traktát_pravé orieškové_rozprávky)))

… a tak sa v týchto dňoch z televíznych kanálov sypú rozprávky… pravdupovediac to považujem za celkom normálne a očakávam to… skôr ma prekvapí, keď narazím, za nejaký „superakčný titul“… a tak si nenechávam ujsť princeznú so zlatou hviezdou (hrozivý Kazisvet a nežná princezná v myšacom kožúšku stoja za to)… a tak si tiež občas pozriem niečo z nových rozprávok… priznám sa, že pri máloktorej vydržím od začiatku do konca… a pritom, verte mi, pozerám ich bez predsudkov… ale buď sú to nepresvedčivé herecké výkony (jednoducho niekomu v rozprávke treba držať palce alebo sa s ním stotožniť:))… alebo je tam príliš málo humoru (ani toľko, čo by sa zmestilo do lieskového oriešku)… alebo sú jednoducho nudné… aj keď nosná idea sľubovala celkom dobrú zápletku… a tak konštatujem, že nepoznám nikoho, kto nevidel Vorlíčkovu Popolušku s 3 zázračnými lieskovými orieškami… aj keď poznám aj takých, ktorí ju priam neobľubujú, priznám sa, že ja si ju raz za vianočné sviatky vždy pozriem a vedela by som celkom detailne popísať, ktoré scény sa mi páčia viac a ktoré by som nejak prerobila (neviem zatiaľ ako, lebo som nečítala predlohu – originál od Boženy Němcovej)… a tak mi nenapadlo, že sa niekde v Nórsku točí remake dnes už klasickej českej rozprávky…a ten remake prichádza do kín… a ako sa začalo zvianocievať tak sa kritici ale aj tvorcovia filmov v CZ nechávali nórskou Popoluškou unášať k k viac či menej kvetnatým vyjadreniam – hlavne na variácie na tému – prečo si nórsku verziu nepozrieť (podotýkam, že režisér Vorlíček dal napokon k sfilmovaniu „kópie“ súhlas… ale už ju nevidel…)… a tak zrejme do kina na tento film nepôjdem, ale keď ju budú o rok dávať v TV (predpokladám), tak si ju možno pozriem… v svetri s nórskym vzorom, s nejakým vareným vínom, punčom alebo gloggom, čo sa pije v zime v Nórsku:))- ale pri pozeraní dostupných fotografií z filmu musím dať jednej kritike za pravdu – macocha vyzerá ako G.O. v Drakulovi… zrejme po netopierom klobúku ani stopa:))

… a tak, ako neodmysliteľne k Vianociam a záveru roka patria rozprávky, tak aj koláčiky… od lineckých mačacích očiek, cez medvedie labky, rožteky, kokosky, burizónky…až po neviem aké sofistikované novinky pekárskeho umenia (priznám sa, že som sledovala súťaž v pečení – z čistej zvedavosti… ako môže byť sledovateľná súťaž, v ktorej sa niečo voňavé a chutné vytvára a nedá sa to ani ovoňať ani ochutnať?… iba ak systémom: „napeč si sám!“ – ale zatiaľ som to neurobila, hoci na nejakú polovičnú dávku laskoniek som už mala priam nakročené:))… ale musím uznať, že estetika výtvorov, emócie a charaktery súťažiacich bolo zaujímavé sledovať:))…a tak som si myslela, že ako darček k Vianociam odtajním v tomto traktáte recept na naše tradičné vianočné pečivo (niečo ako rodinné striebro)  – inak pomerne nenápadné kruhové koláčiky s vanilkovou plnkou a čokoládovou polevou s orieškom navrchu, ktoré sa ale na druhý deň po dokončení rozplývajú v ústach ako božská mana… stará mama ich pred nami, úhľadne poukladané na tácke, skrývala na sekretári… keď ich piekla mama, tak radšej vždy urobila a dvojitú dávku… a teraz ich pár rokov pečiem ja… minulý rok mi vyšli, ani neviem ako, a teraz… no nie že by sa priam nedali jesť, ale niečo tam nesedí… cesto sa rozpadáva viac ako by sa malo (vraj som asi použila maslo s nesprávnym množstvom tuku alebo nesprávne kypridlo…) a s polevou je tiež niečo… plnka však bola fantastická… všetku čo zostala som bez okolkov zjedla, hoci som potom takmer nemohla spať od presladenia… a tak si hovorím, že  si o rok dám väčší pozor a recept preverím a ustrážim a ak vyjde – sľubujem – pošlem… a tak mi napadá, že ešte lepšie by bolo, keby som nemusela posielať recept a radšej vás pozvať na ochutnávku… bez rúšok, respirátorov, dezinfekcie, opatrení, obáv….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
kdeže ty Popoluška hniezdo máš? 
22 dní
99 balónikov – alebo niečo na Silvestra

…a tak ako P.F.-ko prikladám 22 vlastnoručne upečených kokosových pusiniek… aspoň kus snehu…nehu…sladkosti…:))(recept z netu – vyzerajú dobre, ale inak sú riadne sladké – ak máte nejaký overený recept – pls. zverejnite:))… a s prianím zdravia a len tých najlepších emócií v roku 2022 sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár odkazuje: „Milujte život!“
p.s.2 – príbehy s kuriérmi naberajú nové rozmery (komunikácia s dodávacími firmami), ale o tom niekedy zas v novom roku:))
p.s3 – … a tak sa s vami dnes lúčim aj s poďakovaním za priazeň traktátom – “ a-tak-om“roku 2021:))….! 

traktát_slnečný kruh)))

… a tak som si spomenula ako sa spieva – alebo skôr deklamuje –  v jednej pesničke, že… „rok sa otáča ako kolotoč… zastavte, kým je čas…“ – „študent, čo tým chcel básnik povedať?“ – „básnik by si prial zastaviť čas“… (..„byť pánom času, nepoznali by sme lúčenie… život je veľké umenie„… žeby Hviezdoslav?) …ale čas sa zastavuje asi tak ťažko ako otáčanie zemegule… a zastavenie zemegule – to byť bol kolosálny „pr…m“… a to nehovorím len o tom, že niekde na našej planéte by mali (možno:) stále nielen leto ale aj slnko a deň…… a tak som si začiatkom adventu vypočula v rádiu príbeh o tom ako vlastne vznikol „adventný veniec“ – v 19. storočí – pastor, ktorého sa deti v sirotinci stále vypytovali, kedy už  budú Vianoce, zobral koleso od voza, obalil ho čečinou a namontoval naň 28 sviečok! = štyri veľké na nedele a medzi ne šesť menších pre ostatné dni v týždni…. a tak deti mali odčítanie dní do Vianoc zabezpečené… kalendárový kruh…kruh mesiaca… kruh roka…

…a tak – nezistila som ako vznikol  „adventný kalendár“… či to bol čistý „biznis plán na čokolády“ alebo iné malé darčeky… (ak viete, napíšte:) … a tak som sa tento týždeň vyskytovala na pošte a po vybavení všetkého potrebného pri okienku mi „pani poštová zamestnankyňa“ ponúkla lotériu… bola som zaskočená natoľko, že som jej nedokázala odolať (skutočne neviem, nespomínam si, kedy som si naposledy kúpila nejaký los alebo lotériu:)… a tak – vianočná lotéria!!!… doma som si pekne sadla za stôl a sa pozrela na 8×3 políčok na červenom podklade a postupne som ich koncom ceruzky od 1 po 24 stierala… jej anjel!… jej, zase ďalší anjel!.. a hríbik a stromček a zas anjel a sviečka!… hviezda!.. cítila som sa ako dieťa, ktoré má povolené otvoriť naraz všetky okienka adventného kalendára… alebo skôr, robí to tajne, tak aby ho nevideli dospelí:))… samozrejme som si vopred neprečítala návod na použitie…. a tak, až keď som mala všetko radostne zotreté, zistila som, že keby som našla 9 anjelov los by vyhral… fakt dobrú sumu!!!!… ale bolo ich len 7 takže…žiaden zo symbolov nedosahoval počet potrebný pre výhru… o bonusoch nehovoriac… až… až na ten „kapustnicový hríbik“ – hurá!!! – boli dva, čo mi zaručuje preplatenie ceny losu!!! … aká zábavka:)))… tým vás nenabádam k prepadnutiu lotérii… hoci určite poznáte známu anekdotu (parafrázujem): „bože, kedy konečne vyhrám v lotérii?“… a zrazu sa ozve hlas:“ tak si už konečne kúp los!“:))… … a tak som v lete chodila okolo jedného obchodu s textilnou galantériou a vo výklade ma zaujal jeden obrázok na plátne, ktorý zobrazoval slnko… vonku bolo dosť teplo… prečo by som kupovala slnko?… ale na nejaký tretíkrát som predsa len do obchodu vošla a zistila, že ide o podklad na gobelínové vyšívanie…a kúpila ho… nevyšívam, niekomu ho venujem… leto skončilo, jesenné večery sa začali predlžovať a v čase rovnodennosti víťaziť nad dňami… a tak som zrazu na poličke objavila „slnko“… rozbalila som balenie, v ktorom boli okrem podkladu aj bavlnky na všívanie… navliekla som ihlu a povedala som si, že to predsa nemôže byť ťažké… ale priznám sa, že to bol proces!… miestami som pochybovala, či to robím dobre… keď som sa večer dobre nesústredila zabudla som krížik poriadne vyšiť z oboch strán a na druhý deň som opravovala chyby… ale nikoho som sa nepýtala ako sa to má robiť správne a pokračovala ďalej… priznám sa, že neoplývam veľkou trpezlivosťou a pri tomto vyšívaní (obrázok je fakt dosť malý – len cca 15/15cm) som zistila, že napredujem veľmi pomaly… pri slabom svetle sa veľmi zle vyšíva čiernou – vtedy je lepšie navliecť bielu… ale vtedy pozor – mať umyté ruky, lebo na bielom zas všetko vidno… veľké modré plochy sú niekedy nudné, niekedy meditatívne… niekedy je lepšie ísť zospodu nahor a niekedy lepšie šikmo naopak… fakt mi to šlo veľmi pomaly… ale niekedy vyšívanie slnka bolo najsvetlejšou časťou dňa… a tak podarilo sa!!! – do slnovratu vyšiť hlavný motív – SLNKO!… a ten kúsok obláčka a modrej oblohy dolu snáď ešte do štedrého dňa zvládnem…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Hallelujah
Christmas 
Bog sie rodzi 
Pulnoční
Sting

… s prianím:

„KRÁSNE VIANOČNÉ SVIATKY… SVETLO V DUŠI A MEDOVÉ OBLÁTKY“…

sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „Láska je zázrak, majte sa radi“🙂
p.s.2 – v prílohe prikladám zmienený gobelínik:)) – keď som si po čase chcela kúpiť ďalší motív, predavačka sa ma opýtala: „myslíte to vyšívanie pre deti?“:))
p.s.3 – hurá – podarilo sa mi vrátiť tovar kuriérovi!!! – presne v minúte slnovratu – teším sa, že na tretí pokus to vyšlo.. aj keď som momentálne vo fáze: „bez tovaru a bez peňazí zaň“:))- pokračovanie nabudúce


traktát_kuriér a kalamita))))

…a tak… ani som si nemyslela, že tento traktát bude naozaj na túto tému… ale.. ale nedá sa inak……. a tak pekne po poriadku… za: a/- nevyžívam sa v objednávaní a vracaní „vecí“ cez internet a kuriérov (ale sem – tam niečo objednám:))…… za: b/ – úprimne povedané, fakt som netušila kedy a ako otvoria iné obchody ako rozličné tvary – „lidlolandy“… a tak som si povedala, že predsa len niečo kúpim cez internet (Vianoce..)… a tak som jedného večera „šla na vec“…a tak sa mi nakoniec podarila „hviezdna konštelácia“… pootvárala som niekoľko okien… tovarov… niečo sa mi zdalo ako dobrý výber, ale nedarilo sami zrealizovať prevod… niečo šlo zaplatiť hneď… a niečo som doobjednávala na druhý deň… niečo nakoniec zrušila alebo odignorovala… a hlavne – nerobila som si o svojich postupoch žiadne poznámky… dôverovala som tomu, že: „niečo z toho bude“… a tak som postupne pozatvárala okná… a postupne mi začali prichádzať maily a sms-ky …. a jedna z nich znela cca: „dnes večer vám doručíme váš balíček číslo…“… lenže!: v čase, keď mi volal kuriér, že stojí pri bráne, som riešila iný hovor… a keď som dotelefonovala ( a skutočne to nebol dlhý telefonát) – okamžite som mu zavolala naspäť a on, že  sa mi nedovolal a že už je preč…. a hoci sa priznal, že nie je ani na konci ulice, povedal mi, že má toho veľa a že sa rozhodne nevráti… a na ďalší deň hlásili kalamitu!!!…. a tak som sa celkom tešila na to ako mi na druhý deň ten kuriér doručí zásielku ako v rozprávke: soby či losy a sane… pokojne aj ruská trojka… v stanovený čas som sa večer vyskytovala doma.. naozaj:))… ale nič mi nebolo doručené… bez vysvetlenia (veď načo – je predsa kalamita!!!…) prišla len sms-ka, že tovar bude doručený až na ďalší deň… no dobre, povedala som si – uvidíme… a tak na tretí deň ráno prišli rovno sms-ky dve…. v jednej z nich „dnes vykonáme posledný pokus od doručenie vašej zásielky“… nebola som schopná skúmať, čo by sa stalo, keby človek nebol doma…. a aj zo zvedavosti – že chcem vidieť toho kuriéra, ktorý sa odmietol vrátiť pár sto metrov…. jednoducho budem doma a že to si nemôžem nechať ujsť… (čo ak by si zobral ďalší týždeň dovolenku, prišiel by niekto iný a kontinuita príbehu by sa rozpadla?)… a tak keď zavolal, šup-šup čižmy na nohy a… nabehla som k bráne… cestou som stretla susedu s balíčkom… pomysla som si, že aj dobre, že prišiel o dva dni neskôr, roznosí toho viac… nenápadný nevysoký pán v bunde a čiapke (v tom prítmí ani neviem, či mal respirátor alebo rúško:) stál pred vstupnými dverami… požadoval po mne čísla zásielok… a tak som nadiktovala obe čísla …. pán si to poznačil…. a povedal: „dovidenia!“… myslela som, že som zle počula a že ide zobrať zásielky do auta… a tak som tam stála a čakala… kuriér nastúpil do auta, naštartoval a popred môj udivený zrak odišiel… chvíľu som ešte ostala stáť… a aspoň v tú chvíľu som od prekvapenia na nič nemyslela (lebo inak mi hlavou chodí asi tisíc myšlienok za sekundu:))… takže: „pán kuriér, ďakujem za toto meditačné cvičenie!“… keď auto zmizlo za zákrutou a mne už trochu začínalo byť zima, všimla som si na múriku pri vchode dve nerovnaké krabice… pozrela som sa na ne bližšie a… aha, moje meno!!!… náhle mi bolo priam do smiechu… tá druhá krabica bola tak veľká, že sa takmer nedalo ich naraz odniesť… dostavila sa taká zvláštna eufória typu: „podarilo sa!“… krabice boli tak hermeticky uzavreté, že aj napriek označeniu OPEN sa bez použitia hrubej sily – resp. veľkých nožníc – nedali otvoriť… otvorila som najprv tú menšiu a v nej presne to, čo som si predstavovala a tak povzbudená som rozdrapila aj tú druhú… a tak –  náhle dejavu… v druhej krabici, hoci väčšej, bola úplne rovnaká vec ako v prvej… moja, v tej chvíli ešte stále euforická myseľ, to vyhodnotila tak, že som za odmenu (zrejme nevhodný postup kuriéra) dostala hneď dva kusy… v hlave mi začalo nabiehať koho by potešila tá druhá vec… a s pocitom dobre vykonanej akcie som šla spať… a  s týmto pocitom som aj vstávala a ráno vyzeralo svetlé až kým, až kým mi nenapadlo, predsa len skontrolovať tie prevody a objednávky… a  tak nastalo pragmatické precitnutie: objednala som dvakrát tú istú vec… jednu som zaplatila kreditkou a jednu debetkou… ou… o no!!!! …a tak som napísala do spoločnosti… s.o.s…. ako vám to mám vrátiť….???… už mi prišla aj odpoveď a zbieram sily na to vracanie:)))… a tak mi vzápätí nedalo a začala som objednávať niečo ďalšie a nabehlo mi toto:))))

V košíku máte tovar v hodnote 11,51 €….
Nakúpte ešte za 117,49 €!!!!... a dopravu máte zadarmo…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

please Mr. Postman 
pocket calculator 
blues „pre poštárku“

… s prianím príjemného predvianočného času… a nech vám kuriéri donesú len to, čo naozaj chcete:))) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „Hľadajte vo všetkom to dobré!“
p.s.2 – ako postupne dobiehajú moje skvelé objednávky… príbehov by bolo aj na tri traktáty – osobná reality šou:))
p.s.3 – včera som bola na pošte poslať nejakú úradnú zásielku a len tak konverzačne som sa pýtala za koľko príde list – aj v rámci Ba – vraj aj 2 týždne!!!
p.s.4 – „kuriér“ (slovník cudzích slov, 1997): osoba dopravujúca dôležité vojenské alebo diplomatické správy, zvláštny rýchly posol….

traktát zastávka_Vinohrady

… a tak som pred pár dňami stála na zastávke MHD a do zorného poľa sa mi vlúdili stožiare pri budove lokálneho kultúrneho či „osvetového“ strediska… a na nich vyblednuté  poprekrúcané a mierne dotrhané zástavy… vlajky… jedna z nich napriek práci vetra bola jasne vlajka SK, ale tá druhá… špinavobiela zošitá so špinavožltou?…hovorím si, že Vatikán…?… „o čo stávka – že nie!“… pápež tu bol predsa v septembri… a tak som sa radšej sama so sebou nestavila (a ani som neštrajkovala- „stávka“ česky:) ale radšej som sa pozrela na webstránku mestskej časti Nové Mesto (Bratislava)… a zistila som, že MČ NM má naozaj svoju vlajku vo farbách biela-žltá + červená… prečo je tomu tak, o tom sa nepíše… (ak viete, ozvite sa)… usudzujem, že ak vlajku Bratislavy tvorí biely a červený pruh a tú žltú v časti „New Town“ tam vložili… žeby slnečné Vinohrady, či biele víno z nich.. alebo?… a tak neviem koľko obyvateľov Bratislavy vie, že Vinohrady sú katastrálnou u časťou Nového Mesta a spadajú pod ne Kramáre, Koliba… kus lesoparku a tie postupne zastavované vinohrady (pokračujúce do Rače, Jura, Pezinka, Modry…)… a tak napríklad: Koliba – expo (1967) – z pôvodnej „výstavnej architektúry“ so scénicky prepracovaným interiérom po „novodobej rekonštrukcii“ ostal len názov… a filmové ateliéry? – ešte v 90-tych rokoch v nich napríklad točil Ondrej Rudavský  podklady pre klip k Dead Can Dance… a pôvodná výletná krčma „Slamka“- škoda rečí….a na Kramároch? – z budovy sídla Siemens sú byty… nemocnica ostáva (zatiaľ nie je isté do kedy… hoci rada by som žila v ére, keď by sme žiadne nemocnice nepotrebovali…)… zatiaľ funguje stanica Vinohrady (architektúra zaujímavá, atmosféra tak zvláštne ponurá).. a čo „iné vinohrady“ –  napríklad v Prahe?… královské Vinohrady…magický Plečnikov kostol Nejsvětejšího srdce páně…. Vinohradská třída s budovou rozhlasu (68…)… Vinohradské divadlo… a tak neviem či mal Ladislav Smoljak, ktorý sa narodil v Prahe presne pred 90-tymi rokmi… ambíciu stať sa divadelným režisérom napríklad tohto divadla, keď sa v roku 1952 hlásil na DAMU… nezobrali ho a vyštudoval matematiku-fyziku-pedagogiku (učil na vysokej, strednej i večernej škole:)… a tak spolu s iným učiteľom v r.1966 založili vlastné autorské divadlo – Divadlo Járy Cimrmana… a tak… bez neho by zrejme nevznikol napríklad film „Guľový blesk„… ale určite by bez neho nevznikla filmová postava „eisteina“ …s vlakom z Vizovic:))) alebo chalupár-mlynár Na samotě u lesa… Jáchyme… Marečku… tak podejte mu to pero!!!

Když jsem Kulový blesk viděl asi po třech letech na jednom festivalu, tak jsem se u toho pořád musel smát. Vedle mě seděl filmový kritik a hrozně se pohoršoval nad tím, že se směju…. sám sobě,“ / Ladislav Smoljak  

.. a tak som si spomenula ako som sa v rámci Bratislavy sťahovala asi 10x – to nepočítam všetky prázdninové internátne sťahovania (to bol len taký nácvik – neškodné manévre:))… a tak som si uvedomila, že som sa nikdy nesťahovala preto, že na nejakom mieste je niečo pekné milé atraktívne (internát vynechávam:))… vždy to bolo, že „niekde je voľný byt“… a to už nehovorím o identite a symboloch mestských častí… nabudúce sa budem musieť na to pozrieť z iného uhla pohľadu:))

.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Neopouštěj staré známé... 
Dead Can Dance 
New York

… s prianím príjemného adventu na Vinohradoch alebo s vareným vínom vo vlastnej obývačke.. sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – v tomto čase v inom čase … by som bola s kolegami na jednej pravidelnej architektonickej konferencii v Prahe… raz si na nej pred nami pražskí kolegovia „posteskli“, že v Bratislave sa stavia a u nich len konzervuje… a oni nám to fakt niekedy aj závidia:))
p.s.2 – kostol Nejsvětejšího srdce páně bol vysvätený pol roka po narodení Ladislava Smoljaka
p.s.3 – v pôvodnej Expo-Kolibe sa podieľala na interiéroch pani Mária Rudavská (mama Ondreja Rudavského)
p.s.4 – o kalamite a kuriéroch niekedy nabudúce…

traktát_333_33)

… a tak v piatok  po náramnom jesennom – novembrovom daždi začal padať sneh… a to nielen niekde v horských oblastiach, ale aj tu dolu na Podunajskej nížine – respektíve na úpätí Karpát… a tak som sa v sobotu pozerala na úplne bielu cestu, chodníky, trávnik, stromy, domy… a tak zrazu zima!!! a to ešte nebol ani december… a v priebehu dňa to vyzeralo tak zľadovatelo, že som ani nešla vysypať smeti, aby som sa nevysypala na chodník pri kontajneri… (najmä po tom, ako som si pri vysávaní zacvikla prst do vysávača a šnúrou zhodila zo stola na zem moje najlepšie okuliare, ktoré sa zlomili a vypadlo z nich sklíčko)… a tak som vyšla von až na ďalší deň – v nedeľu (nielen smeti ale aj ja som už potrebovala na vzduch…) a tak som si predstavovala krásnu zimnú prechádzku blízkym lesom po vŕzgajúcom snehu… ale nie, sneh sa už prudko topil ako niekedy v polke februára alebo začiatkom marca – „takové to: jarní tání“…. a tak som si hovorila, uf, ten čas plynie poriadne rýchlo – jeden deň sa človeku nechce nos vystrčiť z domu a na druhý už nestíha zimu…. a tak prišiel vietor a nočný dážď zmyl posledné zvyšky snehu „trojdňovej zimy“… a popoludní vyšlo slnko… po niekoľkých dňoch!!!… obraz vytiahol zo zásobníka pamäte takmer zabudnuté slovo: leto!!!… nie žiadne horúčavy… len leto a slnko… len jemný závan bezstarostnosti… do karantény (!)… a tak sa o tomto nebudem príliš rozpisovať… jednoducho: včera som sa na hodinku vyskytovala niekde, kde bol niekto pozitívny (áno, áno, tá osoba je aj inak milá a pozitívna)))…a hoci som sa s tou osobou ani nestretla a respirátor nezložila, ale… už sa začínam tak nejak strácať v tom: „nariaďujem, čo som nariadil“… a „muž s brašnou nesmie prejsť“… každopádne šéfov telefonát znel jednoznačne… a každopádne potom aspoň na hodinu vyšlo slnko a to nesporne pozitívne je, nech si hovorí kto chce čo chce…… a tak som niekde počula, že starí Mayovia mali možno až dvadsaťosem kalendárov a čas teda museli vnímať rozmanitejšie ako my…. hoci slnko máme rovnaké a sme na tej istej planéte… … a tak bol tento týždeň (v pondelok konkrétne) 333. deň v roku a do jeho konca ostávalo 33 dní! (samozrejme v zmysle konvencií nášho kalendára)… ale kto má rád čísla a estetiku – určite tento údaj ocení – na rozhraní zimy a jeseni:))… a tak kým SK internet k tejto téme ponúka (mnou nevidený a ostatnými dosť sfúknutý) film: „Tristotridsaťtri strieborných prepelíc“  – https://www.csfd.sk/film/295259-tristotridsattri-striebornych-prepelic/prehlad/... CZ internet ponúka reláciu o jazyku literatúre: „Třistatřicettři„… h… a tak kým na SK striekali striekačky, tak v CZ leteli prepeličky… ale oboje cez strieborné strechy (v Salzburgu či Paríži?…. to nebolo zrejme v zime… nič o bielych strechách:))

  • Tristotridsaťtri strieborných striekačiek striekalo na tristotridsaťtri strieborných striech
  • Tři sta třicet tři stříbrných křepelek přeletělo přest tři sta třicet tři stříbrných střech

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Lipa a Černoch 
silver convention
relax na 3hod 33min 33s 

.. a tak s prianím príjemného „prosinca“ (nech to o čo prosíme dostaneme, nech to o čo prosíme je to pravé pre nás)))… sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a web ponúka aj tento odkaz: …“Číslo 333 je posolstvom z Vesmíru… aby ste každý deň stále objavovali a učili sa niečo nové. Nikdy neviete, aký fantastický výsledok môže vyústiť z vášho úsilia….
p.s.2 – a v sobotu je Barbory – konáriky „barborky“ nám môžu na Vianoce rozkvitnúť… privolať pocítiť jar…