… a tak musím hneď v úvode skonštatovať, že téma „návšteva“ z minulého týždňa vyvolala mnoho rôznorodých ozvien… a tak aj u mňa kypeli a boptnali ďalšie myšlienky na túto tému: – návšteva je udalosť….aktérom je hosť? – je každá návšteva „hosťom?“ – je hosť len vítaný a pozvaný…vážený a ctený? – platí: „Hosť do domu – Boh do domu“? – alebo: „Ryba a hosť na tretí deň smrdí“? – hosť – hosťovanie – pohostinstvo – pohostinnosť – pohostenie…. – hotel – hostel – hosťovská izba – hosteska – štamgast… – a latinsky je: hosť = hospite hostia = hospi hostiteľ = hosp títo = hos oh! = ho:))) a anglicky = guest, nemecky = gast, slovinsky = gost….
…a tak som včera navštívila očnú lekárku a v čakárni som pochopila, že niektorí dôchodcovia navštevujú lekárov a čakárne, lebo ich samotných a osamelých nik nenavštevuje… a tak dodávam, že toto konštatovanie nevzniklo len pozorovaním – myšlienka bola priamo jednou dôchodkyňou vyslovená…
…a tak popolcová streda – nepísať sa nedá…. …a tak dodávam, že hostia = nielen množné číslo do HOSŤ, ale aj obeť a tiež hostia – chlieb určený na eucharistiu….
… a tak sa február prehupol do poslednej dekády… tá nekončí číslom 29 ani 30 ale len 28…napriek tomu skráteniu sú turbulencie tohto obdobia v histórii silné…. nielen našej krajiny… udalosti spred roka… piatich rokov….75 rokov…. zvláštne temno obdobia končiacej sa zimy……a tak usudzujem, že mi neprináleží komentovať tieto udalosti minulosti… …a tak ponúkam citát od Tulku Lobsanga:
„Nečakajte na lepší svet, začnite ho vytvárať sami“
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech toto obdobie prinesie aj niečo pozitívne (nie však v nemocenskom zmysle slova:)))vždy vaša Sally_Lu* p.s.1 – a tak dopĺňam, že 20.2. bol nov mesiaca a 26.2. bude prvá pôstna nedeľa… a 22.2. o 17-tej konjunkcia Venuše a Jupitera…. p.s.2 – a po medailovom pôste našich lyžiarov na MS tipujem, že ani najbližší víkend sa pôst nepreruší…:)) p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „Buďte k sebe láskaví„:)
… a tak som tento týždeň šla po ulici popod sídlištné okná a vypočula som si konverzáciu dvoch žien… jedna zvonila spred domu a tá druhá otvorila okno a rozprávali sa tak, že ozvučovali ulicu… a tak som si vypočula pár viet o tom ako tá prvá „nadšená“ išla navštíviť tú druhú „nenadšenú“- tá návštevu nečakala, ba práve akurát sa odniekiaľ vrátila ….a tak tú z ulice nevpustila ani do vchodu a povedala jej, že nech nabudúce určite dopredu zavolá… tá, čo mohla byť „dotknutá“ sa vôbec nesprávala urazene, naopak, všetkých nechávala pozdravovať, ďakovala a pomaly odchádzala… na chvíľu pôsobila ako nejaká slúžka veľkomožnej… prípadne veľmi submisívna príbuzná… alebo ako človek, čo takto chodí na návštevy bežne, možno sa nudí a skúša šťastie, či zastihne niekoho ochotného, zhovorčivého a jej spoločnosti chtivého doma… … a tak som si spomenula ako jedna kamarátka hovorila o príbuznej, ktorá sa vydala niekam do Beneluxu, že keď išli navštíviť tamojšiu „pani matku“ (manželovu mamu), niekedy to takto vyzeralo tiež… pár slov pri dverách a odchod… …. a tak musím jedným dychom dodať, že sú aj návštevy také, ktoré boli pustené dovnútra a nie a nie odísť… (čas pre nich nehrá rolu… alebo práve – hrá v ich prospech:)… … a tak som si spomenula, ako sme sa presťahovali z miesta uprostred dediny na miesto na okraji mesta… kým na to prvom mieste sa podchvíľou niekto zastavil… aj preto, lebo sme bývali u starých rodičov, ktorí boli podľa mňa dosť obľúbení… neskôr na okraj mesta zašiel málokto (najmä tie ohlásené návštevy)… hlavne by som sa potešila nejakým spolužiakom… a tak si spomínam, ako keď už naozaj niekto z kamarátov prišiel, sedeli sme na schodoch pred domom ale len tak „kecali o neviemčom- resp. asi o ničom“ … a tak raz jeden kamarát povedal: „prečo nás už nevyhodíš?“ – a tak som si uvedomila, že mi bolo vlastne ľúto niekoho vyhodiť, keď už konečne prišli… … a tak som si pomyslela, že ako to asi bývalo v minulosti, keď neboli telefóny, sociálne siete…. návštevy mali svoje pravidlá?… v mestách i na vidieku… pravidelé návštevy „na Štefana“… na meniny, narodeniny… alebo každodenné?….. v mestách pred 100-200 rokmi oficiálne zoznamovacie…. návštevy…… naozaj sa spoločenský život prenáša len do virtuálneho priestoru?… jasné, že príbuzní sa z rôznych praktických dôvodov navštevujú…. dostávame sa do doby, že sa priatelia stretnú po tisís vymenených sms, mms, mailoch a iných skupinových virtuálnych komunikáciádh raz za rok dva tri… stretnú aj na káve?:))))… a tak som si klikla na nete heslo „návšteva“…. a nabehla mi celá stránka odkazov na… návštevy u lekára!!!! ….a tak by som očakávala skôr návštevy kina, divadla, galérií… návštevné dni miest, ktoré nie sú bežne prístupné…. …a tak Krátky slovník slovenského jazyka hovorí, že „návšteva“ znamená k niekomu prísť s cieľom ostať tam istý čas (rodinná, štátna n…)… a tiež zúčastniť sa na niečom (divadlo)… ale nehovorí o tom, z čoho to slovo pochádza…„návšteva – navštíviť„… bol to prvotný nápad nejakého Števa?…. potreboval súrne na wc a niekomu náhodne zaklopal na dvere a potom aby bol slušný, tak nejaký čas pobudol?:))))… a tak keď sa poobzeráme po označení tejto činnosti v iných EU-krajinách tak… v češtine je názov takmer identický, v poľštine a maďarčine to ani neviem prečítať a napísať… v slovinčine „obisk“?!… v nemčine „besuch“(=nesprávaj sa na návšteve bezočivo ale ani bezušivo!?:)… ale v mnohých iných jazykoch (taliančina, angličtina, španielčina, portugalština, francúština ale aj rumunčina)celkom jednoznačne vychádzajú z latinčiny:
vi = sila vis = chceš visi = videný visit = návšteva (anglicky) visita = návšteva
…a tak „Pozor,vizita!“… a tak môžeme v týchto dňoch navštíviť začínajúci filmový festival Berlinale… nikdy som ho zatiaľ nenavštívila, ale predpokladám, že nemusíme mať na to zvláštne pozvanie (pokiaľ nechcete byť členom poroty a pod.:)… a tak je možné, že tam okrem Anne Hathaway uvidíte aj Stevna Spielberga…. a tak konštatujem, že jedna z hlavných postáv filmu Zviera (s Belmondom) – herečka Raquel Welch… a tiež režisér, okrem iných aj filmu Starý dom uprostred Madridu Carlos Saura….už sú spolu na nejakom nebeskom filmovom festivale…. ale okrem kín (nielen) s ich filmami, by som rada navštívila aj ten Madrid… mimochodom v erboch Madridu aj Berlína figuruje medveď!… ale dúfam, že medvede ešte aktuálne spia:)))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných návštev… nielen tých súkromných, ale aj divadelných, kinových, galerijných… či medzištátnych:))vždy vaša Sally_Lu* p.s. 1 – a tento týždeň bolo Valentína:) p.s. 2 – a na Valentína sme otvárali Galériu Živa – ktorú môžete navštíviť už len v jej archíve na webe:) p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „Objavujte krásy sveta i seba samých„:)
….a tak sa tento týždeň ťažšie nejak píše, nielen preto, že mráz zalieza pod sukne… niekedy aj po nohavice… na zemi zima… pod zemou… … a tak to vyzeralo, že tentokrát fakt nenapíšem… ….a tak sa mi dnes snívalo, že som kamarátke ukazovala skicák – vlastné kresby s portrétmi… na každej A4-ke jedna hlava… mužské aj ženské tváre… mužské boli zväčša čierno-biele … akoby sa vynárajúce z čiernej neforemnej – asfaltoidnej – plochy naspodu formátu… ale črty boli jemne vykreslené… oči živé… priam som mala pocit, že som spoznávala skutočných mužov, ktorí boli predlohami…. ženské portréty boli zväčša z profilu… viac výtvarné… farebné… dominovali žlté a oranžové farby… musím priznať, že som bola nadšená, ako som to zobrazila… grafické listy hodné vystavenia!!!…. až kým som sa nezobudila a nespomenula si, že som večer pozerala dokument o grafikovi Vladimírovi Suchánkovi, ktorý my mal najbližšiu nedeľu 90-ku!… a tak musím doplniť, že v jeho portrétoch príliš muži neboli (nespomínam si)… a tak by som možno mala naozaj niekoho nakresliť (hlási sa niekto ako model?:)… a tak tiež konštatujem, že si nespomínam, že by tam mal dámy „s brýlemi“… a veru Naďa. Urbánková, by sa vynímala s tými svojimi nielen na litografii ale aj aj na poštovej známke… keď už nový CZ prezident chce porušiť 100-ročnú tradíciu a nechce, aby jeho miniportrét niekto z opačnej strany oblizoval alebo búchal naň poštové pečiatky… a propos „pečiatky“ … a oscarový film Ostro sledované vlaky – tento Menzlov film mal okrem tejto známej scény zaplašovania nudy v službe pečiatkovaním pozadia resp. sedacích svalov slečny výpravčíčky….. aj niekoľko iných vrcholov… a jedným z nich… najmä pre hlavného hrdinu v podaní Václava N…. bolo nočné stretnutie s Viktóriou F. v podaní Nadi….. jej krátke ale intenzívne pôsobenie spravilo z Miloša – Václava – celkom iného muža… vlastne Muža…
Dieťa vidí všetko novými očami, genialita je zámerné prebúdzanie detstva. Charles Baudelaire – „maliar moderného života“ /preložené podľa prekladu D.Brejlovej
… a tak cestou domov sa v mhd objavil revízor… a tak som na chvíľu zatajila dych…. nebola som si istá, či mám električenku stále funkčnú… ale áno… do zajtra… a tak som sa odviezla na konečnú a dokúpila mesačný lístok…. a tak sa v BA-mhd chystá zmena – od pondelka budú vraj všetky zastávky busov a 3lej-busov „na znamenie“… čiže je dosť možné, že ak sa cestujúci začíta, zarozpráva, zasní… alebo nie je miestnych pomerov znalý… prichádza z iného SK-mesta alebo z iného štátu…(!)… tak sa povozí… a môže spoznať krásy aj nekrásy hlavného mesta… a tak uvidíme ako to bude fungovať… a tak uvažujem, či si nasadiť na tieto výpravy mestom nejaké ružové okuliare:) … a naša hudobná redaktorka dnes vyberá: Naďa Grafičanka Dežo
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojných dní februára či na snehu, mraze alebo v teple bytu či mhd:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – Naďa Urbánková vraj so svojimi výraznými okuliarmi prispela k tomu, že obyvatelia Československa, ktorí sa hanbili nosiť „brýle, brylky, okulky, okuliare..“ strácali ostych:) p.s.2 – a meniny majú tento týždeň: Doroty, Vandy,, Zdenkovia, Gabriely i Dežovia – všetko najlepšie! p.s.3 – a lunárny kalendár konštatuje: „Čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete“:)
..a tak minulý týždeň sa lámali ľady… vlastne ani nie… áno nastal odmäk … a aspoň tu na juhozápade sneh spred týždňa skoro celkom zmizol… …a tak v okolí Špindlu bolo v sobotu a nedeľu pekne nasnežené, ale Petre V. to medailu neprivialo… a ani Mikaele S. vyrovnanie medailovej pozície najlepšieho lyžiara Ingemara Stenmarka hoci už oficiálne medzi ženami je historicky „najmedajlovejšia“(mali vraj pre ňu pripravené nejaké prekvapenie, ale jej ho nakoniec neodovzdali – to by ma celkom zaujímalo čo to bolo:)…. sám Ingemar vyhlásil, že ho určite prekoná… môže dosiahnuť nielen jeho 86 ale aj 100 víťazstiev… také zvláštne virtuálne súperenie na žensko-mužskom zasneženom poli:) … a tak, kto nechcel zapadnúť do snehu a snežných tém… mohol sa pozrieť do haly vo Fínsku… na ľad a nechať sa prekvapiť Adamom Hagarom – najnovšou SK nádejou v krasokorčuľovaní na ME – fakt som náhodou zhliadla jeho program a skákal ľahko a sebaisto, aj keď to zatiaľ nebola plejáda 4-itých ale 3-itých skokov… … a tak kto už fakt nechcel mať nič spoločné so zimnými športami, ten mohol prepnúť na južnú pologuľu – na „balkánske“ finále AO 2023, kde nakoniec srbský tenista vyrovnal Nadalových 22 víťazstiev a vyhral nad gréckym… a ten teda netancoval po skončení turnaja po kurte ako Grék Zorba… ktorého mimochodom uviedla jedna TV stanica vo spojom programe deň pred tým… a tak som sa dozvedela, že hlavný predstaviteľ filmu Anthony Quinn nebol Grék ale Mexičan…
… a tak mohol človek cez víkend presurfovať – nielen cez športové kanály – okolo sveta…a tak som minulý víkend necestovala okolo sveta, ale trávila v meste, kde som síce už predtým bola, ale nikdy nespala… až teraz… v nedeľné ráno v tomto malom sídle bolo na hlavnej ulici áut celkom málo…. a tak, keď som pri pohľade z okna penziónu zbadala blížiace sa auto, zapozerala som sa… auto zabrzdilo, zastalo… nik z neho nevystupoval… naopak… z rodinného domu, pred ktorým auto zastalo vyšiel po chvíli muž… muž v župane, previazanom opaskom… bez čiapky… bez nohavíc (iba ak mal krátke – schované pod županom – každopádne mal holé nohy a nejaké šľapky:))… nevybehol niečo si vziať… a šup naspäť do postele… nie… nastúpil svižne… (mrzlo)… do auta, zabuchol dvere… auto odišlo… nik ďalší z toho domu nevyšiel ani nevybehol na ulicu… nič, opäť ticho… prázdna ulica i chodník… a tak som pozerala na tú ulicu a hovorila si, že je to ako vo filme… románe… poviedke… neprimälo ma to vymýšľať príbeh… ani zisťovať, kto to bol… ak máte chuť vyfabulujte si vlastnú verziu….:)) … a tak, keď som sa v pondelok ocitla už celkom prozaicky v hlavnom meste… a šla tom tu neďaleko do obchodu… a… a uvidela som na tráve pri plote priviate zamrznuté nohavice… a tak som si istá, že nepatrili tomu nedeľnému pánovi… hoci boli čierne „kostolné“… vietor ich zrejme odvial niekomu z balkóna…
… a tak som si spomenula na jednu polemiku, ktorú som si minule … už ani neviem kde… vypočula… cca:
– tie nohavice… ale aj „jedna nohavica“ = polovica nohavíc – tie topánky… ale aj „jedna topánka, čižma, papuča“ – z dvoch samostatných… – tie rukavice…. ale aj „jedna rukavica“ – z dvoch… detto – tie náušnice … ale aj „jedna náušnica“ – z dvoch…detto – tá podprsenka …. ale aký je názov pre polovicu tejto spodnej bielizne???
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého februára 2023!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a 2.2. sú Hromnice – deň zasvätený Bohu i deň mokradí a podľa ľudových pozorovaní aj deň, keď bývali prvé búrky v roku s sviečky „hromničky“ vysvätené v tento deň mali počas celého roka chrániť pred nepriazňou počasia a inými pohromami… p.s. 2 – a 2.2. je 33. deň v roku a do konca roka máme ešte 333 dní! 🙂 p.s. 3 – a lunárny kalendár hovorí: „Čo myslíš. to si. Čo myslíš, to tvoríš.“… a radí: „kútiky úst hore!“ p.s 4 – a všetko najlepšie všetkým práve oslavujúcim vodnárom, ale aj Erikom, Erikám, Emilom, Veronikám, Tatianam a Agátkam:)
