blog

…a tak tento týždeň som ľutovala, že som nešla na jeden koncert (lebo keď už tak dve akcie jeden večer:)… interpret mi nebol až tak blízky, ale koncert bol asi fakt dobrý… a tak som nešla na jednu výstavu, ktorá ešte potrvá dva týždne… a to zas jednoducho preto, lebo som potrebovala byť po celom dni za PC na „čerstvom vzduchu“…. nehovorím teraz o lese, len o pobyte mimo interiéru… mimo budov… ideálne by bolo priam v prírode… verím, že cez víkend sa to podarí…  aj keď neviem, či to bude konečne to pravé babie leto:)

…a tak v posledných dňoch sa dostávam do nejakého časového posunu…. miestami mám pocit, že je o hodinu viac… a potom o hodinu menej… také zvláštne rozkolísanie… akoby nejaké čidlo vo mne sa už prelaďovalo na časový posun „do normálu“… ten však nastane až budúci víkend…

… a tak tento týždeň odišli do československého herecko-filmového neba dve dámy… zrejme len zváštnou zhodou okolností menovkyne: Soňa Šimková a Věra Plívová-Šimková… aj keď jej filmy som videla najmä v detstve… Krakonoša a lyžníkov … s Heřmánkom v roli Krakonoša .. poznám naspamäť:))… ďakujeme!!!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

Pán hor 
Omamná kvetina pravdy 
Na konci s dechem 

… a tak som dnes videla jednu výstavu v Českom dome (Petr Stranický – foto v ilustrácii blogu)… sklo… kov… zdanlivá pevnosť skla… jeho tekutosť… a do toho svetlo, ktoré pomaly mizne…aspoň živý lúč laserový…večný?…prechádzajúci vodou – hry so živlami…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného babieho leta… v prírode exteriéru či v interiéri galérie… vlastnej duše:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v Ba práve ide (okrem iných výstav) Design week
p.s.2 – a 17.X. bol na obed spln… kto chcel chudnúť mal si dopriať malý obed…:))
p.s.3- a lunárny kalendár odkazuje: navarte si šípkový čaj!:))

…a tak desiateho desiaty…. a tak chtiac nechtiac prichádza otázka… čo bolo napríklad pred desiatimi rokmi?

… a tak kým na otázku čo bolo pred 10-x alebo 10+x rokmi by som musela dlhšie loviť spomienky v pamäti, tak pred desiatimi rokmi to bolo jasné: sťahovanie!!!… sťahovanie z bytu do bytu…. aj keď nie ďaleko… narárožené predmety… veľké triedenie a vyhadzovanie… bude sporák na správnom mieste? (doteraz si niekedy predstavujem, že mohol byť od 90-stupňov na vedľajšej stene… a že by to bolo možno krajšie a účelnejšie:))….sťahováci… úzke poničené schody… následne ošúchaná a poničená posteľ… nová pohovka… nábor pomocníkov… nedokončené detaily… v jeden deň asi do desať majstrov súčasne končilo elektriku, iní zapájali pračku, iní niečo v kuchyni… no jednoducho sťahovanie!!!

… a tak by sa o sťahovaní dalo napísať niekoľko traktátov… niektorí téme venujú aj romány:))

…a tak by sa dalo napísať aj o tom ako sme sa sťahovali, keď som mala 11 rokov z domu starých rodičov… vlastne starý otec už nežil a omama ostala ešte nejaký rok-dva aj s tými pár sliepočkami… a dom už nie je… v detstve som si neuvedomila, že ho vlastne zbúrali… fyzicky odstránili…zrovnali so zemou… až pred pár rokmi jedna príbuzná hovorila ako sa na tej jav boli pozrieť…a tak, kým to nepovedala neuvedomila som si, že nesublimoval!!!… bol zbúraný… a jediné šťastie je, že som to v detstve nevidela na vlastné oči… v snoch a spomienkach zostáva celý, farebný… nasvietený slnkom z juhu aj západu…

… a tak som tento týždeň videla film Nikdy neodvracaj zrak…  a v ňom horiace Drážďany… pohľad chlapca… nie jeden zbúraný dom… zničené domovy…nie desať ani nie 10×10…stovky…mesto…mestá…a to sme stále len v hmote… (príliš veľa tém… osudov… )))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Hotel Modrá hvězda – Slunečnice 
Dežo Ursiny – Vtáci 
Sťahovaví vtáci 

… a tak keby som písala o tom, kto odišiel za desať rokov z tohto sveta… a kto sa naň narodil… emócie by ma premkli a úsmevy a slzy… a nenapísala by som dokopy možno nič… možno to bude niekedy na ten román)))

… a tento týždeň udeľovali cenu Anasoft litera… tak nabudúce…:)

… a tak by som osobne v týchto dňoch pokojne sťahovanie nechala na vtákov sťahovavých… na Morave sa po povodniach utvorili podmienky pre zastavenie nezvyčajných druhov – vraj ornitologický raj!

a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, že ak sa už sťahujete, tak nech to ide ľahko a rýchlo… a ak sa sťahujete len z daždivej ulice alebo prechádzky k teplu pece, kaviarne, pelíšku… tak tiež dobre:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Borisovia, Terezky a Kolomanovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „ak máte pred sebou nejakú úlohu, hovorte si – je to ľahké, to zvládnem:))“- vyložte si potom nohy o stenu a pretým si ich dobre premasírujte!

…a tak musím skonštatovať, že kým začiatkom leta sa varia vláčne šťavnaté jahodové a marhuľové džemy…ku koncu leta— v podstate už na jeseň… zvyšky sliviek… hrozna… a keď sa to neustriehne, tak miesto lekváru… vznikne niečo ako elastický betón…žeby nový stavebný materiál?:))

… a tak je určite príjemnejšie písať o lekvároch, aj keď sa nedajú vybrať zo sklených nádobiek a čakajú na svoju možnú slávu v nejakých buchtách… ako o lekároch…. a tak len tak zľahka…. spánok je najlepší lekár…. kde nechodí slnko chodí lekár…a tak keď bude menej slnka… dám si lekvár?…zabetónujem sa … a budem ho tráviť pod dekou…kým nezaspím…a budem snívať o …o niečom slanom… o mori…

…. a tak sa zrejme stuhnutý lekvár zachraňovať už nedá… a tak sa nedá zachrániť ani prehratý zápas vo futbale… hoci na výhru aj pri vysokom kurze v tipovacích kanceláriách vsadil asi málokto… anglickí fanúšikovia mali základný tábor rovno pod oknami  našich kancelárií…a celkom by ma zaujímalo, čo im zostalo z návštevy BA… šťastie z vopred jasného víťazstva… spomienka na pivo…(?)… nejaký fragment architektúry?…

…musíme pripúšťať neúspech a uvedomiť si, že:
„život nie je problém, ktorý musíme riešiť,
ale záhada v ktorej žijeme“
/S.Peck

… a tak tento týždeň prebral žezlo roka od septembra október… a tak pomaly ale iste končia záhradné práce a prechádza sa do interiéru… galérií…a k tomu nejaké túry po architektúre…

… a tak tento týždeň: Deň architektúry/CZ+SK… Architekt roka 2024/CZ….Cézar/SK …a nakoniec výstava –  Dedeček v SNG…..

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá

Martin Lee
Kris Kristofferson
Robo Grigorov

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého októbra, dobrých lekvárov, dobrého zdravia a dobrej architektúry:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Ferovia, Vierky, Natálky a Elišky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 2.X. bol nov dôležitý pre váhy – a lunárny kalendár odkazuje – „niečo dobré pre seba urobte“:))

…a tak som predpokladala, že napíšem ešte niečo z letných zážitkov, ale okolnosti mi prihrali do aktuálneho týždňa iné aktuálnejšie témy…

… a tak som sa pred pár dňami ocitla pred poliklinikou v istom okresnom meste… pred budovou „primeranej veľkosti“ a architektúry z 70-80-tych rokov neprimerane veľký billboard…a tak keby hovoril niečo o zdravotníctve (to až z opačnej strany)… ale zaťal priamo „do živého“… alebo vlastne už ani nie… jednoducho na celú výšku reklama na kahance „na dušičky“… priznám sa, že ma trochu striaslo…čierny humor nemocnice alebo mesta… alebo nejakej reklamnej agentúry?…nezisťovala som, aj keď som mala v myšlienkach nakročené niekomu napísať aspoň mail… je však tiež možné, že to okrem mňa nikomu nevadí… a že návštevníci polikliniky možno priam uvítali nový model kahancov a adresu, kde si ho zadovážia…

…a tak som, možno latentne pod vplyvom billboardu išla na druhý deň trochu upratať na cintorín… pracovný deň, dopoludnie… neďaleko plota stál malý náklaďáčik a z neho sa ozývala hudba – Boney M:))… myslela som, že sú to hrobári, ale boli to kamenári, kt. pripravovali nový pomník… a tak, keď som šla okolo pozdravila som sa nevdojak starosvetsky: „pánbohpomáhaj!“… dostala som adekvátnu a priam nadšenú odpoveď… jeden z kamenárov sa hneď pustil do reči… ponúkol ma keksíkmi, ktoré som najprv medzi hrobmi inštinktívne odmietla, ale po vyhlásení, že by som ho urazila som si pár bryndzových oblátok dala – a padli mi dobre!… po chvíli mi ukázal na mobile oltár, ktorý nedávno robili a tiež rázovitý podpoliansky kríž, ktorý bežne nerobieva, ale pre svoju babku urobil… a tak nakoniec veľmi príjemné stretnutie…v nečakanom prostredí… v jesenný slnečný deň…

…a tak som si spomenula na detvianske kríže začiatkom leta (súčasť cintorína, ale najmä okolo kalvárie)… maľované drevené, niektoré viac geometrické, niektoré viac naivné – ale o to zas autentickejšie… kým drevo vydržalo vydržala aj spomienka… cca dve generácie…

..buď, Bože, chválený aj našou sestrou – smrťou tela,
ktorej neunikne nič z toho, čo žije,
a ktorá pokoruje ľudskú pýchu…
/Pieseň brata slnka – sv.František/M.Nevrlý

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Boney M 
Miro Žbirka 
Nerez 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrej jesene, plynúcej v harmónii a v pestrosti farieb a plodov:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Editky a Václavovia a Michalovia a Michaely – a všetko najlepšie aj váham!:))
p.s.2 – a v SK aj CZ prebieha v týchto dňoch festival „Deň architektúry 2024„

…a tak voda… samá voda?… samá voda by asi nemohla existovať….voda nikdy nie je sama… kĺže sa po zemi, bojuje s ňou, pretvára ju, spolu s vetrom… slnko ju vysušuje svojím ohňom… sublimuje v mraze…

… a tak po horúcom lete prišiel radikálny sek… a tak som ho letmo vnímala z južného Francúzska… asi tak, že v SK prší a slnko nesvieti, a kto môže už začal kúriť… v južnom Francúzsku fučal silný vetrisko (od pevniny – možno to bol povestný Mistrál), ale slnko svietilo…rozsah záplav som si naplno uvedomila až zo správ po návrate… lepšie povedané, začalo mi to nejak docvakávať na letisku v Marsej, keď sme sa dozvedeli, že kvôli poveternostnej situácii bude lietadlo meškať 1,5 hodiny… a potom kamarátke prišla podivná správa, že prílet do Viedne bude o 24 hodín neskôr ako by mal byť… budeme letieť cez nejaké medzipristátie?… spať na letisku?… poletíme okolo sveta?… nasledovali správy o tom, že nebudú premávať busy zo Swechatu do Ba… a tak som ani to francúzske víno nekúpila… alebo práve, že som mala:))… každopádne sme odlietali len o tú 1,5 hodiny neskôr… milá letuška rakúskych aeroliniek zisťovala, či premávajú busy- ešte áno… a tak musím priznať, že tento večerno-nočný let som sa prvýkrát skutočne bála… turbulencie neboli hrozné, len v tej tme dosť nepríjemné… niečo, čo má letieť hladko… letelo… našťastie ešte nie „obrátko“…hrkotalo ako starý traktor po prašnej ceste… a tak som si len hovorila: „dýchaj, dýchaj… pomaly a zhlboka… výdych dlhší ako nádych…“… a tak som to nejak dodýchala až do Rakúska a bus nás počkal… …a tá katastrofa na balkóne po návrate bola celkom miernučká a prudko zanedbateľná… vlastne nulová… oproti správam v médiách – aj z okolitých krajín…

… a tak som si povedala, že vidieť šíre more v jeho nekonečnosti a modrosti je celkom niečo iné ako vidieť mútny Dunaj v jeho rozširujúcom sa koridore a vybrežení… a tak „voda, samá voda“… vlastne ani neviem, prečo sa tak hovorí, keď niekto niečo nevie uhádnuť (?)… mizne myšlienka vo vode?

… a tak je z Devína opäť po čase zas ostrov… a tak som si spomenula na Petra Strassnera, ktorý by sa bol býval… by bol mal… 12. septembra – sedemdesiatku… na tú oslavu by som prišla aj peši cez Devínsku Kobylu!!!… 40-ka bola nezabudnuteľná!!!… Peter, Kristína, aj tá vaša dalmatínka, ktorej teraz neviem prísť na meno… vidíte ako opäť sútok Moravy a Dunaja obmýva bralo hradu?…pozdravujem vás niekam do diaľky… za všetky vody sveta!!!

…věčnosť se chechtá –
ktosi chtěl strhnout její masku… 
P.Z.

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Samá voda 
Mistrál
Až to se mnou… 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím upokojenia živlov okolo nás i v nás… nech rovnodennosť prinesie harmóniu a viac či menej pokoja:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie posledným pannám a prvým váham váhavým!
p.s.2 – a SNG ostáva kvôli povodni zatvorená do nedele – a tak výstava Ukrajinskej secesie už nebude prístupná… mrzí ma, že som ju nestihla, ak ste boli, pošlite nejakú foto…

… a tak kým minulé leto u mňa v oblasti konzumácie mrazených sladkých výrobkov viedli nanuky… ich drievka som potom používala na dekupáže… všetky som „poctivo zjedla“:)))… a tak ma prekvapila reakcia, keď niekto nechcel obraz zo „spotrebovaných nanukov“:)))…. a tak som sa dnes dozvedela, že napríklad, keď niekoho poštípe v okolí tváre osa a začne z toho puchnúť, je dobré mu dať do úst- možno priam do hrdla nanuk – ten nielen ochladí ústa, ale aj drievko z neho zabezpečí roztiahnutie dýchacej trubice…. a tak, keď v roku 1905 zamrzla Frankovi Eppersovi v pohári drevená palička,… určite netušil, aké bude mať uplatnenie:))

… a tak tento rok ma zlákali zmrzliny… a tak sa mi zdá, že som sa uzmrzlinovala a v posledných dňoch na tento druh „potraviny“ či „pokušenia“ celkom zanevrela… a tak by sa dalo písať o kvalitách masovo vyrábanej zmrzliny… zrejme, keby som skúmala každé zloženie napísané mikroskopickým písmom, tak by som žiadnu nezjedla a mala by som na ňu chuť:)))… a tak som skúšala aj tie v zmrzlinárňach… a musím povedať, že mi mnohé nechutili… príliš sladké… nevýrazné… príliš studené:))) a tak som si uvedomila, že mi asi stačí mierne schladený nejaký fajnový krém… čokoládový, vanilkový…. pistáciový… a tak nastáva september… a so schladením sa bude piecť aj viac koláčov… slivkových… jablkových… línia „do plaviek“… upadne zrejme do zabudnutia:)))

…“robte, čo vám kážem, potom vám kúpim nanuk!“
hovorí Tom Hanks svojim kolegom vo filme Chyť ma, ak to dokážeš

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Time 
Maria 
Šaty 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím sladkého prechodu z letných horúčav do jesenného modu:))

vždy vaša Saally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Márie, Marice, Majky a Mariky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – starajte sa o svoju chrbtice, jedzte sardinky a arašidy:)

…a tak som chcela písať niečo na vážnu tému…teplo tohto týždňa mi nedáva možnosť hlbokého skúmania a zamyslenia… skôr chaos z pokračujúcich horúčav:))

…a tak by som mohla napísať niečo o snoch… v lete sa mi takmer nič nesnívalo… ale dnes v noci päť snov – žeby naozaj ochladenie pred dverami?:)))

…a tak fragmenty:

– nejaká neznáma galéria… na rukách sme mali náramky ako na koncerte… mala som na starosti nejaké neznáme cca 7-ročné dievča… exteriéry a interiéry sa striedali… a my sme nevideli umenie… hľadali sme záchodky…

– neznáme mesto (možno Praha)… neznámy byt….žili v ňom dve staré panie… keď jedna odišla bolo treba tej druhej robiť spoločnosť… riešila kam pochovať uhynutého škrečka… pozreli sme sa z okna… padal sneh… bolo tam už asi desať centimetrov… a tma… návrat tej druhej bol pre mňa istým vyslobodením…

-neznámy kostol… akoby z neho bola len polka (nedostavaný… zbúraný?)… ale nezostalo len presbytérium… bol akoby roztrhnutý pozdĺžne… ľudia prichádzali a ostávali stáť vzadu… vpredu však boli voľné miesta na sedenie… išli sme tam… namiesto omše sa riešilo oblečenie pre nejakého malého chlapca….

… sedím v nejakej reštaurácii… s Evou… čakáme na čašníka… podivná šedá hmota na tanieri…cibuľa… (posledný sen = úryvok sna Jana Švankmajera – parafrázované)

…a tak sa tento týždeň dožíva 90-ky český výtvarník a surrealista Jan Švankmajer.… jeho žena Eva by mala tiež v septembri narodeniny… ich tvorba je nezameniteľná…

…. a tak som si povedala, že keď nie Švankmajer…  bolo by fajn stihnúť aspoň výstavu v neznámom priestore v centre BA… a práve tam by oni vynikli… alebo zanikli… v plesniach a bortivých procesoch v útrobách budovy… bývalej budovy „mestský dom účastníkov odboja“….. vlastne len malá fáza jeho života  – slávnostne odovzdaná v auguste 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP…do 90-tych rokov… „u fašistov“… musím priznať, že sme tento názov brali tak naľahko a identifikačne/konverzačne …. v čase vojnových konfliktov v susednom štáte je mi to nejak divné…. a predtým roky to bol zrejme obyčajný meštiansky dom s bytmi…. aká bude jeho budúcnosť nie je stále isté… galéria to zrejme nebude… len na chvíľu, len do 13. septembra… výstava „Miesto toho„…zaujímavá aj pre ten samotný priestor a nepoznané priehľady…iné perspektívy… neznáme v zdanlivo známom (svete)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Sebastián 
Sonet 66 
Wonderwall 

…a tak sa rozbieha sezóna výstav… oficiálnych a neoficiálnych… a predpoveď počasia hovorí o ochladení…

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím plynulého prechodu k primeraným teplotám :)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Aliciam, Martinám, Máriám… a všetkým Pannám!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „s ľahkosťou prijímajme život taký aký je“… to je výzva!:)

…a tak som si pôvodne predstavolala tento posledný augustový týždeň… letný teplý… nie horúci… aký nakoniec je:))… predstavovala som si viac výletov s „vetrom vo vlasoch“ ako zašívania sa v tieni a klimatizovaných priestoroch… nejaký odľahčený text na záver prázdnin…

… a tak som minulý týždeň cestovala taxíkom… počas nie dlhej jazdy som sa dozvedela, že šofér to robí len dočasne… chce sa stať vojakom… absolvoval odvody, ale nevzali ho… mal podváhu…. ktovie či sa o rok o to pokúsi znovu… alebo sa zamiluje… alebo….

… a tak som strávila niekoľko dní tohto týždňa na strednom SK… a tak som šla cestou mestom nakúpiť do lokálnych potravín na malom sídlisku… z obchodu vychádzala čata či rota… jednoducho cca desať vojakov a vojačiek… a keď som platila prichádzali ďalší v rovnakom zoskupení… v maskáčoch… a tak som sa neskôr dozvedela, že ich ubytovali na neďalekých internátoch strednej školy… na oslavy… verím, že budova sa už budúci týždeň zaplní študentami…

…a tak som si v jednej obci vypočula pondelkové hlásenie miestneho rozhlasu… bolo venované oslavám SNP… v obci… v okresnom meste… v krajskom meste… možno bude pristavený aj autobus… alebo som si to poplietla… autobus bude pristavený pre záujemcov o výlet do Bardejova… v septembri…

… a tak sa v Banskej Bystrici a okolí pripravujú rozsiahle oslavy 80.výročia SNP… s rozsiahlymi dopravnými obmedzeniami…. a tak sa BB stáva na pár dní hlavným mestom (osláv)… kedysi sa hovorilo o súmestí Zvolen – BB ako o možnom hlavnom meste SK… žeby skúška… ale trochu silne „silová“…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

král a klaun 
láska má párik krídiel
vtáci

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím… aby tí vojaci, čo som videla ako si kupujú rožky, banány a minerálky, boli poslednými vojakmi, čo som kedy videla… (do priania zahŕňam aj správy – vo všetkých médiách… výnimkou môžu ostať len historické filmy)… a nech povstanie je nutné len v posteľových scénach!:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie pannám a tiež Ruženkám a Augustínom!

p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „ráno si umyte prsia studenou vodou“ (možno to platí aj pre mužov:)…“urobte si nejakú radosť:))“

…a tak teplo… búrky…teplo…trópy…leto sa nedá…čo tento august dá?… Báječná léta pod psa...?

…a tak minulý týždeň – olympiáda-neolympiáda – sa zas dostalo do médií Francúzsko… vďaka 90-ke veľkého blondýna s modrými očami – Pierra Richarda (Pierre Richard Charles Léopold Defays)… a o dva dni neskôr vďaka/nevďaka odchodu Zorra  Alaina Delona…. do sveta niekam ďaleko za obzorom… za zvuku „podmaz“ titulkov… pred nápisom „la fin“… tri roky po Belmondovi… v rovnakom veku ako on…  Delon vraj nechcel veľké pocty… ktovie či ich Belmondo chcel…

… a tak sa cez médiá vyvalili tisíce fotografií s krásnou tvárou akčného herca… a následne aj jeho prianie – pochovať ho vedľa svojich psích priateľov…nebudem zachádzať do podrobností a polemík o jednom psíkovi, ktorého mal najradšej…. každopádne sa k téme vyjadrila aj jeho bývalá herecká kolegyňa Brigitte Bardot…(rodená Parížanka bude mať 90 v septembri!)… má na srdci práva zvierat… aj psov… pes ostáva žiť aj po majiteľovi… aj keď to zákon nerieši… majiteľ predsa len nebol faraón…Asterix a Olympijské hry…

…a tak program na večer 21. august – speváčka neoddeliteľne spojená s ČSSR 1968 – Marta Kubišová… rovná žena… s úchvatným hlasom…. milujúca zvieratá –  psov…

…a tak sa dnes na Slovensku lúčime s hercom a režisérom Ľubomírom Paulovičom…nebudem porovnávať či bol niekto medzi Pierrom – Belmondom – Delonom… napríklad v Bičianke z doliny bol určite ten príťažlivejší ženích…. prajem dobrú párty v hereckom nebi… s dobrým francúzskym vínom!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kubišová – Proudy 
Kryl – Lásko
Cosma – Thema de Jeanne 

… a tak som chvíľu hľadala v knižnici knihu rozhovorov s Vlastom Třešňákom, aby som našla nejaký citát…nevedela som ju nájsť… až keď som v polici odsunula ikonku… ikonku Matky Božej… mám ju cca 15 rokov… prinesená z Moskvy…. 

…a tak čítam… nie knihu ale nápis na ikone:

„milujte jeden druhého“

…/keď sa mi podarilo nechtiac v prekladači oddeliť „Ľ“ od zvyšku slova „ĽUBITE“ ostáva „…ubite“!

… a tak slová sú niekedy krehké… hranice tiež…a my samotní najviac….

… a tak sa s vami lúčim s prianím, nech máme zimomriavky len z fotiek… filmov… nech sa, mi nepoučiteľní, konečne poučíme…. nech ľudskosť s nami zostáva… zloba závisť a zášť nech už zmiznú. v útrobách histórie!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a vo Zvolene na Festivale ľudskosti bola odovzdaná cena Jozefovi Klementovi – in memoriam…
p.s.2 – a v Trutnove začína festival Trutnoff
p.s.3 – a meniny majú Janky, Filipovia, Bartolomejovia a Ľudovia – všetko najlepšie!
p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: dajte si každý deň lyžičku medu!….:)

…a tak sa mi zdalo včera, že tie horúčavy nejak zvládnem … pravda len vďaka tomu, že som väčšinu dňa  strávila v klimatizovaných priestoroch… v práci… a potom cestou mestom som sa chtiac-nechtiac zastavovala v kostoloch a klimatizovaných obchodoch…. aby som sa neuvarila…. a to už bolo okolo šiestej…. a mala som pocit, že v tom teple nevládzu hriať…vlastne hrať!… ani pouliční muzikanti svoje odrhovačky….v prehriatych uliciach starého mesta…aj figuríny v niektorých výkladoch sú celkom nahé…:)

…a tak mám dnes pocit, že sa mi v tropickom teple spomaľuje myseľ…a tak tak mi to teplo vyparilo z hlavy aj témy o ktorých som chcela písať… ešte niečo z olympiády?… možno… ale čo keď som pri záverečnom ceremoniáli zaspala…. komentáre a postolympiádové názory za a proti sa rozliali po médiách… sieťach… v celom spektre emócií a problémov…. predurčuje genetika predispozíciu na niektoré športy?… na niečo v niektorej krajine „máme-nemáme“?…. sú výsledky tzv. „neúspešných výprav“ výsledkom nedostatočných tréningových možností…. systematičnosti… financií… alebo  nedostatkom motivácie, nadšenia, radosti z hry a nedostatku vrodenej bojovnosti?….priniesli tí, čo si odniesli medaily dostatok motivácie pre ďalšie generácie?:)

… a tak sa priznám, že som podnikla celkom malý neplánovaný „sociálny experiment“…. druhý traktát o olympiáde som zavesila na istú sociálnu sieť, ale….po x hodinách bez povšimnutia som ho zas zvesila a dala som tam len päť aktuálne zavarených pohárov s paradajkovým pretlakom… inštinktívne som ich zoskupila do podoby piatich olympijských kruhov… a tento jednoduchý obraz … zaujal… možno to bude len tým teplom…. možno to nebude len tým teplom:)))

..naplno si uvedomme ľudskú rôznorodosť
a rozoznáme pospolitosť ľudstva…
M. Scott Peck

…a tak keď som dnes išla z práce… vyhupla som sa z klimatizovaného prostredia do prehriatych ulíc… na Hviezdoslavovom námestí práve začínal World music festival… námestie je zelené… jedno z najzelenších v meste… napriek tomu aj tam bolo poriadne teplo… niektorí účinkujúci naznačovali, že ten altánok je poriadne prehriaty… až kým…. až kým nevystúpili na pódium Indickí hudobníci a hlavne v nejakej tretej skladbe aj tanečnice… rozvlnili ťažké brokátové čierne sukne žiariace zlatými a červenými niťami, nášivkami… a pod sukňami niečo ako legíny, kopec ozdôb aj na rukách hlave… nezamŕzajúci úsmev… a tak sme sa začali spolu s nimi vlniť, aj keď bolo ťažké čo len napodobniť ich dokonalé, sofistikované a zjavne rokmi vycizelované pohyby…. a tak pot – nepot…poď tancovať!… a tak pri ďalšej kapele – balkánskej dychovke už väčšina divákov tancovala… nedalo sa inak… úplné zjednodušenie… buď si dať zmrzku alebo tanec…

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Milánosz
Dhoad gypsies of Rajastan 
Džambo Aguševi orchestra 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného ochladenia na druhú polovicu augusta:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Elenky, Helenky – všetko najlepšie:)))
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: jedzte šesť vlašských orechov denne, choďte na prechádzku alebo si aspoň vyložte nohy na stenu:))