Mesiac: september 2020

…a tak sa v piatok podvečer „nebo nad Devínom“ predsa len medzi dvoma lejakmi utíšilo a umožnilo nám desiatykrát otvoriť výstavu 10-tich autorov na počesť 11-teho = Petra Strassnera … bez mikrofónov a hudby (lebo počasie…) a bez občerstvenia (lebo korona..))) … napriek tomu to bol skvelý večer (lebo Devín… & lebo Peter…)…

vystavujúci autori:  Gabriel Strassner & Lucia Fabiánová Strassnerová & Lubo Mikle & Andrej Šóka & Milan Kosmel & František Bohunický & Kata Kissoczy & Rasťo Trizma & Dionýz Troskó & Jakub Trajter

– na vernisáži bol čítaný list

– a tak som si v areáli hradu spomenula, že sme so spolužiakmi (na FASTU) „onehda=dávno“ prispeli svojim návrhom do architektonicko-urbanistickej súťaže „Devín – slovanské hradisko„… mali sme krásny model areálu pokrytý asfaltom, z ktorého svietili objekty nafarbené zlátenkou – nepamätám si, kto tú súťaž vyhral…. pamätám si, že my sme boli diskvalifikovaní (tušili sme, že k tomu dôjde, lebo sme vedome porušili súťažné podmienky – namiesto zachovania „archeologickej stopy stavieb na teréne“ sme niektoré objekty drzo vytiahli do 3D dimenzie – ako sochy, náznaky toho, čo tam kedysi stálo…. a napríklad okolo vstupu mali rásť šípové ruže – ani tie nie sú historicky podložené:))) – ale!!! – na výstave súťažných návrhov sa náš návrh prezentoval, čo bolo pre nás dostatočné zadosťučinenie…- dnes v areáli hradu môžete zažiť oživenie v podobe sôch – aspoň do konca októbra)))… a ten výhľad zo stredného hradu na sútok Dunaja a Moravy s ikonickou Panenskou vežou je stále úchvatný….!!! … a vraj hradné bralo kedysi obmývali priamo vody Dunaja...
… a tak som sa pred x-rokmi ocitla na celkom inom Devíne – na brehu mora….nádherné miesto (nedivím sa Rilkemu, že napísal „Devínske elégie„))))
… a tak sa roky chystám len kúsok za hranicu na ten Moravský Devín:
– a naša hudobná redaktorka vyberá:- pamätáte si na legendárny koncert Chucka Berryho na parkovisku na Devíne v lete 1993? (vraj nás tam bolo 10 000!!!)))(priamo z koncertu video nenachádzame))):
– alebo v roku 2012 na strednom hrade Blue Effect
– a v noci tam môže prísť Laura pásť svoje tigre)))

…a tak na konci deviateho mesiaca v roku – a žeby predsa bola v názvoch „deva?“ – odporúčam každopádne: Devín!!! – s ríbezlákom či bez:))

vždy vaša Sally_Lu*

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak som som včera ocitla v Malackách (nie nespadla som tam z oblakov ako avizovaný dážď, bola to plánovaná záležitosť, ale predmet cesty nie je meritom tohto traktátu)-  mimochodom možno viete, že Malacka (v maďarčine) = prasiatko… a zisťujem, že aj teórie odborníkov na názov mesta nie sú jednotné((((((((:: ale erb je jasný
... a tak idúc cestou „z bodu príchodu“ – zo železničnej stanice – ležérnym krokom do „cieľového bodu“ som prechádzala kolosálnym nadchodom ponad trať a potom zas celkom malým priechodom popod cestu…
…a tak som sa v tom priechode pristavila a v bunde s nápisom „LOVE“ lovila slová neznámych pisateľov na steny… ľudia idúci za mnou sa pristavovali a čítali si tiež (jasné, že „klasické vulgarizmy“ si viete predstaviť.. a tak vyberám niečo vyberanejšie:)))

„Nie všetko, čo stratíš je stratou“
„Bolesť opäť odíde“
„Čo bolo pred rokom pre mňa všetko….“
„Sklamať seba je horšie ako iných“
„Poslednú dobu verím len tebe a peniazom“
„Chceš silnú drogu? – zamiluj sa!“
„Pochopil som, že keď sa budem zaujímať o reči druhých, tak sa mi zrúti svet“
„Podstata podstaty je v podstate nepodstatná“
„Sme smutná generácia so šťastnými fotkami na instagrame“
„Naučte sa gramatiku a potom niečo píšte!“
„Milujem Mišel!“

…osviežená „výkrikmi zo steny“ som sa ocitla v inštitúcii, ktorá bola cieľom mojej cesty… v čakárni pre klientov trónila telka a telke kraľovala talianska telenovela – podarilo sa mi prísť v momente, keď romantická dvojica spievajúc niečo o „kozách“ tancovala na chodbe policajnej stanice a postupne sa k nej pridávali „zmiešané i nezmiešané dvojice“ dovtedy „veľmi nahnevaných“ talianskych karabinierov… (v takom momente sa mi – neviem ako vám – celkom zastaví mozgová činnosť…:))) s takýmto nastavením som čakala na vybavenie svojej záležitosti úplne v pohodičke))))…a tak, keď som všetko vybavila vracala som sa k vlaku cez Pálffyovský park popri Pálffyovskom kaštieli, ktorý bol dokonca otvorený a tak mi nedalo nenazrieť do nádvoria, ktorému dominuje jeleň kamenný a malé pódium, ktoré má už sezónu zrejme za sebou… ale do kaštieľa sa dá ešte do 29.9. pozrieť…snáď sa vám to podarí, lebo ja som napriek priaznivým otváracím hodinám (vyzeralo to, že stíham posledný vstup dňa) narazila na zatvorené dvere… stála som potom ešte chvíľu na nádvorí pozerala na polo(možno aj menej)zrekonštruovaný kaštieľ a búrkovú oblohu nad ním a keď sa začal ozývať strašidelný vŕzgavo-škrípavý zvuk „korouhvičiek“ (po slovensky „veterníkov“:)) chápala som to ako pokyn nebies k odchodu… a stromy v parku sú staré a krásne a žiaľ/nežiaľ asi toho aj veľa pamätajú… a tak som si cestou ešte vychutnala domácky prízvuk predavačky v pekárni a rýchlym krokom s prvými kvapkami dažďa zamierila k vlaku… od Rakúska sa valila poriadna čierňava… ale o Rakúsku niekedy nabudúce…

..a naša hudobná redaktorka vyberá:Michelle, milujem ťa, miluj aj Ty mňa!
…a cestou do Malacek nezabudnite na cepy!!! – radí tentokrát Hana:
+básnici ticha…

vždy vaša Sally Lu*

p.s. – pripájam aktuálnu pozvánku na Hrad Devín – (v prípade nepriaznivého počasia sa vernisáž konať nebude), ale výstavu 10-tich sochárov  si v exteriéri areálu hradu môžete pozrieť do konca októbra:

Výstava Hommage á Peter Strassner X.
– každoročná výstava na počesť a pamiatku sochára a
pedagóga Petra Strassnera sa konná v septembri v čase jesennej rovnodennosti
10. ročník výstavy sôch a objektov predstaví 10 autorov:
Andrej Šóka, Gabriel Strassner, Lucia Fabiánová Strassnerová,
Lubo Mikle, Milan Kosmel, František Bohunický, Kata Kissoczy,
Rasťo Trizma, Dionýz Troskó, Jakub Trajter

• 

• 

• 

• 

…a tak sa obdobie panny pomaly pomaličky prehupuje k váham…
…a tak váham, čo vlastne napísať 🙂

…a tak konštatujem, že váhavá panna je niečo celkom iné ako panenské váhy…:))

…a tiež, že:

…morská panna zrejme neexistuje
 a mrzká panna už vôbec nie
……morský panic bol nanic (ibaže by boli ženy námorníčky..:) 
ale mrzký panic má ešte istú šancu..:))))

…súhvezdie „Panna“ môžeme na oblohe pozorovať od novembra do júla 
– takže teraz v septembri smola, ale môžete si nájsť nejakú pannu (myslím tým samozrejme osobu narodenú v tomto znamení) a môžete s ňou/ním pozorovať veľký voz (a nemyslím tým veľké auto na parkovisku:))https://sk.wikipedia.org)

… symbolika panny mala v kultúre veľký význam, známe sú napr. strážkyne starovekých chrámov… mníšky v kláštoroch… a zaujímavé, že práve v tomto období aj sviatok Panny Márie – patrónky Slovenska… návšteva baziliky v Šaštíne stojí za to v akomkoľvek období (v predajničke pri bazilike sa kedysi dalo kúpiť aj omšové víno)

.. a naša hudobná redaktorka vyberá:
Madonnu
…a nějakou od pána Gotta
…a trochu jasu jazzu
a oslávencom pridávam recept na „panna cottu„
– krásne prehupnutie z obdobia panny do váh!!!(pri Dunaji či rieke Váh:))- a hlavne žiadna panika!!!- tá nech sa nás netýka:)))

vždy vaša Sally_Lu

• 

• 

• 

• 

• 

… a tak v minulom traktáte „výzva prijať možnosti na predĺženie leta“ nemala byť pokynom na nedodržiavanie opatrení a útek niekam do „červených krajín“ (napr do ZSSR!!!)…. … a jeden z ohlasov na predošlý traktát znel asi takto: „pozdravujem z cesty hrdinov SNP“ – túra v čase „tour“!!!! – to je ono)))
… a tak si netrúfam popisovať ani hodnotiť známu cyklistickú súťaž okolo Francúzska (mimochodom tento rok začínala „na SNP“ a skončí 20. septembra v Paríži)))… … a tak si trúfnem popísať (takmer) okruh, ktorý som pred x-rokmi absolvovala po Egejskom mori – po Sporadách a Kykladoch… Skiathos, Skopelos, Skyros, Andros, Syros, Naxos, Santorini, Milos, Kythnos, Folegandros (určite som niečo vynechala)…a na záver nie Paríž ale Atény…. vyrážali sme na cestu 11. septembra (môžete si k tomuto dátumu dosadiť spomienky a témy podľa vlastného výberu…)… samozrejme žiadna pešia túra ale plavba s večernými prechádzkami po ostrovoch a tavernách… každý deň na inom ostrove… zelené Sporady a potom kamenné Kyklady a pred záverom sopka Santorini – jej výbuch podľa niektorých zdrojov stojí za zánikom minojskej kultúry na Kréte… ale o Kréte a Diovi niekedy inokedy… vrátim sa k jasným i polomatným spomienkam na „tour de grís“ – v čase, keď sme sa v (ľahkých) vetrovkách plavili hodiny a hodiny z ostrova na ostrov (občas aj mrholilo) – tak v tom istom čase som dostávala správy zo Slovenska, že tu máte krásne letné počasie – na sandále a krátke tričká, priznám sa, že v mori, ktoré mi miestami pripadalo zúfalo bezútešné a napriek tomu, že stredozemné – nekonečné, som sa kúpala až v druhej polovici cesty, pri najjužnejších ostrovoch tour….. a napríklad plavba na Andros mi prišla tak dlhá (v skutočnosti cca 10 hodín), že som už na more nevládala ani pozerať a radšej som si išla ľahnúť do kajuty a unášaná vlnami som si predstavovala ako ma niekam odváža Hades… cestu som však prežila a napriek nulovej pohybovej aktivite sa dostavil prekvapivý nával adrenalínu (asi z prežitia ako tákého:) – ten vybudil nadmerný apetít, ktorý sa prebudil práve na večeri v taverne, kde som nakoniec dojedala z tanierov ostatným členom posádky – boli ku mne blahosklonní a s úsmevom (na posmešky si už nespomínam) nebránili svoje zaslúžené večere – dodatočne: ďakujem!!!!… a potom jeden ostrov… na jeho meno si neviem spomenúť, ale kamenné scenériu mám vytetovanú navždy v pamäti… akurát sme pristáli a ledva sme stihli vystúpiť na breh a trochu sa rozhliadnuť… za nami priplával do prístavu trajekt… nevyzeralo to na nič výnimočné, kým nezačali na breh vystupovať prvý pasažieri a kým sa do kamenistej zátoky zaliatej zapadjúcim slnkom neozvalo Straussove (ml.) alebo Kubrickove:
… bolo to fakt „vesmírne“ a „nesmírně“ som závidela tomu pasažierovi, komu toto uvítanie patrilo:))
– samozrejme videli sme aj úžasné antické pamiatky – napríklad na ostrove Naxos
– alebo ostrov Melos
– a samozrejme na záver Atény so známymi karyatídami na Akropole – podotýkam v daždi (23. septembra)
… ale aj tak sa mi najviac vynára vietor vo vlasoch, zdanie a možno aj skutočnosť) delfínov popri lodi… a film „Chyť ma ak to dokážeš“:https://www.csfd.cz/film/8630-chyt-me-kdyz-to-dokazes/prehled/https://www.youtube.com/watch?v=gaLDyrun_Cc ktorý som v jednom z prístavísk videla prvýkrát…. a hviezdy počas nočnej plavby a tváre a humor spolucestujúcich (aj keď nie vždy bolo celkom do smiechu)…. tá „tour“ bola tak trochu ochutnávkou – načretím do hrnca každého z ostrovov… alebo ako listovaním knihy v kníhkupectve… niekedy sa mi podarilo nasať len kúsok atmosféry.. sú miesta, ktoré by som rada ešte videla a preskúmala… po návrate som ešte pár dní chodila po rovných vnútrozemských chodníkoch kolísavou chôdzou a slanou vodou nasiaknutá som sa presviedčala o tom, že sa mi to nezdalo…  klaustrofobické pocity z kajuty, ľahký spánok nad zásobníkmi s vodou a iné nečakané nuansy cesty mi postupne vytesnili spomienky na úžasné miesta a zvláštne príbehy))))
… a naša hudobná redaktorka pridáva:New York
+ snový Ondrišov karneval
…srdečne vás zdravím so spomienkou na morský vietor vo vlasoch a s heslom „love me „fendr“!(ak túžite po rozšifrování tohto hesla – s dôverou sa na mňa obráťte:)))
– prajem vám fajné letno-jesenné „tour_y“, je úplne jedno, či v zelenom, žltom alebo bodkovanom tričku:))vždy vaša sally_Lu*
p.s. – ak cez víkend nepôjdete na potulky, tak dávam do pozornosti možnosť „listovania knižkami“ na festivale
– a všetky staršie i novšie traktáty si môžete pozrieť na stránke:))))))))))))🌟http://www.luholikova.sk/blog/

– a keďže ani za svet neviem nájsť nejaké foto z tour, predstavte si šedomodré more more more a more a pridávam niečo iné:)))

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak som na prelome augusta a septembra trávila čas na Strednom Slovensku… nezúčastnila som sa žiadnych oficiálnych ani neoficiálnych osláv SNP…. nenavštevovala bunkre a pamätníky (ok, dala som si pri „valaške alebo vareche“ na nám. SNP zmrzku)… nečakane som však chodila na povolené „nenávštevy“ do nemocnice SNP, ktoré spočívali v odovzdávaní igelitiek s minerálkami, ovocím, uterákmi a wc papierom sestričkám pri vstupe na oddelenie, ale ani krok ďalej!!!….. nedá mi jedným dychom nezmieniť sa o tom, že návštevy pacientov sú zakázané (mávať si spod okna a z otvoreného okna je povolené)… ale na druhej strane lekári podávajú informácie len osobne (na chodbe pri výťahoch… ovšem keď tam začnete chodiť denne zistíte, že aj cez telefón sa dá cielenými otázkami niečo zistiť… chcelo by to nejaký manuál))
…a tak prešiel prvý september… a nikto nešiel do školy… nie kvôli epidémii – bol opäť štátny sviatok… nepodarilo sa mi zistiť – prečo práve 1. 9.???? – bolo nutné deťom ukradnúť tento deň, alebo to bolo veľkorysé predĺženie prázdnin??? – prosim, ak viete, napíšte mi)))… uznávam, že pomerne často v tento deň prší, udrú severné vetry a jeseň sa na nás snaží skočiť rýchlym skokom (viď tento rok), ale obávam sa že meteo-štatistika nebola na spojením tohto dátumu s ústavou…

…každopádne prvý september, ako deň nástupu do školy mal svoje čaro… a ak teda bolo aj pekné počasie a ak sme boli vo veku, keď nás už nemusel doviesť do školy niekto z príbuzných… tak prvý september bol dňom opätovného stretnutia spolužiakov zaváňajúcim bezstarostnosťou prázdnin.. opálené tváre, vyblednuté vlasy, pár centimetrov navyše (nie v páse ale vo výške:)…  spomienky na dni voľna boli každopádne silnejšie ako spomienky na minulý školský polrok…. (na začiatku školského roka 2020/21 je to trochu odveci – tie dni voľna a nevoľna sa už musia žiakom pekne pliesť:))…jedného takého prvého septembra som bola na výlete pri jazere tesne za hranicami mesta…. zastavili sme sa na obed v reštaurácii a práve, keď som si šla odskočiť na toaletu, zazvonil mi mobil… bývalý spolužiak mi oznamoval, že majú ešte jedno miesto voľné na neskoro-letné potulky, že či sa nepridám… toho prvého septembra bol slnečný deň ako vymaľovaný – v taký deň sa jednoducho ponuka na predĺženie leta neodmieta….

—-prajem vám september podľa vašich predstáv a keď dostaneme nápad alebo ponuku ako si predĺžiť leto, určite choďte za tým – lebo, keď sa vás zima opýta, čo ste robili v lete….:))))

– slnečné pozdravy zi západného balkóna

– vždy vaša Sally Lu*

p.s. a ak by ste do konca mesiaca mali cestu do Zvolena – v T galérii na Tehelnej si môžete pozrieť výstavu Synagógy Slovenska Milana Stana a v exteriéri pred galériou najnovšie satirické kresby Fera Guldana s textami Mira Polláka – viac v knihe

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

– Darinka R navrhovala učiť v škole len spev …. a možno by na tom niečo bolo…

– klasika

– ZVA:

+ bonus: najnovší klip Martina Chrobáka

• 

• 

• 

• 

•