a tak si kupujem do zásoby lístky a snažím sa nezabúdať ich „cvakať“… 
…a tak som dnes stála na zastávke a trolejbus sa zdal byť v nedohľadne…. a tak mi napadlo, že si doplním zásoby lístkov…. stlačila som štyrikrát tlačítko na automate, vhodila dve dvojeurové mince… a v tom pristál predo mnou očakávaný spoj… no, spanikárila som… rýchlo som uchmatla prvý lístok z automatu a nepočkala na ďalšie tri ani na výdavok… o dve zastávky ďalej sme stáli s otvorenými dverami asi dve minúty (asi pri menšej premávke na cestách vyrovnávajú takto vodiči MHD grafikon)… a tak mi bolo v tej chvíli jasné, že keby som šoférovi bola gestom naznačila, že čakám na pomaly padajúce lístky (ako lístie z dubu))- bol by ma aj s tými dvomi zádumčivými pasažiermi počkal… a tak mi pamäť ponúkla známe: „nemému dieťaťu…“ alebo aj niečo „…z oplašenia“… veď som mohla tak pekne po taliansky pogestikulovať rukami – nohami… trochu hravosti, šarmu… a tak, aby som zmenila uhol pohľadu pozrela som sa na vec z opačnej strany… verím, že sa niekto poteší, keď v automate namiesto jedného lístka dostane štyri a ešte pár drobných k tomu – taký charitatívny počin!!!… (ak chcete to byť vy  – na vyžiadanie pošlem gps automatu:))…. no priznám sa, že ma tá „nevedomá charita“ až tak neuspokojila… za štyri eurá som možno mohla byť už niekde v Nitre… ale treba na veci pozerať kontextuálne: pamätám si, koľkokrát som si počas pandémie zabudla cvaknúť lístok? – nepamätám!!! a tak sa dúfam touto udalosťou zneutralizovali energie a môžem sa v traktáte pohnúť o krok ďalej…:))

… a tak tu máme nový mesiac a obdobie rýb sa nám pekne rozbieha, priam až prehupuje do druhej polovice… cyklus prírodného roka sa uzatvára (v histórii malo súhvezdie rýb rôzne mená – ako napríklad: nebeská biela ryba, ale aj lano alebo povraz…je tu aj symbolika svetového oceánu a rýb ako prvých živočíchov alebo tiež malinkého človiečika plávajúceho ešte v plodovej vode…. ale po narodení … a v dospelosti sa môže prejaviť….ako býk, baran, panna či lev!
…a tak mi nedá neskonštatovať, že niektoré ryby na mňa pôsobia ako levy… alebo spisovne rybi ako levi(?) – neviem čím to je… (možno ascendentom:) — myslím levy nie levice (aj keď nechcem týmto priam uraziť maturitnú otázku – kozmonautku Valentinu)) 
… a tak mi dnes nedá nevypichnúť konkrétny dátum 6.3….aj keď boli časy, keď dátum o dva dni neskôr (8. 3.) bol oveľa viac v kurze…… a tak som raz v tento deň bola na nezabudnuteľnej svadbe mojich priateľov (nehovorím o sobáši, ten bol klasicky v meste), ale svadobná hostina bola na chate v horách (SK), a keďže to bola „česko-slovenská svadba“, tak české pivo sa chladilo v snehu pred chatou …. chata bola objednaná na celý týždeň po svadbe a každý účastník mohol ostať dovtedy, kým ho práca alebo iné povinnosti nepovolali späť do civilizácie (nezabudnuteľné bolo tiež ako nevesta v miestnej krčme hrala šípky)….  ostala som vtedy asi tri dni – ale teraz by som nebežala predčasne do dolín… a ostala až do konca… …a  tak si jedným dychom spomínam na jedného kamaráta, ktorý má narodeniny s týmto dátumom… v 90-tych rokoch pracoval intenzívne v rodinnej firme (ako manažér) a keď mal všetkého plné zuby, vytratil sa a šiel rúbať medzi drevorubačov drevo do lesa (samozrejme inkognito)…

….a tak si spomínam na jednu víkendovú reláciu v SR, v tej relácii bola rubrika: „mohli sa stretnúť?“ (František z Assisi a Sissi:)… a tak sa pomaly ale iste prepracovávam k hudbe (nie všetky ryby sú nemé – alebo len rybi nie sú?:))— a to sú práve „tí levi!!!“ …a tak, keby sme sa opýtali, či sa mohli stretnúť Mejla Hlavsa, Jiří Schelinger a David Gilmour? – tak odpoveď znie jednoznačne, že mohli – a to možno aj na jednom pódiu!!! – tí prví dvaja sa dokonca narodili v ten istý deň, mesiac a rok (len mesto bolo iné)!… a slávili by práve túto v sobotu 70-ky( …keby neboli odišli z tohto sveta pred 20-timi a 40-timi rokmi!!!…(vedia plávať ryby lepšie ako rybi?)…
…a tak, dúfam, že David -75 oslávi aj za kolegov… tú charizmu, šarm, hravosť, talent, cit, čo dostali do vienka…. a to či sa naozaj niekedy stretli vie snáď nejaký Čech – napríklad František Ringo… alebo snáď Bondy, Magor aneb Sváťa… ale tí sú už tiež niekde v
„hospodě hospodinově“
… a tak predpokladám, že z určitých pochopiteľných a pomenovateľných dôvodov sa tí traja naozaj nestretli a teda stretávajú sa až dnes – v tomto traktáte:)…. Milan Hlavsa
Jiří Schelinger
David Gilmour
… a tak z tých ďalších „levov“ narodených 6.3. ešte vyberám:Michelangelo 
Andrzej Wajda 
a levica Zita 
…a tak dodávam, že meniny majú Radoslavovia!!! … zdravím do Košíc!!!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá z bohatej ponuky tohto dňa:
Wish You Were Here

muchomurky

je to nebezpečný

mandarin

hej štartér

holubí dom

… a tak, čo dodať?- všetkým Rybám, Rybanám a Rybkám všetko najlepšie!!!!
pozdravuje vás a na dnes sa s vami lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s.: …a ak by ste sa v sobotu večer nudili, spoza hraníc sa bude na nás ceriť český lev (aj s účastníkmi z SK)!
p.s.2: a keby ste videli nejakú osobu mávajúcu na zastávke MHD – možno, že to budem ja:))
p.s.3: naša starká nás volala „rybky moje zlaté“, ale to nemalo so znameniami nič spoločné:))

• 

… a tak by sa tento traktát kľudne mohol nazývať aj február, ale únor mi pripadá rukolapný práve – vysvetlenie je vraj také, že v tomto mesiaci dochádza často k odmäku a ním sa predtým stuhnutá, zmrznutá zem norí do blata – čo celkom sedí na tieto dni… a pôvodná slovenská verzia „malý sečeň!“ – priznám sa, že najskôr som nevedela čo s tým, ale útroby internetu nesklamali a tak som sa dozvedela, že mesiace január a február alias Veľký a malý sečeň boli mesiace vhodné na rúbanie – sekanie dreva (v stromoch je málo miazgy) – teda hlavne január a vo februári sa už len dokončievali práce…. a verte mi, že som za posledné dva mesiace žiaden strom nevyťala, ten vianočný vyťal niekto iný možno ešte v novembri…

…a tak dodávam, že koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár (zmätok medzi lunárnym a solárnym kalendárom totiž vyriešil Július Cézar)- na Slovensku sa prebrali aj názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy, v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy dodnes)…. … a tak u nás zaužívaný názov február je vraj odvodený od latinského slova „februa“, ktoré znamená očistenie (očista po zime)….. ale v jednom nemeckom nárečí bol názov mesiaca Hornung – slovo pochádza z „horn“, čo vraj znamenalo „tajne splodené nemanželské dieťa“…. (zrejme – chúďa malé s najmenším počtom dní na chvoste zimy))

…a tak vôbec sa nechcem zmieňovať o „víťaznom februári 48″…. aj keď nastal presne tri roky po oslobodení dediny (25.2.), kde žili starí rodičia… a v miestnej škole nám to nejak jedným dychom pripomínali… starý otec K.G. videl naživo a hovoril, že bol hochštapler (narodili sa v rovnakom roku, obaja boli stolári, ale kým môj starý otec maj aj tovarišov a pracoval usilovne 6 dní v týždni, tak ten druhý vraj remeslu  veľa nedal ale holdoval schôdzam…podľa webu aj alkoholu…) … každopádne Československo nedoviedol do „božieho lesa“, ako by to jeho meno mohlo sľubovať … /pozn. -možno mal radšej vo februári ísť do obyčajného lesa, vyrúbať nejaký ten strom a zhlobiť z neho niečo užitočné….hold asi neveril v „rčení: remeslo má zlaté dno“…web ponúka zaujímavosť je, že bol od r.1948 čestným občanom Bratislavy a po zbúraní jeho mega súsošia na nám. Slobody (1990) mu bolo čestné občianstvo odňaté…(2020!!!)))
…a tak nechávam dejiny MRH historikom a moliam v archívoch a vraciam sa k matematike, tradíciám a februáru … ktorý bol do pôvodne  desaťmesačného rímskeho kalendára vložený dodatočne spolu s januárom…a tak síce teraz končí druhý mesiac v roku, ale keby sme boli v starom Ríme niekedy pred rokom 50.p.n.l., tak by sme mali zrejme december (podotýkam, že vianočný kaktus na kuchynskom okne sa zberá opäť kvitnúť:))–…a tak, keď sa trochu oslobodíme od konvencií ohľadom mesiacov a začiatkov roka, tento rok môžeme oslavovať „tretí Nový rok“ 1.3.:)) a tak si hovorím, že predsa do tretice to predsa musí vyjsť!!! – tak veľa zdravia!!!… či na zdravie!!!! …a tak sa mi v týchto dňoch dostal do pozornosti web známeho fotografa s jeho „novoročnými prianiami“ – keby ste sa ešte chceli inšpirovať
…a tak mi ešte jedným dychom nedá nedoplniť – kto sa (napríklad) narodil vo februári… okrem Milana Lasicu, Jána Wericha, Johna Travoltu, Georga Harrisona… nemôžem zabudnúť na nezabudnuteľnú Cabiriu alebo aj perinbabu, ktorá by mala práve sto rokov!https://www.csfd.cz/tvurce/2404-giulietta-masina/
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá
Werich

Harrison

Travolta

… a tak sa dnes s vami lúčim ešte krátkym príbehom…dnes ráno mi nabehla sms… v polospánku som videla len „Rusko povinne!“… hneď som sa prebrala, zaostrila zrak, zatajila dych a čítala znova – bola to sms od kuriéra… a s diakritikou text správne mal znieť: … pri preberaní zásielky „rúško povinné!“ a pokiaľ možno, zoberte si vlastné pero…:)) – možno to bude to stratené DVD – dám nabudúce vedieť…… s prianím šťastného roku a príjemného sa norenia nielen do blata… sa s vami lúči
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pridávam pár februárových foto a jednu staršiu dekupáž:))

• 

• 

• 

•