Mesiac: máj 2024

….a tak som sa nakoniec tiež rozhodla využiť májové sviatočné voľné dni na cestovanie a prehupnúť sa z modu „prstom po mape“ do modu „obujme si dobré topánky a vyrazme niekam“… a tak navštíviť mestá a miesta neznáme i známe… a tak naša cesta viedla cez Brno – Ústí nad Orlicí – Rychnov nad Kněžnou …na skok do Broumova…až do Teplic nad Metují…. a odtiaľ bolo už bližšie do Vroclavi…. ale po rokoch som sa do Vroclavi nevrátila, ale cez Trutnov – sa dostala do Prahy…. a tým som ponechala priateľov v krásnej zelenej krajine pretkanej barokom na hraniciach s Poľskom a presunula sa do virvaru hlavného mesta Československa… Česka..za inou partiou… obe boli napokon „československé“:)

….a tak keď som niekoľko hodín cestovala autobusmi pre mňa neznámou českou krajinou a hovorila si, že by sa niektorých mestách oplatilo na chvíľu zastaviť… …autobusy boli dva…jeden školský z Teplice cez Adršpach – tesne popri hraniciach… v piatkovom popoludní sa ním malí školáci presúvali zo školy do malých dediniek – osád – osídlení po trase…a plný diaľkový autobus od Trutnova… neprehovárla som šoféra aby zastavil na dlhšie ako bol plánovaný grafikon, len som sa kochala… Dvúr Králové nad Labem – Hořice – Městec Králové…

… a tak som jeden deň ešte ráno bola medzi fascinujúcimi Adršpašskými skalami… vyzdvihnúť si v penzióne deň predtým zabudnuté turistické paličky… fakt som bola nadšená, že sa našli (všetkým zainteresovaným vďaka!!!)… a večer som pozerala ako vyoraná myš na hemženie turistov na Pražskom Uhelním prahu…. hokejoví fanúšikovia a sa miesili s obyčajnými turistami a návštevníkmi megakonceru… medzitým sa nenápadne prepletala sieť miestnych Pražákov… niekam do zabehnutých zašitých kaviarní… divadiel… prudko som oľutovala, že ešte nejaký deň nepozorujem sklatné stĺpy v skalnom meste… s ľudskými pomenovaniami… milenci…atd…))))

… a tak sa mi zdalo, že sa to všetko stihnúť dá, aj som stihla… skoro všetko….ale niečo vo mne ostalo z toho mierne zmätené a unavené a len pomaly sa vracalo domov…(nestíham sa rozpisovať o tejpoch na jednej nohe a modrine na tej druhej:))… a tak si sľubujem, že nabudúce zvolím nejaké prehľadnejšie a jednoduchšie riešenie… a nebudem sama seba ani ostatných presviedčať, že sa dá všetko stihnúť:))… ale čo robiť, keď sa niekedy niečo koná v tom istom čase?… a na úplne inom mieste… meste:))

…ak sa chceme naučiť niečo nové,
je potrebné vzdať sa časti svojej starej identity…
M.Scott Peck

… a tak som si myslela, že stihnem aj nejaké výstavy… ale nestíhala ( s boľavou nohou už vôbec nie:)… a tak som sa v rozhovoroch pri víne s výhľadmi „na panoramata“ dozvedela o zaujímavostiach výstav vo Veľtržnom paláci... alebo Kunsthalle…a priznávam, že som nestihla ani výstavu, čo som mala celkom na dosah v Artinboxe… a tak som si – už doma – spomenula na vlastnú vernisáž presne pred 20-timi rokmi v komornom priestore Sudkovho ateliéru na Újezde….aj tam som pred tými rokmi mohla stráviť viac času… ale: „pozdě bycha honit“:))))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Prachovské skály 
Rosettas Tanz 
Potměšilý host 
Bolero

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásnych májových ciest, výletov… a dostatok pokoja v nich medzi nimi… medzi nami…:)

vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú okrem zamrznutých a Žofie aj Violky – fialky a Gerty – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a veľa lásky a šťastia aj tým, ktorí sa v týchto dňoch „svadbia“:)
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje – navštívte kaderníka, alebo si aspoň zastrihnite končeky vlasovalebo aj niečo iné pre seba urobte – život je krátky….
p.s4 – a Open Air Festival Trutnov bude tradične na konci augusta:))

… a tak sa pred pár dňami odovzdávali ceny za rekonštrukcie pamiatok – Fénix….nominovaná bola aj obnova liečivých prameňov Štefánik kúpeľov Sliač s mozaikou od Laluhu a sochou – šperkom od Cepku v podhľade prekrytia prameňa……pramene na tomto mieste boli známe už v histórii… určite ešte pred písomnou zmienkou o nich z 13.teho storočia…kúpele Sliač kúpil v roku 1922 štát ČSR… neviem, či už vtedy dali meno prameňu – Štefánik… tri roky po jeho tragickej leteckej nehode… ale prečo práve tu – aký bol vzťah k tomuto miestu?….samotná pamiatka – stavba okolo prameňa s výzdobou –  je novodobou stavbou s architektonickými prvkami z roku 1969…každopádne zvláštna kombinácia abstraktno-ľudovej Laluhovej mozaiky s lietadlom… každopádne je to zaujímavé dielo a stojí za návštevu… 

…a tak som sa, dalo by sa povedať náhodou, ocitla na prechádzke týmito našimi kúpeľmi za posledný mesiac hneď dvakrát…po rokoch…. bolo príjemné opäť vidieť „Palacku“… zistiť, že aspoň tento liečebný dom funguje… aj s dvoma kaviarňami na jeho terasách… podľa mňa najkrajšia fukcionalistická stavba na strednom SK… bez sentimentu, že sme tam mali stužkovú….. dúfam, že nedávna súťaž na jej obnovu dosiahne svoje zhmotnenie… ďalšie budovy kúpeľov sú ešte v ďaleko horšom stave… napr. prvý kúpeľný dom Buda… dnes Bratislava ale aj ostatné, kde svojho času pobývali Božena Němcová alebo Hviezdoslav… a ďalšie osobnosti… sú kúpele na báze vodných procedúr naozaj na ústupe a nastáva éra iného liečenia… žiarením… vlnami… vôňami… kvetmi???… ak kvetmi tak…. 

….a tak, ak sa chcete zastaviť v týchto kúpeľoch, rozhodne takto na jar… keď kvitnú kvety v parku a ošarpanosť niektorých domov je tými kvetmi trochu prehlušená… hovorí sa však, že občas na lúke nad kúpeľmi vidieť medveďa… ale do tejto témy teraz nepôjdem…)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Spring Waltz 
Je to dávno
Frozen 

…a tak som minulý piatok stretla pani z Ostravy… športovo založená 70-nička s bicyklom pod pazuchou odturistikovala schody podchodu na hlavnej stanici a vlakom uháňala za kamarátmi do Veľkého Mederu na cyklovýlet spojený s kúpeľmi… a tak možno niekto ocení tú pestrosť, čo nám naša príroda ponúka… čo rastie zo zeme… čo máme pod zemou… a tie hviezdy… máme spoločné… apropo v Rýbároch (časť Sliača) napísal Sládkovič Marínu aj Detvana…

… a tak všetko krásne kvitne, a teraz budem už naozaj stručná… voľné dni treba využiť na výlety, nie na čítanie blogov:)))

… s prianím krásnych májových výletov… kúpeľných… horských…morských:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Moniky, Ingy, Viky, Blažky… všetko najlepšie!
p.s.2 –  a lunárny kalendár hovorí: „radovať sa zo života znamená žiť teraz!“

… a tak hneď v úvode avizujem, že dnešný traktát asi dlhý nebude…

… a tak dôvod – veľmi prozaický – sa dozviete o pár riadkov nižšie… a nie sú to len tieto dva týždne sviatkami zvláštne rozkúskované na (dva-dva-jeden-dva) x 2 voľné a pracovné dni… a tak miestami sa strácam v tom… a strácam pojem o čase… a že by mal vyjsť na svetlo sveta ďalší traktát….

… a tak nejde len to tento zvláštny mix, na ktorí si mnohí naplánovali, v rôznych variantoch a variáciách, dovolenky…. a tak som ešte cca pred 2 mesiacmi uvažovala o ceste do Ríma v tomto čase… a tak, keď som cez víkend počula správy o preplnených talianskych mestách v tomto čase… uvedomila som si rozsah tohto sviatku a tým aj lavínu cestovateľských nápadov a ich realizácií…… a tak pápež František navštívil v nedeľu Benátky – aj ženskú väznicu… jeho prvá cesta z Ríma po 7-mesiacoch…

… a tak oproti cirkevným je 1. máj je pomerne novým sviatkom… len 135 rokov…. svetový deň slobody tlače (3. máj) bol však ustanovený len pred 31 rokmi… a medzinárodný deň jazzu (30.4.) sa slávi len 13 rokov!!!… hoci jazz vznikol niekedy pred 100 rokmi… a tak mimochodom ešte som neprišla na to, aký je rozdiel medzi „svetovým“ a „medzinárodným dňom“… svetový obopne celú zemeguľu a ten druhý sa nejak ping-ponguje medzi národmi?… snáď nie:))

…a tak som sa nejak rozpísala, hoci som na začiatku avizovala, že budem stručná:))… a tak som už dávno zabudla na celý kurz strojopisu a bežne ďobem do klávesnice tak 2-4 prstami… a tak som zistila, že mi aktuálne ani napuchnutá pravá celkom nebráni neťukať jedným prstom… a tak… príčinou napuchnutia je mŕtva včela… chúďa už nežije, ale žihadlo, ktoré mi uviazlo v dlani, hoci hned vybrané… spôsobuje, že moja ruka vyzerá ako igelitová rukavica naplnená vodou… valčekovité prsty odtŕčajú od dlane ako „slniečko na rukavičke“… a tak som sa pri tejto príležitosti dozvedela, že okrem medonosných včiel existujú včely divé aj samotárky… a po ďalšom pátraní, že samotárky sú práve tie divé včely… a keďže bola táto včielka učupená v šalviovom kríku, možno to bola divoká samotárka… možno priletela z neďalekého prírodného cintorína…

…a tak som si spomenula na to ako som v nedeľu zápasila s kosačkou… zapojila som všetky inžinierske bunky aj sedliacky rozum a vyšparchala som úzkym dlátkom zaschnutú trávu z útrob stroja (samozrejme odpojeného od elektriky) a kosačku rozbehala.. a potom celá unavená nevládala ani ísť na výlet… a potom som si večer vyčítala, že v nedeľu som pracovať nemala… a keď mi stŕpla pravá ruka po uštipnutí včelou, tak ma to len usvedčilo, v tom, že som sa v boptnaní pracovných činností mala pribrzdiť…a tak som bola donútená prežiť sviatok práce v kľude… a ísť na výlet:))…

…a tak hold život je niekedy trenažér… workshop… treba sa poučiť… nabudúce:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Miles Davis_ Siesta 
Family Tree 
Y la Negra Bailaba 

…a tak som si spomenula na nášho starého otca… šesť dní v týždni pracoval vo svojej dielni a v nedeľu si obliekol oblek a šiel do kostola… dieľňa ostala zatvorená… maximálne tak šiel pozrieť na koniec záhrady včely maedonosné… čo robieval v „sviatok práce“ si už nespomínam:)

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: „majme dobrý máj“… a nech nám všetko krásne kvitne… a nech máme dosť včiel aby sme si o pol roka pochutili na dobrej úrode:)

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie všetkým býkom a býčiciam!
p.s.2 – a odporúčam v máji, okrem rozkvitnutej prírody, navštíviť aj výstavy: Homage Jozef Klement v Galérii vo Zvolene na Tehelnej, v BA Galériu na Lazaretskej alebo Celého človeka v SNG
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné!“ :))