Mesiac: august 2021

…a tak sa viac či menej nápadne prázdniny chýlia ku koncu a s nimi aj melónová sezóna… hoci – zdalo sa mi, že aj na foto z červeného koberca (vo Varoch) som nejaké melóny ešte zahliadla……a tak som nahliadla do útrob netu a uvedomila si, že v detstve sme používali skôr označenie „dyňa“ ako melón, ale čo som nevedela, že je to: „jednoročná husto chlpatá bylina s poliehavým rastom!“ …. husto chlpatá???… a bylina??? a ten rast!!! – a tento rok nie je ani Agrokomplex – že by som to šla do Nitry skonzultovať:))… a kým niektoré stránky webu ho opisujú stručne a neutrálne iné ho vyzdvihujú ako skvelý liek na všeličo….a to nehovoriac o vod(k)ovom melóne na horúce letné večery…:))

…a tak som si spomenula ako som bola niekedy uprostred tohto leta na návšteve… na jednej slovenskej dedine (miesto v tomto príbehu nie je podstatné)… tesne po tom ako sme doobedovali ozvalo sa ulicou tiahle ampliónové „Pozor, pozor!!!“ – sladký ženský hlas ponúkal sladučké žlté a červené melóny… a tak, keďže bolo dosť teplé letné popoludnie a chcela som prispieť niečím k nedeľnému popoludniu… povedala som si, že pôjdem jeden kúpiť… kým som našla peňaženku a vybehla na ulicu auto už bolo za rohom… o desať minút sa však vracalo po tej istej trase –  s tou istou výzvou… išlo však tak rýchlo, že kým som opäť vybehla na ulicu, bolo tesne pred zákrutou…. ale keďže som mávla ako veterný mlyn vo víchre, zaregistrovalo ma a vrátilo sa… z auta vystúpil muž (ženský hlas bol len na nahrávke)…. otvoril kufor… a z kufra sa na mňa usmievali guľaté žlté a oválne zelené (červené) melóny… s úsmevom som i jeden z červených som vybrala a opýtala sa na cenu… pán melón odvážil a povedal sumu… keďže mi prišla príliš vysoká, zdalo sa mi, že som zle počula…. tak som sa sa pre istotu opýtala ešte raz, ale cena bola potvrdená, dokonca podložená výpočtom… úsmev na tvári mi napriek teplému letnému dňu náhle zamrzol… „keby aspoň nebol cúval!“… pomyslela som si a zaplatila… bolo mi trápne melón vrátiť, a nemalo zmysel ho ani vymeniť – aj tak bol jeden z najmenších čo v aute mal…. a keď už som ten melón zaplatila, nadýchla som sa a opýtala sa konverzačne…. s predstavou, že som aspoň podporila neznámeho slovenského pestovateľa… „odkiaľ tie melóny sú?“… očakávajúc názov nejakej, mne neznámej, obce z okresu Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda, Galanta, Nitra a pod…. odpoveď, že sú to grécke melóny!!!…mi vyrazila dych…. zarazená som ostala stáť…. melón položený „šoférom-predavačom“ na smetiaku mi aspoň nevypadol z rúk… auto s ampliónovým milým hlasom sa presúvalo ležérne do neznáma…v tej chvíli som bola tak zaskočená, že som sa ani na nikoho nehnevala… dokonca ani na seba…
…a tak, keď som sa z tohto zážitku dostatočne vyrozprávala ( a teraz vypísala:)) uvedomila som si, že všetky školenia asertivity mi v tej chvíli boli celkom nanič… a to už ani nespomínam iné dobré rady… tie by som zhrnula asi do vety: „nebež na unikajúcim podomovým obchodníkom… choď do najbližšieho obchodu, v pokoji si prepočítaj cenu…rozhodni sa  v pokoji – kúp-nekúp“…. jednoducho mi docvaklo, že cca pred dvoma a viac rokmi by som ten melón zrejme nebola kúpila……a tak si hovorím, že pomaly končia prázdniny a deťom nastane nový školský rok… a tak by som odporúčala, aby sa do osnov zaradili okrem matematiky, jazykov, vedeckých predmetov (vo vyšších ročníkoch) a výtvarných a hudobných predmetov (v nižších ročníkoch) aj „komunikačné zručnosti“ (asertivita, resp. „zdravý sedliacky rozum v kombinácií so zdravým podrezaným jazykom“:)))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
…kúpte si banány… 
Debussy 
Radiohead 

…a tak sa s vami lúčim s čerstvo nakrájaným melónom na tanieri (včera som ho dovliekla z trhu a je fakt dobrý:) a prianím voňavých a šťavnatých letných dní!… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a prikladám jednu celkom odveci ilustráciu – kto uhádne, čo na nej je, nech mi napíše:))
p.s.2- a kto chce môže si k melónu prečítať Brautigana
p.s.3- a keby niekto veľmi chcel napíšem recept na jednu melónovú kúru, ktorú som sa nikdy neodvážila vyskúšať:))

• 

…a tak som sa tento týždeň vybrala do divadla (hoci by mali byť divadelné prázdniny, divadlá sa snažia dobehnúť aspoň ako tak vákuum predošlého polroka….)…a keď do divadla – tak rovno na premiéru… mala som na sebe lesklé čierne šaty a na priesvitných rukávoch nepriesvitné bodky…. mohlo by sa zdať, že sú tie šaty temné, ale lesk a líčenie urobili svoje… a tak, keď som sa uvidela vo veľkom zrkadle na chodbe divadla, musela som sama sebe povedať, že fakt vyzerám dobre!!!… chodba bola plná elegantne nastrojených návštevníkov, niektoré róby boli priam na ples v opere alebo na červený koberec…. fakt nádherné vo svojej farebnosti od žltých do oranžových tónov, páni v smokingoch… vo virvare ľudia na seba pokrikovali, gestikulovali, hľadali sa, oslovovali a pomaly sa sunuli do sály…. a zrazu som si v tom predpremiérovom chaose všimla na plnej divadelnej chodbe detský kočík a v ňom ani nie ročné vyplašené dieťa (uf, povedala som si a trochu ma striaslo, lebo mi prebleskla hlavou nesmrteľná scéna z Ejzenštejnovho „Krížnika Potemkin„…)… dieťa vôbec neplakalo, nie z nejakej extrémnej poslušnosti – skôr vyzeralo, že je tak vydesené z davu, že nedokáže vydať ani hláska… chytila som kočík za rúčku, odtiahla trochu nabok a skúšala hľadať rodičov… po chvíli naozaj prišla (nepochopiteľne nevydesená) matka dieťaťa… zarazenosť v detskej tvári sa rozpustila ako zmrzlina v tropický deň… a nakoniec sa na mňa z náručia matky aj usmialo… a tak som mohla pokračovať v predieraní sa do sály… a konečne zhliadnuť tú premiéru…. ale nezhliadla… a tak… a tak som sa zobudila a pozrela na mobil, že je 6.55…. po daždi, svieži vzduch prúdi z odchýleného okna… ležím v posteli v bledomodrom pyžame…

…a tak sa podobne ako LOH 2020 konali v 2021 (nebojte sa, ujisťujem vás, že už nenapíšem štvrtý traktát k LOH:)))… a tak sa podobne 55. medzinárodný filmový festival Karlovy Vary nekonal minulý rok ale začína tento piatok – teda o rok a takmer dva mesiace neskôr ako zvyčajne… a tak budú „českí levi“ tiahnuť do Varov… a tak môžu návštevníci festivalu zhliadnuť okrem nich a (určite) zaujímavých filmov aj zahraničných a zámorských „levov filmového plátna“ (snáď naozaj naživo:) nielen Johna Deepa ale aj Michaela Caina alebo aj Ethana Hawka…. a tak kým niektorí (blogeri, novinári/ky) sa chopia (vo svojich komentároch) určite nielen hostí ale aj ich súčasných a bývalých partneriek… kto nepozná medzierku medzi zubami Vanessy P. ….alebo 180cm vysokú Umu T. z P.F.?… v prípade Michaela Caina??? – o modelke a manželke Shakire si netrúfam nič podtrhnúť, trúfnem si len vložiť jeho citát:

„Rozdiel medzi filmovou hviezdou a filmovým hercom je tento: filmová hviezda povie: Ako môžem zmeniť scenár, aby sa ku mne hodil? A filmový herec povie: Ako sa môžem zmeniť, aby som sa hodil k scenáru? – Michael Caine“

…a tak sa pomaly končí obdobie levov… ale aj levíc… ešte by ste/sme mohli stihnúť aj výlet do Levíc a prípadne navštíviť aj Margitu a Ilonu… možno by tam Chaplin poslal aj Oonu:))

…a naša hudobná redaktorka dnes ponúka:
Vanessa P.
Pulp F. – Uma
J.D. 

p.s.1. – ak by ste chceli navštíviť v lete napríklad SND – máte možnosť! 
p.s.2 – a ak by ste išli do KV tak pozdravujte nielen Vary ale aj tých levov…kľudne aj Bartošku:))
p.s.3. – a tak pridávam odkaz na minuloročný traktát na túto tému 
p.s.4. – a ako ilustráciu jednu celkom čerstvú foto

– s prianím príjemného letovania i kinovania sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

• 

… a tak som minulý týždeň vyriešila jednu záhadu… začiatkom leta som posielala pohľadnicu  (občas robievam takéto archaické činy))… a nebolo to do Číny ani do Japonska, ale len do Francúzska…a keď pohľadnica ani po mesiaci nedoputovala na adresu doručenia, tak som sa pri posielaní ďalšej radšej zastavila na pošte (tú predošlú som hodila do schránky – so známkou samozrejme!)… lenže, keď tentokrát pani za prepážkou uvidela nalepenú jednoeurovú známku povedala mi, že mám ešte doplatiť 20centov… aha! zháčila som sa, takže do Česka stačí euro ale do Francúzska už viac (nepýtala som sa na Rakúsko a Maďarsko, to ešte budem musieť preveriť)))… každopádne moja logika bola, že všade do EU je to za Euro!?!… ale nie, je to asi len v „Československu“:))…. a tak som sa opýtala, čo sa teda s tou pohľadnicou stalo… no vraj je niekde na pošte „zadržaná“… (v nejakom skartačnom osudí, dodávam… keby aspoň osudí… keby aspoň z času na čas nejakú z pohľadníc vylosovali a nechali prejsť hranice… ale ona skôr skončila v koši… tu pomôžu už asi len nejaké myši – nie kniho- ale pohľadnicožrútky  …

…“ó ľudský rod, zrodený pre vzlet, prečo ťa aj ľahký vánok zrazí k zemi?“ Dante Alighieri (1265-1321)

…a tak si hovorím, že pošta má ešte v podhubí nejaké federatívne usporiadanie a tiež veľmi malý zmysel pre romantiku „papierových pohľadov – alias pohľadníc“)))

… a tak pred pár dňami skončili veľmi špeciálne LOH 2021… pardón 2020!…

…a tak mi nedá k mnohým hodnoteniam, štatistikám a iným analýzam pridať jednu povrchnú a formálnu úvahu…. pozerajúc na súhrnnú tabuľku hodnotení jednotlivých krajín mi nedalo neurobiť niekoľko prepočtov… (čo by človek neurobil z lásky k matematike, z čírej zvedavosti a kvôli zvýšeniu si sebavedomia príslušníka krajiny, federácie, svetadielu…. a tak mi nedá nepodeliť sa s výsledkami (počítala som celkový počet medailí – nie hodnotové rozdiely medzi zlatými, striebornými a bronzovými…)…takže v našej krajine vychádza na 1,35 milióna obyvateľov jedna medaila… (= keď sa stretne 1,35 mil. obyvateľov „v jednej izbe“, môžu si na stenu vyvesiť jednu medailu:))… vlastne asi aj viac, ak by sme zobrali, že štvorkajak má síce jeden bronz, ale vlastne štyri kusy medailí:)… ale aj pokračujem v tomto formálnom počte športov a nie športovcov (pri kolektívnych disciplínach)….. a tak keby sme sa federatívne prilepili k našim západným susedom, tak by sme si priemer vylepšili na 1 medailu na 1,1mil. obyvateľov… čo však ešte stále nestačí na Maďarsko, kde im to vychádza: 1medaila na pol milióna nadšených divákov!!! – čiže lepšie by bolo Uhorsko? alebo Rakúsko-Uhorsko?… každopádne, keď som spočítala celú EU tak na jednu medailu pripadá 1,8 mil. obyvateľov (sme na tom lepšie ako EU priemer!!!) … a to už ani nehovorím o svetovom priemere, kde vychádza jedna medaila na 7 miliónov obyvateľov (buďme radi, že máme tie naše 4!!!- mimochopdom rovnako ako Portugalsko, Írsko, Rumunsko, ale aj kolíska OH – Grécko:)))…a tak vlastne ani neviem, čo som chcela touto štatistikou povedať…asi niečo v duchu, že „nehaňte ľud môj (ani tých, čo zaň reprezentujú), ale viac športujte a veďte k tomu deti (nemyslím k vrcholovému športu… ale ak by ich to bavilo, tak nech sa im darí – a nabudúce – šup-šup nejakú medailu!!!:)))… každopádne ďakujem organizátorom aj športovcom za osvieženie leta…(nebudem v tomto bode pokračovať úvahami o „športovom priemysle“… alebo pridávať komentáre na komentáre:))… a tak ešte v závere ďakujem za vaše nápady a postrehy k predošlým traktátom k téme LOH …už som chcela pomaly písať na MOV list (neviem, či by došiel – či by mal tú správnu známku – netuším aké idú do Švajčiarska:)) a v tom liste som chcela napísať, aby sa OH vrátili k pôvodným starovekým disciplínam…. ale keď som potom úchytkom zhliadla finále v basketbale, vodnom póle a hádzanej… tak som ten list nenapísala….

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného letovania… plávania… chodenia… behania… prípadne aj nejakého skalolezenia, surfovania či šachu))) vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a ako prílohu pridávam jednu celkom čerstvú dekupáž

p.s.2 – a dodatočne všetkým Zuzkám- všetko najlepšie k meninám… o levoch niekedy nabudúce)))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jump (Madonna) 
Jump (Van Halen) 
Jump (HGFC)

…a tak som pred pár dňami našla na dne knižnice zabudnutú knihu „Japonci ako ich nepoznáme“ … a tak som si spomenula, že som si tú knihu kúpila kedysi celkom účelovo (internet nebol k dispozícii)))… písala som nejakú semestrálku o japonských čajových domoch – vytiahla som niečo z kapitol k téme… a ako teraz pri listovaní zisťujem…. ostatné kapitoly  – napr. o jazyku, o „vnímaní MY a ONI“ alebo kapitolu IV. – “ o zvláštnostiach vzájomného styku v Japonsku“ som zjavne nečítala…
… a tak – v Japonsku som nikdy nebola…a priznávam, nemala som ani ambície tam ísť… hoci priatelia, ktorí tam boli boli, vrátili sa očarení (nielen architektúrou)… a niektorí svoju návštevu aj zopakovali… 
… a tak mi nedá nevybrať aspoň malý citát zo zmienenej knihy (konkrétne z kapitoly IV.)- „Dôverné zošity“ Sei Šónagon písané v žánri „džuihicu“ (v stopách štetca):

Čo je milé:
Detská tvárička nakreslená na melóne.
Skrotený vrabček, skáčúci za tebou, keď pištíš ako myška: tí, tí, tí!
Kuriatka, ktoré ťa predbiehajú na dlhých nožičkách.

… a tak som si spomenula ako raz kolegyňa priniesla originálnu japonskú bonboniéru… so zvedavosťou sme ju otvorili – v krásnej okrúhlej krabičke na vrchu s krajinkou dvoma ťahmi štetcom (doteraz ju mám na uloženie šperkov) boli bezchuťové želé kocky… ale to len na prvé ochutnanie – ak každý deň jete minimálne 80%-nú čokoládu, prípade aj s chilli… tak potom chvíľu trvá, kým chute zjemnejú a človek pocíti nečakané odtiene… nečakané odtiene inej kultúry… (a tak som si vypočula nedávno zaujímavé pojednanie o prekladateľoch a ich úžasnej roli sprostredkovávať kultúrne njuansy nejdnotlivých národov, ale o tom niekedy nabudúce…)

…. a tak som si cez víkend vychutnávala priame i nepriame prenosy z Tokia… tak trochu som zo solidarity so športovcami (musia pobývať len v olympijskej dedine – resp. na nejakých tréningových pobytoch aj mimo Tokia a -vraj- nemôžu sa ísť prejsť do ulíc mesta)… a tak som takmer ani ja nevyšla z domu… a tak som si vychutnala finiš zmiešanej poľskej štafety v behu (myslím, že na 400m)… úžasné závody v trojskoku žien – s rekordom dlhonohej Kolumbijky v poslednom skoku… vikingských diskobolov zo Švédska…. aj neuveriteľný záver skoku do výšky mužov, kde sa súperi z Kataru a Talianska v závere dohodli, že zhodne dostanú obaja zlaté medaily!!!… a tak som v pondelok večer prepínala TV programy…. a tak som zistila, že v tom istom čase môžem pozerať kráľovnú športov „atletiku“ alebo aj „Angeliku a kráľa“… a tak som zvolila šport a mala som možnosť vidieť prekvapivého gréckeho skokana do diaľky… a tak som si spomenula na Atény…  aktuálne tam majú 42 celziových stupňov… a tak je nakoniec asi lepšie, že sa LOH konajú na rôznych miestach sveta… lebo asi ani v pôvodnom dejisku starovekých OH – Olympii dnes asi nebolo chladnejšie… hoci nakoniec ako tak počúvam obedňajšie zápolenia v Tokiu pod holým nebom sú tiež na prahu únosnosti…

…a tak mi na záver nedá ešte nedoplniť niekoľko japonských prísloví:

Keď sa radujú druhí, raduj sa tiež.
Ani Konfuciovi sa vždy nedarilo.
Keď sa žene zachce, aj cez skalu prejde.
Kto má ľudí rád, bude dlho živý.
Spisovateľ spisovateľa neuznáva.
Aj Budha má len trikrát trpezlivosť.
Vetvy, v ktorých chládku sedíš, nestínaj!
Na darček sa nesťažuj.

… a tak verím, že hoci sa športovci nedostanú na LOH do bežných japonských ulíc a uličiek, duch Japonska sa dostáva až k nim:))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Big in Japan   
Japanese girls  
Japonská hymna  

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím letného ozvláštnenia vanúceho od Japonska…(ale nejaká tá medaila by potešila:))… vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – pridávam jednu tohtoročné dekupáž
p.s.2- ale ak by ste namiesto športu a Japonska si radšej cheli užiť festival 4 živly – tak nech sa páči! 

•