blog

…a tak, keď som sa dnes ráno zobudila, počula som ako niekto kosí trávnik… v polospánku mi napadlo, že už sú na sídliskách v hlavnom meste skoro všetky trávniky suché, že sa mi to asi sníva… po chvíli som neveriacky vyšla na balkón a uvidela dvoch mužov v oranžových vestách ako kosia… tie posledné 3-4 byľky zelenej trávy na obschnutom svahu… pravda do pár sekúnd s kosením prestali… nebolo už čo…

… a tak som minulý týždeň cestou trolejbusom započula neistý rozhovor starších manželov v češtine… a tak som sa im pri vystupovaní pridala… s domnienkou, že asi hľadajú nejakú adresu… že prišli na návštevu… a tak som bola celkom prekvapená, že v skutočnosti mierili k televíznej veži Kamzík… v tropickom teple na poludnie… a tak som sa trochu zamyslela a vymyslela im prestup a priblíženie sa k lesu ale bus z Koliby k veži už v ten deň nešiel… a tak som im trochu prilblížila, čo ich čaká… a pán sa s nadšením na mňa pozrel a povedal: „to som potreboval počuť!“… zarazila som sa… po sekunde pochopila, že on na tú vežu skutočne nemienil ísť… a tak som im v rýchlosti poradila náhradnú trasu na ich druhú preferovanú destináciu: na hrad Devín… či tam došli nevedno…aspoň do dediny… aspoň k sútoku…aspoň k bufetom…

… a tak mi v sobotu pri varení kečupu zazvonil telefón… spolužiak zháňal ostatných spolužiakov…že stretávka, že kde všetci sme, že čaká… a tak sa mi náhle prehriali závity v hlave nad prevádzkovú zaváraninovú teplotu a vyhodnotila som, že stretávka je predsa až o týždeň!!!… termín sa prekladal z 20.7. na 27.7…. dvojky a sedmičky…..v tom teple sa človek ľahko pomýli… a tak mi napadlo, že keby sme k číslam priradzovali obrazy, udalosti… tak sme mohli dať do pozvánky, že stretávka bude v sobotu po začiatku olympiády v Paríži… a tak o LOH určite ešte niečo napíšem… zatiaľ len zmienka o „kartónových posteliach“… vyvolávajú polemiky, či boli vyvinuté, kvôli ľahkej recyklácii, alebo kvôli tomu, aby ich športovci používali vyslovene len na spanie… odpočinok a nie na párové pohybové voľnočasové aktivity:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá Johna Mayalla:

The Train 
So Many Roads
Room to Move 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného posledného júlového víkendu… vo vnútrozemí… pri mori… v Paríži!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Anny, Hany, Boženy, Libuše – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: zhlboka dýchajte a jedzte čučoriedky… a hlavne: „buďte k sebe láskaví“:))

…a tak som dnes zabudla v prehriatej reštaurácii cez obed slnečné okuliare… zistila som to už tesne pred návratom na pracovisko… a tak som tam zavolala, okuliare sa našli… počkali ma… a keď som si ich vyzdvihovala v prázdnej reštaurácii, zdalo sa mi, že je tam celkom príjemne…a tak už nakročená k Dunaju som došla k rieke… ochladiť sa v prirodzenom vánku od vody… prebehla som skratkou cez osobný prístav… turisti prešli parkoviskom popri Múzeu a zamierili na svoju loď… na chvíľu som zaváhala, či sa v múzeu nezastaviť… priznám sa, že som si nebola istá, či je Harmincova budova klimatizovaná… návštevu som zatiaľ odložila na chladnejšie dni… mimochodom toto leto uplynie 60 rokov od jeho odchodu do architektonického neba…

…a tak som sa včera vrátila domov… v byte bolo nedýchateľne… a tak aj keď klimatizáciu neobľubujem… niekedy sa nedá inak… a tak som stlačila tlačítko na diaľkovom ovládači… a nič… ešte raz…nič… a tak som večer zúfalo volala „servisákovi“… veľmi ochotne a trpezlivo so mnou komunikoval… začali sme pokusom „ala –  pokazilo sa čokoľvek“ = vytiahnuť zo zásuvky a po chvíli opäť zapojiť… a nič… ale na balkóne ventilátor evidentne hučal… a tak poslané foto displeja… a tak ďalší telefonát a rada: „vylezte na stoličku a pokúste sa rozbehať lopakty!“… a tak som sa pokúsila a rozbehala… bola som nadšená… ale v podivnom vetre a dusne sa aj tak spať nedalo… sova s rolničkou na odplašovanie holubov „řádila“ na balkóne… a tak som ju okolo tretej v noci odstrihla… a nadránom som konečne zaspala… a takmer zaspala na poradu do práce…

… a tak kým takto opisujem tento „žabomyší koloryt“ týchto tropických dní… tak 20. júla to bude 55 rokov, čo expedícia Apollo 11. pristála na Mesiaci…a okolo Zeme obehla veta o „..kroku pre človeka a skoku pre ľudstvo“… a tak sa možno dočkáme ďalšej expedície na Mesiac… či Lunu v rámci programu Artemis…dokonca som zachytila niečo o stálej stanici na Mesiaci… zvláštny pocit… ostanú ešte splny, zatmenia, novy… romanitické?… alebo bude romantickejšie, keď nám bude niekto z jaskyne na Mesiaci mávať?… vraj slová, ktoré prednesie ďalší astronaut na našej obežnici budú celkom na ňom… a tak ma napĺňajú ambivalentné pocity… bude to moment zjednotenia ľudstva pri pohľade na oblohu… bude to nadľahčenie od našich problémov?… bude to stáť za to?…

Ohňová zem…Južný pól…Mt. Everest…Mesiac…Mars…Sírius…Siedme nebo…Čo ďalej?
„Chlapci, upracte si najskôr v kuchyni, prosím!“
„Dál jen dál“ – Nanao Sakaki, 1988

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
R.E.M. 
Sinatra 
Bowie 

…. a tak sa s vami lúčim s prianím, nech sa nám/vám splnia všetky letné plány a sny:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a 21.7. na poludnie bude spln…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: jedzte marhule= posilňujú imunitu a „miluj svoj život!“
p.s.3 – a všetko najlepšie Magdy, Danovia a Oľgy:))

… a tak v Brezne tento týždeň padali krúpy ako prepeličie vajcia…. možno aj slepačie… a tak s polámanými halúzkami ihličnanov vyzerali zábery na fotkách akoby sa blížili vianoce… vánice… na poličke svieti čiernobiela foto Martinčekova „dievčatko s anjelom“… zasnežený anjel na mieste posledného odpočinku… vlastne asi aj toho anjela…a tak to bol pokus o mierne schladenie tropických horúčav…

… a tak sa prázdninové víkendy začínajú plniť tradičnými i netradičnými súkromnými aj verejnými aktivitami… (prekvapila ma správa o tropickom pivnom festival v Senci –  pripravovaný na najbližšie dni…)…

… a tak sa úvod prázdnin napĺňa festivalmi… vo Varoch skončil minulý víkend 58. IFF... a na tej Detve začínajú ten najbližší o rok mladšie  Folklórne slávnosti……

… a tak „Detva nám.“ …tento nápis na čelnom skle autobusu ma v detstve fascinoval… a čakala som kedy uvidím aj nápis „Detva vám“…prípadne .“…im“… ale nestalo sa… až po rokoch mi došlo, že „nám“ je námestie….cez Detvu som šla len párkrát, ale námestie si nepamätám, nevšimla som si – existuje???

… „akoby Detva obrov nemala“!…. len tie paneláky…a dedina trochu do kopca…a Poľana – mať stínov tam ale stojí a nech nejde do lesa, kto sa bojí…

…a tak vraj názov tohto mesta vychádza zo slovnej hračky „(k)de jeden – (k)de dva“… označujúcej zrejme počet domov – asi pôvodne roztrúseného osídlenia… alebo 

z pojmu detva –  mlaď, mládež, omladina… „mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala“…?

… detvo… detstvo…deva… deväť…devětsil(?)…Devín(?)

…a tak: …“detvo môjho rodu“!!!!… …a tak po Braxatorisovi Sládkovičovi (Detvan 1853)…. trochu (hoci pri Dunaji) Samo Chalupka (Mor ho! 1864)…..

študoval okrem iného na lýceu v Kežmarku a na gymnáziu v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom evanjelickom lýceu…. v roku 1830 sa ako dobrovoľník zúčastnil poľského povstania proti ruskej vláde, kde bol ranený…. štúdium dokončil vo Viedni…. ako farár krátko pôsobil v Chyžnom a Jelšavskej Teplici, od roku 1840 vo svojom rodisku v Hornej Lehote…. a tak….

… a tak na lazoch práve kvitnú pestrofarebné lúky… a tak nejak mi v hlave prebleskol fragment pesničky Lasicu – Satinského (text Tomáš Janovic)…. „nevädže –  kúkoľ – vlčie maky… človek je taký?…  život je taký?… aký?… ký? … pestrý???… pes ví???…psie dni!!!

…a tak pápež František na svojej minulovíkendovej návšteve Terstu povedal niečo v zmysle:

…buďme otvorený ale pevný
bez kompromisov k Ľudskej dôstojnosti…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Sága rodu F…  
Modlitba pro Martu 
Hore Detvou idem 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech tropické slnko prinesie skutočnú južanskú pohodu…bez kompromisov:))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a lunárny kalendár odkazuje: navštívte kaderníka – účes dlhšie vydrží!… čo by som v tomto teple mala tendencie trochu spochybňovať:)))
p.s 2- a meniny majú Niny, Margity a Kamilovia – všetko najlepšie!!! 🙂

…a tak výluky na vlakových tratiach…. víkendové aj dlhodobé… nielen prázdninové… vnútroštátne aj s „medzinárodným dosahom“… a tak som včera zistila, že vlaky do Viedne z hlavnej BA stanice začnú opäť premávať niekedy v decembri… keď opravia most cez Moravu atď atď… a potom možno rovno začnú stavať hlavnú stanicu v Stupave (alebo v Modre?:)))

… a tak  vlaky do Viedne chodia v rámci BA hlavne z Petržalky… a tak, hoci som už z tejto stanice cestovala x-krát, trochu ma miatlo, že na svetelnej tabuli nástupišťa bola avizovaná Viedeň, ale vo vlaku Eisenstadt… ale nakoniec sa dotyčný vlak rozpájal a spájal až za Viedňou… „a ja nemám iba iba jednu, pýtajú ma až za Viedňu“:))

… a tak sme sa veľmi zľahka, takmer akoby „Viedenskou električkou“ prepracovali od vlakov cez metro až k Štefanskému dómu…. rovno do náručia plnej turistickej sezóny… pútačov na „ajneklajnenachmuzik“ …do útrob Albertiny (rad na lístky nebol neznesiteľný, ale bolo príjemné mať so sebou lístky kúpené cez net:)…galéria bola pomerne plná, ale to sa dalo čakať…výstava Roya Lichtensteina (27.10.1953) končí 14. júla… a tak veľké diela (aj rozmermi) potrebujú veľké priestory…. ale kľudne by som si pozrela ah dvaktát ak veľký pristor a dvakrát toľko diel… okrem známych komiksových povinných jázd hneď úvode… kompozície, kolážované kompozície, prípravné kresby, gobelíny a koberce, 3D objekty… koberce boli fascinujúce… čb-tvorba… zvláštna úľava pri „nevybodkovaných obrazoch“:)))… neviete niekto ako vyrábal tie bodky? – šablóny? – verím, že sieťotlač to nebola…. a tak som sa dozvedela, že Roya v mladosti veľmi ovplyvnila Picassova Guernica (kvôli situácii v Španielsku v 20.storočí dlhodobo zapožičaná Múzeu moderného umenia v New Yorku)… a tak som po návrate domov zhliadla dokument o Picassovi (25.10.1881)…. jeho dielo bolo skutočne veľkolepé a obsiahle…inventarizácia jeho tvorby trvala sedem rokov!… a tak v rámci toho filmu vyskočila zaujímavá situácia…. Picasso mal vraj v oficiálnych rozhovoroch problém so svojou nedokonalosťou v znalosti francúzštiny… a pritom sa nemohol vrátiť do rodného Španielska….preto  musel toľko tvoriť???… alebo len nesmierny talent?:)))

… a tak sa v štvrťfinále ME 2024 v rámci predĺženého víkendu nestretnú Španieli a Francúzi… ale čo ak vo finále o týždeň?)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Falco
Jedeme do Vídně 
70 sukieň 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných prázdninových a dovolenkových dní… na pláži…v lese…v galérii…v ateliéri… v aréne… na štadióne…:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Cyrovi, Metodovia, Patrikovia, Ivanovia, Lujzičky – všetko najlepšie 🙂
p.s.2 – a 7.7. – je deň čokolády:))
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „s láskou prijímajme život taký, aký je“
p.s.4 – a keby ste vedeli o tom, že sa niekde predáva Lichtensteinov koberec – určite mi dajte vedieť – vyzeral skvostne!:))

…a tak sa za posledných desať dní vekový priemer skupiniek návštevníkov centra Ba prudko znížil… koniec školského roka!… aj učiteľky Bratislavských škôl vychádzajú so žiakmi na vlastivedné výlety… a tak sa včera jedna taká skupinka zastavila pod Kapucínskou a v priehľade Baštovej učiteľka dala hádať vežu na konci ulice – najprv zaznel Martinský kostol… po chvíli predsa len bola identifikovaná Michalská veža (brána:)

…a tak prebiehajú tento týždeň ďalšie zápasy ME… a tak zatiaľ nehrali naši reprezentanti s Talianskom a nie je momentálne isté, či sa to stane… môže stať…:))

…a tak som aj tak minulý týždeň stretla(…) v Ba a okolí niekoľko Talianov… najprv v autobuse… na poslednú chvíľu nastúpili traja muži a ich SK sprievodkyňa… keďže som sedela takmer medzi nimi, pochopila som, že ona „vedúcemu“ niečo vysvetľuje po anglicky a on do tlmeného hluku busu nahlas bez okolkov zvučným melodickým hlasom tlmočí ostatným (spoj bol vypredaný, každý sedel inde:)… z intuitívnej lekcie angličtiny som pochopila, že sa musia niekde zaregistrovať, ale keď vystúpili v Trnave, nezačala som zisťovať aké podujatie sa tam koná… cesta ďalej pokračovala v mierne zasmušilom monotónnom tichu:))

…a tak sme mali minulý týždeň v Primaciálnom paláci prednášky o „adaptácii na zmenu klímy“…vychádzajúc von som pri šatni stretla troch Talianov, ktorí odchádzali z prehliadky paláca … snažili sa vykomunikovať s pani šatnárkou ako sa dostanú k Modrému kostolíku… a keďže sa mi zdralo jednoduchšie prejsť sa s nimi, tak som im ponúkla, že ich tam odprevadím…. aktuálne bolo minimálne 33 stupňov… na slnku viac… snažila som sa voliť cestu tieňom ulíc a cez pasáže, ale zistila som, že aj pasáže s presklenými stropmi sú nepríjemne prehriate… a tak som sa ich opýtala, že čo v Ba robia… turisti z Talianska na týždeň v Ba?… keď štatistiky jasne hovoria, že väčšina turistov sa tu zastaví na jeden deň na okruh historickým mestom na ceste medzi Viedňou a Budapešťou… a to najlepšie loďou s ideálnymi výhľadmi… a tak, keď som sa dozvedela, že sa chceli ochladiť od talianskych horúčav, v duchu so ich fakt ľutovala, lebo akurát schytali…. alebo so sebou priviezli vpád tropického Saharského vzduchu… a tak, asi keby som mala po ruke klimatizované auto, zobrala by som ich … aspoň do lesa na Kamzík… ale takto sme sa zastavili v Modrom kostolíku od Odona Lechnera (bavorák narodený v Pešti, študoval aj v Berlíne a svoju kariéru začínal vo Francúzsku)….a potom sme sedeli v tieni stromov pri Dunaji, čo mi prišlo celkom osviežujúce… akurát, že Dunaj bol stále ako biela káva… a keď som uvidela fotky ich prímorského mestečka… a potom pri otázke, že prečo ten Dunaj nie je modrý ako sa píše v bedekroch…priam ma prepadalo zúfalstvo… mala som ich zobrať do nejakej prirodzene vyklímovanej pivnice na víno… slivovicu…?:)))…boli šťastní, že sú doma – pri mori – po návrate?:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Un Homme et une Femme 
Jaj Zuzka Zuzička
Suzanne

.,.. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrých prázdnin. krásnych letných zážitkov na vode či na súši… hlavne nech nás nesuší:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Adrianám, Beátam, Dianám, Petrám, Petrom a Pavlom tiež!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: „zjednoduš si všetko čo sa zjednodušiť dá, tak aby si si užil plynutie leta a pohyb hviezd na oblohe:))“

…. a tak som pôvodne chcela popísať len jeden z uzavretých procesov avizovaných minulý týždeň, ale aj to, čo bolo zdanlivo uzavreté sa opäť ukazuje ako otvorené… a zas sa uzavrelo niečo… čo by sme radi nechali otvorené… živé…žijúce…žijúcu…

… a tak som sa chcela upriamiť na to, ako som minulý týždeň trávila dva dni s tlačítkovým mobilom:))— už od zimy, keď začal ten „netlačítkový  a mnohofunkčný“ haprovať a kedykoľvek sa vypínať… som sa chystala na tento krok – nechať mobil v servise na pozorovanie dva dni… a tak som si povedala, že keď som to predsa predtým roky zvládla s prístrojom, z ktorého sa dalo len telefonovať a posielať a prijímať sms… poťažmo mms (tie foto na ňom spáchané veľmi kvalitné neboli… ale fajn, že boli)… a tak už pri odchode zo servisu ušiel spod nosa trolejbus, lebo som nemala po ruke apku na cestovné poriadky… v MHD moja ruka podvedome načierala do kabelky, aby som sa pozrela na maily… nepracovné/ pracovné… a tak som sa po pár minútach ukľudnila a pozerala hemženie na ulici… taký zvláštny pokoj… prenesenie pocitu nepokoja mimo seba… mimo dopravného prostriedku…. a ideálne: ísť mimo mesta… ale to už prebieham…. a tak som počas tých dvoch dní pozorovala, že občasne používaný tlačítkový mobil nie je potrebné tak často nabíjať… a nakoniec najväčší nedostatok bol, že na ňom nemám funkciou, ktorou pri telefonovaní nemusím mať aparát nalepený na uchu… „hlasný posluch?“…. a tak som zistila hneď po prvom telefonáte, že mi vadí ten „starý zvuk zvonenia“, ktorý som okamžite zmenila…a tak som si uvedomila, že tam sú staré smsky… mala som pred nimi rešpekt, nenačierala som do nich… niektorí adresáti aj posielatelia už nie sú medi nami… zvláštne pocity… zrazu mi ten starý mobil stelesňoval v plusoch aj mínusoch dobu pred covidom…. ale nemala som veľa času sa pocitom poddávať… 

…a tak po dvoch pracovných dňoch som šla mobil vyzdvihnúť do liečebne – nemocnice mobilov – servisu… a tak som sa na moje prekvapenie (za príslušný poplatok) dozvedela, že chyba nie je v batérii vymenenej na jeseň, ale v jeho nesprávnom používaní…. že som jednoducho mala na pozadí pootvárané rôzne funkcie a to vyčerpáva mobil-baterku… pravda, netušila som, že sa niečo také deje a že ich treba zatvárať, tak ako človek vysýpa smeti alebo si umýva zuby….. a tak som to po chvíli „ľudsky“ pochopila…. spomenula som si, ako mi jeden kamarát istý čas dlžil peniaze (to by bola niekedy téma sama o sebe)… snažila som sa na to nemyslieť často, nehnevať sa, dokonca mi bolo povedané: „keď požičiaš, rátaj s tým, že sa ti to nemusí vrátiť“… a tak som sa snažila… ale keď mi tie peniaze nedávno vrátil, došlo mi, že niekde na pozadí som mala túto tému otvorenú… vlastne ma štvala a vyčerpávala…pracovala na pozadí…:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá na počesť Zuzky K:

Semafor
Suzanne Vega 
Zuzana Navarová 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásneho leta, nech si dobijeme baterky v prírode, cestovaním, rozhovormi, v teple, chládku… v tichu… šumení mora… jemnom pohybe hviezd nad nami:))

vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – a tak som tento týždeň zistila, že „hlas Zuzany Č:“ ostáva v MHD ohlasovať zastávku na Hodžovom námestí…

p.s. 2 – a tak som v sobotu objavila na záhrade niekoľko mravenísk…. a pred pár dňami v Čunove – Danubiane Ferda Mravca:))…

p.s.3 – a meniny majú Valérie, Paulínky, Jánovia… aj iní:)) – všetko najlepšie!!!!

…a tak sa mi za tento týždeň ponúkalo viacero tém… niektoré sú ešte v procese… nechávam vykvasiť… a možno neskôr… ale niektoré, napriek tomu, že sú v procese otváram…. lebo sa nejak periodicko-neperiodicky opakujú… 

…a tak, kým je sviatok práce dňom pracovného pokoja, zdá sa, že v období po ňom sa isté činnosti skokovo rozhýbavajú…. priam vyskočia spoza okna alebo z útrob domu… a tak by si človek myslel, že sa ukryje v útrobách pracovného prostredia a nájde pokoj – na prácu… ale nie: dnes nás siréna požiarneho hlásiča vyhnala doslova na ulicu…. a tak sme tam postávali a čakali, kým sme sa nedozvedeli, že „ešte nehorí“… a potom nabehol prieskumník technik… a párkrát ešte sirénu spustil, ale už sme nemuseli nikam bežať – netušíme, čo sa stalo – je to v procese:))

…. a tak som minulé leto písala o tom, ako mal náš panelák „prirodzené tienenie = lešenie“:))) — doba prerábky lodžií sa predĺžila takmer do jesene… a tak teraz my pozeráme ako sa prerába bytovka oproti… a vymýšľam ako okná zatieniť pred letom:)))

… a tak nám pred týždňom pribudlo na bráne oznámenie o prerábke bytu na našej stupačke… a tak hneď na druhý deň začali „z ostra“… vybúrávaním kovových zárubní… desne hlučne a desne prašne… a tak som tam nabehla, takmer v nočnej košeli, a celkom mierne povedala zaprášenému chlapovi, čo na moje divé búšenie otvoril, že majú utesniť okná a dvere… počula som spoza dverí niečo v cudzej reči a práce v prachu pokračovali ďalej… podlahy sa chveli, prach stúpal popred okná… a tak som sa šla radšej prejsť….

…a tak nejaká slečna kúpila počas korony domček v záhrade na úpätí paneláku….. zjavne jej nevadilo, že nemá prístupovú komunikáciu a že jej všetci pozeráme na pozemok…. kedysi tam býval starší muž s veľkým psom… pes neomylne každú nedeľu okolo 7.30 zavíjal… a tak som sa niekedy šla už ráno prejsť do lesa…. uvidíme, aký program nám  slečna pripraví, zatiaľ zabezpečila partiu „vypratávačov“, ktorý si k trieskaniu s kladivami a vypratávaniu harabúrd dali hlasitú etno-hudbu….bolo to celkom rázovité až kým…. až kým ich dnes ráno nesfúkla suseda z druhého poschodia… a oni hudbu stíšili na minimum na úrovni podprahového posluchu:)))

…. a tak som tento týždeň šla do práce podchodom pod Staromestskou… ľudia bežali z busu na bus do práce atd… jediný človek ktorý sa tam pomaly pohyboval… dokonca si popod nos spieval… pol zametač v oranžovej veste:)))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Francoise Hardy 
Karel Zich
Buena Vista SC 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianí príjemného prechodu z ochladenia do letných dní… s piesňou na perách… minimálne v ušiach:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a tak nastáva v sobotu výmena v Grassalkovichovom paláci…. možno ten ženský hlas v MHD ohlasujúci „Hodžovo námestie“ zostane:))

p.s 2 – a tak začína ME vo futbale…. čo mi pripomenulo, že keď som šla v sobou na voľby, zistila som, že nemám OP…. a tak som sa vrátila domov a našla ho v „českej peňaženke“… a tak som zistila, že som mesiac chodila po SK bez OP—- prečo už nemáme v EU rovnakú menu?:)))

p.s.3 – a tak keď som bola pred cca mesiacom v CZ doniesla som priateľom pár odznakov s nápismi… ten „furt dačo“ mal najväčší úspech… bodaj by mal vždy len pozitívny kontext:))

…a tak, keď končili MS v hokeji – a v Prahe vyhrali reprezentanti CZ  – na niektorých miestach SK bola práve búrka… a tak mi prišlo, že aj keď československá hymna nepokračovala v priestoroch rozjasaného štadióna textom: „…nad Tatrou sa blýska“… tak mi bola tá hymna blízka a …. zaspievala som si aspoň o vode šumiacej po skalinách… a myslela som si, že som dosť vtipná, keď tento obraz pripomeniem priateľom v CZ… a  tak vôbec nepotrebovali k víťazstvu SK- hokejistov… a v československom priemere CZ & SK by práve klesli o pár priečok nižšie:)))

… a tak som si minulý týždeň len tak pre zábavu urobila na nete test: „čo robiť v prípade búrky“ – teoreticky som dopadla celkom dobre, ale pri vypĺňaní odpovedí som získala rešpekt k tomuto javu…. a tak som si uvedomila, že mám búrky celkom rada… ale také tie „normálne“ – systémom príde – zhučí – odíde a všetko to trvá tak do polhodinky a vykukne slnko… a samozrejme najlepšie je celý jav pozorovať spoza zatvoreného okna z budovy s hromozvodom či bleskozvodom… proste ako svetelné divadlo bez nejakej obavy z deštrukcie …. a tak musím povedať, že som sa párkrát aj bála… keď hrmelo raz na výlete okolo chaty, kde sme bývali… a chvíľami sa zdalo úplne jasné, že ten blesk už-už musí drevenú stavbičku rozčesnúť minimálne na polovicu… alebo keď búrka akoby nechcela odísť… točila sa a rozhodla sa, že na jedno miesto pustí všetko, čo by malo zavlažovať krajinu postupne celý rok – ako keď sa pretrhne bojler… vytečie pračka… ešte drsnejšie…temnejšie… existenciálnejšie… a tak som sa v pondelok zo správ dozvedela, že v severných Čechách zasiahol blesk 20-ľudí, našťastie nie úplne fatálne…. ale… a v tom v teste bola otázka o skrývaní sa pod stromom… to že aj zem je vodičom je dosť drsná predstava… drep v , kt. treba zachovávať kľud je priam jogínskou záležitosťou…. každopádne by bolo príhodné, aby sme sa takéto „rady“ učili už v škole… a nie v náhodnom teste na nete….

…a tak hladiny riek v tomto období stúpajú a klesajú a stúpajú… a tak som včera bola pozrieť stav Dunaja na Petržalskej strane…. voda farby bielej kávy sa nezadržateľne valila mestom a olizovala trávu na brehu v rovine chodníka… a“Tyršák“ bol na niektorých miestach obohnaný bezpečnostnými páskami… a niektorí popod ne preliezali aj s deťmi aj bicyklami…. a tak som zapla správy aby som sa dozvedela či máme aktuálne „vodu“ 100-ročnú alebo priam 1000 by mohla byť…. a tak som sa, na moje prekvapenie dozvedela, že je to len 2- ročná voda… a len turisti uviaznutí na bratislavskom brehu na výletných lodiach medzi mostami majú smolu….alebo šťastie:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Gilbert Bécaud
Jacques Brel 
Dunaj 

… a kto by sa chcel vylodiť vo Francúzsku… na Seine… v Paríži ešte pred olympiádou – môže si do 1.7. pozrieť – nacítiť výstavu Brancusiho!

…. a tak sa s vami lúčim s prianím, nech nám búrky a blesky prinášajú potrebnú vlahu a prírodné divadlo… a nech tie hromy v našej hymne zobudia v nás to najlepšie… čím môžeme prispieť do európskej rodiny:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú okrem Medardov a Róbertovia a Norbertovia & Lenky a Laury –  všetko najlepšie!!!
p.s. 2 – a Praha sa v týchto dňoch lúči s osobnosťami divadla: Vlastimilom Harapesom, Janom Kačerom a Janom Schmidom
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „jedzte jahody spomaľujú starnutie:))“

…a tak pri otázke: „čo majú spoločné hokej a rododendróny?“… ako prvé prídu na um dve samohlásky… „E=2x“ & „O=4x“?…a tak spájam tieto pojmy pre seba do minulého víkendu:)))…..a tak pekne postupne: obraz z nedeľnej návštevy Arboréta na Borovej hore…. pán sedí na lavičke a pozoruje maximálne rozkvitnuté kvety obrovských kríkov (priznám sa, že ešte pred týždňom som si myslela, že tieto rastliny majú tak maximálne 1x1x1m:)… zazvoní mu mobil… ozve sa so slovami: „rododendrón,  rododendrón,  rododendrón„… a potom sa zasmeje a zdá s, že sa smeje aj ženský hlas na druhej strane hovoru… jasný odkaz na Pupendo:)))… Zuzana Michnová v roli Vlastičky testuje hladinu alkoholu v krvi svojho partnera:)))… a tak v CZ muselo v nedeľu večer tiecť pivo a iné oslavné moky prúdom… CZ hokejisti dotiahli finále MS v hokeji do víťazného záveru… a Vlastičky snáď v ten večer nenapadlo v eufórii nič testovať…:a tak majú rododendróny a hokej spoločnú krajinu – len Česko?…:))… okrem Latinskej Ameriky a Afriky sa pestujú asi všade (dobre Antarktída…)…a tak hoci som o ázijských hokejistoch nepočula… v Európe aj v severnej Amerike istá obľuba tohto športu aj rastliny sa štatisticky určite vyskytuje:)))

… a tak som sa rozhodla zistiť aký je rozdiel medzi arborétom a botanickou záhradou – dozvedela som sa, že arborétum je pododnož botanickej záhrady zameraná viac na vedu a výskum… a asi aj preto je to Zvolenské prístupné cez víkendy len výnimočne – ako bolo v tento rododendrónový víkend… a tak som sa zamyslela, prečo som tam vlastne predtým nebola… až teraz – prvýkrát!… je možné, že aj preto, lebo medzi centrom mesta a arborétom bolo svojho času sídlisko obývané invazivnými…. nie rastlinami…. príslušníkmi okupačnej armády…a ich rodinnými príslušníkmi… prejsť sa tadiaľ na Borovú horu… mi ani nenapadlo…. možno istým antifaktorom bola aj senná nádcha…. ale tento víkend mi to ani nenapadlo riešiť… rododentróny v plnom kvete stáli za to…

… a tak som si spomenula, že sme boli v detstve so starým otcom v Arboréte Tesárske Mlyňany … bolo to jeho prianie… nešlo o rozárium ani o rododendróny…. neďaleko sa totiž narodil…. a tak si dávam do plánov pozrieť sa aj na toto miesto – o to viac, že zisťujem, že je prístupné aj cez víkendy:))

…  a botanická záhrada v Ba ponúka 31.5. – 2.6. výstavu kaktusov!

…a naša hudobná redaktorka vyberá Marsyas :
S Luisem
Podívám se zblízka 
Sám ví líp 
Studená koupel 
Blues navečer

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sa nikto nikdy nedivil, že nás viac zaujímajú kvety, umenie, hokej….:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 –  a tak by sa dalo písať aj o pánovi Chudíkovi, ktorý má v týchto dňoch 100-té výročie narodenia a o 75-ročnej doktorke Čeňkovej – Eliške B…. ale o hercoch nabudúce:)
p.s.2 – a v GMB sa tento týždeň v rámci DAAD otvárala výstava (Ne) plánovaná Bratislava
p.s.3 – a meniny majú Vilovia, Vilmy, Waldovia aj Erazmovia – všetko najlepšie!
p.s.4 – a krásny MDD!:)))
p.s.5- a lunárny kalendár odkazuje: „Čerpajme zo života čo najviac príjemností“:)

…. a tak by sa dalo písať o MS v hokeji… Praha a Ostrava plné pestrofarebných fanúšikov… tí naši ešte nevedia, čo budú vedieť po západe s Kanadou…ou:))

… a tak by sa dalo písať niečo aj o počasí…oči sa mi zatvárajú už za bieleho dňa…. žeby to malo niečo dočinenia so zajtrajšími výstrahami pred celodennými búrkami?…. ale pokiaľ bude len pršať a liať – príroda bude nadšená – záhrady v rámci nej tiež:))) … o tých, čo nemusia polievať priesady nehovoriac:))

… a tak sa dostávam od driemaniu za bieleho dňa k nočnej nespavosti… nedá sa povedať, že by to bola moja obľúbená téma….radšej by som písala o snoch ako o ich privolávaní… niekedy by som všetkými desiatimi brala bezsenné noci… aj Bezsenné noci v Seattli pred spaním…hlavne aby som spala… a tak si matne spomínam, že v detstve som žiadnou nespavosťou netrpela… bála som sa síce ježibaby a občas sa mi snívalo o zlých vojakoch, ktorí chceli uniesť mamu (najmä po tom, čo sme boli zo školy na nejakom povinnom vojnovom – protivojnovom filme…)… a potom to začalo niekde na vysokej škole, keď moja spolubývajúca chodila na nočné rande a vracala sa okolo tretej nadránom do izby… zažala nočnú lampu a môj spánok bol v háji… niekedy som si predstavovala, že v našej izbe je spánok len jeden a ten je buď so mnou alebo s ňou… čo ty na to Hypnos?…žiješ v podsvetí alebo v jaskyni obklopený snami? … koho snami? – tvojimi alebo našimi?…sú krásne tak, že sa nechceš zobudiť a pritom zabúdaš nás prísť uspať?:)

… a tak som v priebehu dvoch týždňov dvakrát takmer prebdela noc… žiaden fesťák, „žúrka“ a iné…)))… normálne som ležala v posteli a nie a nie spať… pravda neznámy dom, neznáme prostredie… počítanie áut za oknami… potom ticho… predpokladám tak okolo druhej a tretej …a potom prvé ranné autá… autobusy a medzitým nejaké záblesky snov, ktoré sa ma ráno snažili presvedčiť, že som predsa len niečo spala… a tak sa priznávam, že som už brávala kadejaké tablety na spanie… tvrdú chémiu aj bylinky… a chodila do spánkového laboratória…atd…. a tak som si tiež vypočula názor, že keď človek v noci nemôže spať, má len jednoducho skonštatovať: „nespím, no a čo“ a netrápiť sa, neriešiť… hlavne neriešiť prácu, vzťahy… niečo rozrušujúce… hokej:)))… a tak mi raz teta, kt. občas tiež nemohla spať radila, že je dobré sa v noci, keď človek nespí – modliť… za seba, svojich najbližších, blízkych… vzdialených, neznámych… celý svet… všeobecne… menovite… za zdravie… dobré cesty… dobré známky… spoluprácu, spolupatričnosť, podporu, pochopenie… milosť a zmilovanie…. milovanie:)))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Zem menom láska 
Lilie 
Sweet Dreams 

… a tak môže… a dúfam, že aj je … nespavosť občas aj prospešná…. a sny krásne… a tie, ktoré zaujmú a nevedia pustiť sa dajú vyložiť… niekedy aj celkom nečakane… odporúčam občas rozpitvať nejaký sen:)… a ak sa bolíte… nechoďte do lesa)))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrých snov a dobrých prianí… vám … nám… navzájom:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Júlie, Ely, Žely, Dušanovia – všetko najlepšie!!!
p.s. 2 – a na budúci týždeň budú opäť Dni architektúry a dizajnu DAAD
p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: pokiaľ pravidelne necvičíte, choďte aspoň na prechádzku a „Nezabudnite/me žiť, milovať a radovať sa!“