Mesiac: január 2023

…a tak nejak podchvíľou niečo hľadám alebo si neviem spomenúť… už týždeň hľadám dve obľúbené zimné čiapky… a tak, keďže čiapky sú vecou, ktorú najčastejšie zabudnem alebo stratím… tak si neviem spomenúť, kam som ich založila…v ktorom vlaku zabudla… a či som aj tieto obľúbené nepribalila do predvianočnej igelitky určenej pre charitatívne účely… a tak dúfam, že niekomu nielen zohrejú v zime hlavu ale aj potešia… 
…a tak mám občas pocit, že neviem či som len niečo zabudla, alebo si neviem spomenúť… a nikdy som to ani nevedela…
… a tak keď sa ma minule kolegyňa opýtala: „nespomínaš si, ako ste to vtedy pripravovali… odkiaľ sa tá myšlienka zobrala…?“… tak si neviem spomenúť ani na tú myš ani lienku:))
… a tak presne neviem, kde sa nachádzajú v priestore medzi ušami… očami… ústami… nosom… jednoducho medzi vyústením zmyslových orgánov na najvyššej časti tela (pokiaľ nerobíme stojky, alebo nemávame rukami:)… tie zásuvky, kde sa zakladajú do kartoték údaje, myšlienky, veci… ktoré akoby sa niekedy niekde vysypali… a človek nevie, či sa vysypali len v tej hlave alebo už celkom mimo nej…. 
…a tak mám stále pocit, že aj dva mesiace po covide sa moja hlava ešte nenastavila celkom na normál… ponúka sa samozrejme otázka, čo považovať za normál a či stav pred dvomi mesiacmi alebo tromi rokmi bol normálom… a tak si hovorím, hlavne nestratiť hlavu….
… a tak sa ponúka odkaz na Hellerovu knihu – román Hlava XXII…. aj keď hlava nie je v tomto prípade časťou ľudského ani zvieracieho tela… je to paragraf, vojenský predpis… ktorý sa však zrodil v nejakej hlave a nejaké iné hlavy aj s telami s ním majú-nemajú problém….

… a tak sa u našich západných susedov schyľuje najbližší víkend nielen k zjazdu žien – pardon slalomu žien v Špindlerovom Mlyne…ale aj k druhému a definitívnemu kolu prezidentských volieb… bude zvolená „hlava štátu“… aj keď je už teraz jasné, že to nebude hlava „tá“ – čiže prezidentka….

… a tak hlava… čiapka… klobúk… šiltovka… okuliare…účesy… hlava vlasatá… plešatá… okatá… usmiata…bronzová….kamenná… maková… hlava taková…

…
Traja múdri idú do Tamtárie,
spievajú si tri kapustné árie.
Nespievajú.
Mlčí stredný,
mlčí pravý
a mlčí aj ľavý.
Akáže to bola vlastne ária?
Tramtará!
Tramtará!
Tramtarárija!
Čudujú sa tri kapustné hlavy.
/M. Válek

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Raindrops Keep Fallin‘ on My Head  
účesy 
hlava 
hair 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím sviežej hlavy a sviežich nápadov… pod teplou čiapkou… nie pod čapicou:)))vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a do 3.2. je možné hlasovať v RÁDIOHLAVÁCH – 15. ročník!!!
p.s. 2 – a najviac nominácií na Oskara – 11 má film Všetko, všade, naraz … odovzdávanie cien prebehne 12.3.23….
p.s.3 – a lunárny kalendár radí dostatok spánku – lebo nedostatok vraj spôsobuje „zahmlené myslenie“ – a hmiel už bolo túto zimu celkom dosť, netreba si ich vpúšťať do hlavy!:))

… a tak som dnes z okna pozorovala menší rozhuch na ulici… auto zaparkované čiastočne na ceste a čiastočne na chodníku má nasadenú „papuču“ … po tej vedľajšej uličke prejde asi tak päť áut za hodinu a po chodníku asi päť ľudí za deň… pred autom s papučou stálo auto polície, zdalo sa mi, že to inkriminované auto svieti, že situáciu riešia… ale po chvíli policajné auto zmizlo a to druhé aj s papučou ostalo…a tak, hoci som svojho času testy v autoškole absolvovala s vysokým počtom bodov, situáciu som celkom nechápala… a tak, keď som šla neskôr po ulici a chcela som sa na to pozrieť z blízka, žiadne auto tam už nestálo a chodník bol celkom prázdny – bez vtáčika živáčika či človiečika tuláčika:))….a tak som si spomenula na film Tajnosti – nie Tajnosti a lži (s mimochodom „na zabitie“ skvostnou Brendou Blethyn)… a tak Tajnosti, kde Iva Bittová  (predstaviteľka hlavnej hrdinky) zaparkuje v Pražských uličkách…. a po návšteve obchodu, kde aj tak nič nevybavila, nájde na aute papuču… a pani- „pozorovateľka oknová“ na ňu z otvoreného okna sebavedome a škodoradostne zakričí, že to ona zavolala odťahovú službu… a hlavná hrdinka duchaprítomne zareaguje, že teda v poriadku, nech pani auto postráži a odchádza preč… a tak sa „pozorovateľke oknovej“ v tej chvíli vyčerpá slovná zásoba:))… a tak musím dodať, že som o podobných osobách počula aj mimo film, ale… škoda reči…

… a tak papuče!!!… dalo by sa pojednať o „papučovej kultúre“ ale aj „podpapučovníkoch“…. ale asi sa im vyhnem…:))… a tak poznám aj takých, čo doma chodia v topánkach… alebo radšej naboso…  ale ak medzi papuče počítam aj „nazúvky“ jednoduché – čiže šľapky… (mimochodom termín „trendy šľapky“ je skutočne neskutočný!:))… a tak som si spomenula ako nejaké obdobie v byte nado mnou žila pani – slečna? – nikdy som ju nevidela)… a tá určite nechodila v „dúchodkách“ zapnutých na jednu kovovú klipsu ani v ortopedických „korkáčoch“ alebo niečom podobnom… chodila doma v nejakých šľapkách na opätku – vždy som si ich predstavovala v nejakom ružovom alebo fialovom odtieni… s pierkami alebo kožušinkou…. a keď tak celý večer chodila hore-dole, až som mala chuť kresliť jej trasy na strop… ale nikdy som to umelecké dielo nezrealizovala…… a tak do hereckého alebo aj inak umeleckého neba (neskôr sa venovala sochárstvu, hoci bola sama veľmi sošná) odišla tento týždeň „Výtržnica“ z filmov „Láska, chlieb…“ – Gina Lollobrigida…. aj keď v tejto roli bola asi zväčša bosá… v šľapkách s labutienkou (by) jej to určite pristalo… vďaka za ten temperament, sviežosť i krásu!

….a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Astrud 
Naboso – Nerez
Iva Bittová 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech nám papučky zohrievajú len uzimené končatiny a nie pneumatiky:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a po sobotnom nove nastáva v nedeľu nový rok zajaca:)
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – „miluj  (svoj ) život“

…a tak som sa dopracovala do štádia: „ak dojem čím skôr posledné vianočné koláčiky, začnem o to skôr chudnúť!“… ale čo keď v obchodoch dopredávajú vianočné oblátky… a tak na vlastnej skúsenosti vyhlasujem, že zjesť ich naraz celé balenie nie je pre žalúdok najlepší nápad (ani pre objem pásu:)… prosím vás, choďte si ich niekto kúpiť:))
… a tak, pokiaľ si človek nažíva sviatočne vo svojom mikropriestore bez väčších intervencií okolia, tak má tendencie vytvárať si svoje predstavy bezchybného fungovania sveta „za oknom“…. predstavuje si situácie a vlastný jednoduchý spôsob ako cez ne prejde „bez straty desiatky“:))
…a tak som si išla obuť celkom nové „podstromčekové teplé ponožky“… odstrihla som plastové vlákno a zložila prehnutý pevný papierik s fotografiou slečny vo vetrovke s rozviatymi vlasmi, s veľkosťou a ďalšími údajmi… a potešilo ma, že tam bol nakreslený aj piktogram bavlnkového chumáčika s údajom 100% bavlna a pod ním nálepka, kde táto informácia bola zduplikovaná a pripísané: Vyrobené na Slovensku… a tak som otočila papierik na rubovú stranu a tam bolo v deviatich jazykoch (aj po slovensky) uvedené: bavlna – 85%, polyamid – 10% a elastan – 5%… a pod tým: made in… Čína… a tak si hovorím, že darovaným ponožkám asi neradno „na zuby“ pozerať… a tak dodávam, že inak sú príjemné a teplé… a tak, keď som si klikla na „onú značku“ z ponožiek na webe – okrem spodného prádla mi stránka ponúkla Rubikovu kocku 2×2!
… a tak som sa tento týždeň vybrala v tých nových ponožkách k lekárovi (špecializácia nie je dôležitá) – na webe stálo, že ordinačné hodiny sú v ten deň do 15.30… a tak som tam prišla komfortne o 14.30 – prázdna čakáreň – potešilo ma, že všetci pacienti prišli asi na 12-tu a sú už preč – budem hneď na rade a hneď vybavená… až kým… až kým sestrička neotvorila dvere a nepodelila sa so mnou o informáciu, že lekár bol povolaný na konzílium a už dnes nepríde… a tak som dostala ďalší termín… našťastie ešte tento týždeň..
…a tak v utorok sa predsa len naplnila predstava Petry Vlhovej a jej tímu o víťazstve –  vo večernom slalome vo Flachau… a tak jej takto virtuálne ďakujem, že sa s nami po dvoch daždivých dňoch podelila o svoje nadšenie, talent a silu… a dnes ráno bolo celkom jasno, obloha bez obláčka, len miznúci mesiac po splne na západnom horizonte… krása!
… a tak  v nedeľu skončili liturgické Vianoce… a pápež František okrem iného povedal (zostručnené):…

nerozdeľovať ale deliť sa…
…nedeliť ale zdieľať...

…a tak uzatváram dnešné zdieľanie prianím, či predstavou, že sa podelíte o svoje zážitky rozbiehajúceho sa roka… nemusíte písať len mne… nemusíte písať… stačí hovoriť…počúvať…vnímať a cítiť… 
…a tak sľubujem, že budúce Vianoce sa o tie koláčiky viac podelím:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Letá 
Zuzana Homolová 
Valér Miko 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím samých príjemných prekvapení v roku 2023!vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – a meniny tento týždeň majú: Alexovia, Ernestovia, Rastislavovia!!!… a narodeninových oslávencov nebudem ani menovať – každopádne všetkým všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí návštevu kaderníka alebo aspoň zostrih končekov vlasov a na víkend brusnicové, borievkové, žihľavové čaje – na obličky…
p.s. 3 – a možno ešte stihneme akciu v GMB – Vianočný pop-up grafík

…a tak prvý traktát v roku 2023!… a tak som si spomenula na maturitný ročník o takomto čase… zimné prázdniny, ktoré mi „osviežovalo“ počítanie maturitných testov… existovala aj kniha, alebo TV-program „matematika prevažne vážne“, ale neviem si spomenúť už ani na obal ani obsah!…a tak pribudla za rok MMXXII jedna čiarka…ako na účte v pohostinskom zariadení „III“ (najlepšie j pohostinnom… silvestrovskom?:)… a tak ciferný súčet letopočtu tohto roka je 7… a posledné dvojčíslo 23 = prvočísla!… ale samotné číslo 2023 prvočíslom nie je – po vydelení sedmičkou podiel je druhou mocninou čísla 17….čiže 7x17x17= 2023… tri prvočísla, ale výsledok prvočíslom nie je!… a tak som si spomenula na knihu „Osamelosť prvočísiel„…a tak konštatujem – keď sa prvočísla spoja a prípadne ešte znásobia… osamelosť sa (možno) môže stratiť…

…a tak tento týždeň dobiehajú posledné rozprávky… prázdniny ešte pár dní pokračujú… a tak sa pomedzi ružových panterov, správy a športové programy k posledným zákuskom vyliezajú zo záloh aj dokumenty… a tak som nečakane zhliadla dokument o „chorofóbii“!!! – ak si myslíte, že je to strach z chorôb… čo by bolo kontextuálne… nie, fakt nie!… skúste hádať ešte raz… pomôcka: tento rok sa na Silvestra poriadali po čase Silvestrovské plesy a tam sa okrem konzumácie jedla a nápojov a tomboly a ohňostroja… tancuje!… a tak som sa dozvedela, že existuje „strach z tanca!“… skutočne som netušila, že niečo také je a je skúmané psychologicky, profesionálne i amatérsky … hlavný protagonista a režisér išiel po stopách vlastnej fóbie… v detstve bol hravým tancujúcim dieťaťom, ale v puberte sa jeho radosť z pohybu v rytme hudby úplne stratila a v zrelom veku hovoril o fóbii, ktorú sa snažil pochopiť a prekonať tancom s okuliarmi virtuálnej reality, tancom na pláži, tancom v tme… a na záver si spomenul na dievča, ktoré chcel v deviatej triede na večierku požiadať o tanec, ale neurobil to… dotyčnú dievčinu – ženu našli, zatancovali si… ale …okrem toho, že si splnil tínedžerskú túžbu… fóbia nezmizla… ale film nemal len túto líniu – skúmal fóbiu aj u iných obyvateľov našej planéty… členky domorodých kmeňov v Afrike i Amerike hovorili o svojej oddelenosti od okolia skrz to, že nechceli, netúžili a nemienili tancovať!!!… pocítila som zrazu nejaké fascinujúce prepojenie „škatuliek“… respektíve schematickosť škatuľkovania sa stratila… v každej skupine je niekto, kto nejak niečím vyčnieva z radu ale tým poľuďšťuje… humanizuje celú tú skupinu ľudí… niečím aj zovšeobecňuje, ale inak ako by sa povrchne zdalo… …a tak som si spomenula ako som takto začiatkom roka bola na nejakom tanečnom workshope… na záver akcie sme sedeli s kamarátkami v kruhu a rozprávali sa… a viaceré sme skonštatovali, že sa nám začiatkom roka nechce tak nejak nič… ani tancovať…. a že je treba do nového roku vstupovať pozvoľne… s prírodou… veď aj medvede by spali (alebo spia?)… len Viedenskí filharmonici nelenia a nádherné kvety sa im na novoročnom koncerte opäť zelenia:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Dirty Dancing 
ABBA 
Viedenskí filharmonici 2023 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pozvoľného a optimistického vstupu do nového roka….vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Kariny, Daniely i Andrejky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a keďže nám namiesto sneženia v tieto dni prší a jasu snehu je málo – môžme sa spoliehať na nebeské telesá na to, že naša Zem sa točí a severná pologuľa sa natáča viac k slnku –  „na Troch kráľov o krok ďalej!