Mesiac: september 2021

…a tak som minule pozerala na meteorologické spravodajstvo večer v TV (nie, že by sa na webe nedalo nájsť dosť informácií o počasí… a nepozerala som to len kvôli „pocitovej teplote“ – hoci to je moja obľúbená časť vysielania:))…. na záver ukázali „turistický semafor“ – pravdupovediac za tú chvíľu, čo bola mapa so zeleno-červenými škvrnkami zobrazená som sa nestihla zorientovať ani kde je Gerlach… (nie že by som sa naň zajtra chystala:))… a tak som si pozrela tento semafor na webe.. okolo Zvolena žiadne postavičky – ani zelené ani oranžové alebo červené, ale napríklad na Poľane –  s veľkým výskytom medveďov – už červená postavička bola (veď tam sa ani neodporúča, aby človek chodil sám, čiže – podľa mňa – ak na Poľane uvidíte červenú – rýchlo tam bežte, medvede sú zaplašené:))… a potom na Kalvárii v Banskej Štiavnici – tam tiež červená – to ale nebude medveďmi ale vysokým výskytom kultúrnych pamiatok… a tak by bolo lepšie možno počkať, kým sa to tam „zoranžovie“ a krásne farebné jesenné listy vystelú cestičky medzi zastaveniami…

…a tak semafor… tento pojem sa v posledných týždňoch a mesiacoch dostal do pozornosti v súvislosti s epidemiologickou situáciou… a tak, keď vlak prechádza všetkými farbami okresov, majte na nose radšej respirátor stále… osobných áut sa táto výzva netýka… o stopároch som nenašla žiadnu legislatívnu úpravu… a tak som zistila, že existuje aj „školský semafor“, „športový semafor“ ale aj  „kultúrny semafor (nenapadlo, mi, že chudák semafor môže byť aj nekultúrny:))
… a tak semafor v slovníku cudzích slov z roku 1997 stručne konštatuje:

„optické návestidlo používané v železničnej a cestnej doprave“

… ďalej slovník košatejšie pojednáva o sémantike a semiotike…
…a tak som si spomenula, že kedysi bola v rozhlase nejaká zábavná relácia s názvom „Som za fór“ (alebo nie?))… a tak som tento pojem hodila do „gúglu“, či niečo nenájdem, ale našla som len obraz s názvom „Som ja fór“ a odkaz na článok: „Mám problém: som chlpatý ako medveď!:)) 
…a tak napríklad  v Prahe okrem množstva semaforov na križovatkách existuje aj divadlo Semafor s veľkým „S“ – v 60-tych rokoch kultové divadlo, pred ktorým stávali dlhé rady divákov (ako to ukazujú v dobových dokumentoch)… v roku 1959 ho založili Ferdinand Havlík a Jiří Suchý… a ten druhý zmienený pán sa narodil 1. X. 1931… presne pred 90-timi rokmi!!!… moji rodičia boli v Prahe v tomto divadle na predstavení ešte ako študenti… raz som našla v nejakej zásuvke v sekretári poskladaný papierik a na ňom ručne prepísaný text „Pramínek vlasú“… a tak som si tiež spomenula na jednu skvelú výstavu kresieb manželov Suchých (Běla a Jiří) v galérii, ktorá dnes už neexistuje… a tak: pán Suchý – všetko najlepšie k vášmu sviatku – symbolicky si môžeme pripiť mokom z vášho rodného mesta – Plzne – tam je vraj ideálna mäkká voda na varenie piva – a vraj vytvára základ jeho jemnej chute… a možno vytvorila aj základ vášmu jemnému humoru – ďakujeme!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Pramienok vlasov 🙂 
Krajina posedlá tmou 
Ilona C.  
… lúčim sa s vami s prianím sviežeho prechodu zo septembra do októbra… a nech oranžové a červené sú v ňom len listy na stromoch:))) vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – 1. októbra sa narodili napríklad aj: Philippe Noiret,  Ilona Csáková,  William Boeing,  Brie Larson…
p.s.2 – 1. októbra je okrem toho dňom: seniorov, úsmevov, lekárov, hudby, kávy, cyklistov i vegetariánov!!!… a lunárny kalendár radí: „Život je zázrak – radujte sa„:))

• 

…a tak sa minulý týždeň mihli v kalendári meniny… jasné, každý deň má niekto meniny…… a niekedy je aj viac mien v jednom dni…. niektoré mená a ich polohu v kalendári pozná snáď každý: Adam, Eva… a samozrejme Silvester!!!:))… akurát minulý týždeň mali meniny Ľudmily:)))… a tak som dostávala od rána priania cez sms a maily…osobne… a tiež som písala iným kamarátkam „menovkyniam“… a znovu, ako každý rok, sa odohrával môj interný zábavný kvíz – kto sa ozve čakane a kto nečakane?….tie nečakané skrývajú v sebe také zvláštne nadšenie z prekvapenia, čím v žiadnom prípade nechcem znevažovať priania tých, čo sa ozvú každý rok!!! – úprimne za ne ďakujem a celý deň sa kúpem v akomsi ich opare… a potom sú ešte priania, ktoré dobiehajú so spozdením dňa/dní… sú tak trochu emočne niečo ako „návrat márnotratného syna“:)… rozširujú opar meninového dňa do celého týždňa.. a tak som si uvedomila, že meniny sú takou nejakou spoločenskou hrou, v ktorej sa väčšina z nás raz za rok (bez zvláštneho pričinenia) dostane do stredu pozornosti… a ostatní majú možnosť čakaného alebo aj nečakaného kontaktu, komunikácie, gratulácie, obdarovania či oslavovania…(samozrejme poznám aj takých, čo neoslavujú ani meniny ani narodeniny, alebo aj takých, ktorý si svoje pôvodné mená zmenili…ale o tom dnes nebudem pojednávať:))… a tak som si spomenula na jednu príhodu z detstva… presne v deň mojich menín sme na výtvarnej výchove maľovali astry… bývali sme vtedy u starých rodičov na dedine… všetci mali na záhrade pred domom, za domom alebo vedľa domu aspoň nejaký malý záhon týchto kvetov… ružové, biele, fialové, husté alebo so žltými vankúšikmi v strede… učiteľka nám deň vopred nakázala doniesť aspoň jeden kvet, podľa ktorého sme maľovali alebo kreslili (priznám, že techniku si už nepamätám)…v závere tejto „astrovej hodiny“ dala učiteľka všetky kvety pozbierať a ja som ešte ochotne pribehla s mokrou servítkou, aby jej kytica cestou domov do mesta nezvädla… o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi tú kyticu, vyzbierajú z celej triedy, podala a venovala k meninám… bola som príjemne zaskočená a trochu som jej tým odpustila teror, ktorý na mne praktikovala na hodinách telesnej výchovy… trochu:))

… a tak kým u nás (SK) je vraj nositeliek tohto mena menej… v susednom Česku sa to „Lidkami“ celkom hemží (v CZ je ľud – lid:))… ale niet sa čo diviť … nie je to, podľa mňa len cca dvojnásobným počtom obyvateľov… ale aj historickým vzorom – „Ľudmilou“  – babičkou sv. Václava… (mimochodom Vaškovia majú meniny 28.9.)…a na ich počesť sú tieto mená sú v kalendári… obaja násilne vyslaní preč (vypudení… odstránení) z tohto sveta v septembri… sv. Ludmila presne pred 1100 rokmi! a preto je u našich susedov jej rok!!!…. a tak som raz dostala od priateľov na meniny z CZ krabicu a v nej bucľatú fľašu a v nej červené:)))… a potom som sa raz dostala aj do Mělníka (rodiska svätice) a vo vinotéke som sa ocitla medzi policami červeného i bieleho vína s menom „Ludmila“ – od podlahy po strop – úžasné… čo viac by si ego k meninám mohlo priať?:)))…. samotná sv .Ludmila by zrejme bola tým pohľadom mierne prekvapená…

… a tak si hovorím, kto vie, ako by sme sa volali, keby nám nedali meno hneď tesne po narodení (po mame, babke, tete, svätici, speváčke, herečke, z osobným sympatií alebo aj iných „logicky nevysvetliteľných dôvodov“… a dostávali by sme mená ako v niektorých prírodných kmeňoch –  až po „prejavení sa svojich talentov a vlastností“ … možno až niekedy v puberte… aké by ste si (mi) dali dnes meno?:))

„Komunita poskytuje pocit bezpečia preto, lebo sa vás nik nesnaží liečiť a premeniť, opraviť alebo vylepšiť. Členovia vás príjmu takých, akí ste.“ M.S. Peck

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ľudmila Podjavorinská 
Piece of my life 
AD Ludmila
Ruslan a Ludmila 
…s prianím príjemných dní rovnodennosti, s nadobudnutím pohody a rovnováhy sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – nenašla som na záhrade astry, ale posielam niečo podobne životaschopné:))
p.s.2 – paradoxne v dobe viac-či menej pretrvávajúcej epidemiologickej krízy som nejak tie osobné priania podcenila… alebo lepšie povedané nedocenila… uvedomila som si, že virtuálna komunikácia je v tomto smere nejaká plynulejšia… ale dúfam, že kríza pominie a osobné stretnutia budú o toto obdobie viac srdečnejšie… a všetci si ich budeme vedieť naplno užiť!
p.s.3 – a všetko najlepšie všetkým meninovým oslávencom a oslávenkyniam nielen z tohto týždňa:))

• 

….a tak som pred pár dňami večer náhodne zapla telku… normálne televízne noviny (normálne televízne noviny nepozerám:)… a zrazu sa ozvala skladba od Moricconeho… silný motív…mala som pocit, že mi to reže vnútornosti… Moriccone v TV novinách na verejnoprávnom kanáli?… potom som sa obzrela – na obrazovke francúzsky prezident klaňajúci sa vlajke… vlajke položenej na rakve… Belmonda… ktorý sa z obrovskej fotografie usmieva svojim večným úsmevom… kamera švenkovala na známe i neznáme tváre na nádvorí Invalidovne…. utierali si slzy…ženy…. i muži… odchádza Frajer!!!!… Delon (nech mi odpustí) je „hezoun“ ale frajer bol Belmondo!…už keď som sa narodila bol frajer a populárny herec…a je ním stále!… myslím, že prvý film, ktorý som s ním videla bol Zviera… bláznivá dvojrola + grimasy navyše a padanie do hrnca so špagetami… ale všetko s svojskou ľahkosťou a vlastne by sa dalo povedať s noblesou… a ďalšia dvojrola Muž z Acapulca… priznám sa, že tento film som videla asi 50x… no dobre, možno menej, ale 20x určite… po x-tom pozeraní som určité scény pretáčala… ale štýlové naskakovanie do šporťáka, pri ktorom Belmondo (-va postava) spadne vedľa auta… na to sa nedá pozerať s vážnou tvárou… a samozrejme tie známe detektívky či kriminálky…. a nezabudnúť na  filmy, ktorými začínal… a na záver ten skvelý dokument, čo o ňom natočil jeho syn….. a tak … pán Belmondo…ďakujem, ostávate frajerom (aj keď nehovorím, že ste boli priam „môj typ“ – teraz si vlastne uvedomujem, že medzi svetovými hercami vás mám vysoko na rebríčku TOP…)!!!!

…a tak som v strede minulého týždňa šla vlakom… 200km trvalo 4 hodiny… nie nebola to cesta tunelmi a horskými priesmykmi niekde v Alpách alebo Andách… bola to pomerne rovinatá južná SK – trasa… spočítajte si priemernú rýchlosť… pomalšie snáď nejazdí ani „papamobil„… a tak som si spomenula ako bol Karol W. zvolený za pápeža…tesne pred odchodom nášho starého otca z tohto sveta… nie som si už presne istá, či sa starý otec tešil alebo sa ešte stihol usmiať… každopádne viem, že stará mama bola z neho nadšená  (myslím z Jána Pavla ll….nemyslím z Jeana-Paula B.:))… a keď už v pokročilej starobe v telke nepozerala už vôbec nič, tak na Urbi et orbi sa vždy ešte šla pozrieť….

… a tak v nedeľu prišiel k nám na návštevu iný frajer – priamo pápež František!… kto si nemyslí, že je frajer… nech hodí šutrom… nie je to úžasné v jeho veku… s jeho charizmou… počas epidemiologickej krízy – na Slovensko a na 4 dni???!!!

…a tak kým Belmodno bol tak trochu „rebel bez príčiny“ – chlapec z dobrej rodiny pôsobiaci ako rebel… rebel niekde z hĺbky duše… Františka popisujú, že bol v detstve „malým uličníkom“ – ako každé dieťa… viem si to predstaviť – tá iskra v oku je stále prítomná…a tak, čo dodať – vďaka vám Jánovia-Paľovia i František…. za to, čo ste robili … robíte… jednoducho, čo ste dali – dávate tomuto svetu… nám… svetlo, odvahu a hlavne nádej, že to najhlbšie ľudské je to čo nás spája… láska… odvaha… humor…

„Jedným z najkrajších a najupokojúcejších okamihov, aké poznáme, je okamih, keď povieme „áno“ a keď prijmeme druhých, ako aj seba samých.“ /Osho

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
soundtrack – Profesionál 
soundtrack – Borsalino 
Canto Gregoriano – Virgen Maria 

….s prianím všetkého dobrého do týchto dní, frajerom, frajerkám i všetkým, na ktorých som si v tejto chvíli nespomenula sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – pridávam zľahka ilustračný obrázok – jedna z tých sviečok horela za JPB
p.s.2 – a 13.9. je deň čokolády!!!

• 

… a tak sa dni tohtoročných letných prázdnin minuli…. ale človek sa nemusí túlať len cez prázdniny…. hlavne, keď ho so školou neviaže povinná ani nepovinná dochádzka…… a tak som si spomenula na jedno pravidlo, alebo skôr odporúčanie… jednoducho, že sa mám vybrať aspoň raz za rok niekam, kde som ešte nikdy predtým nebola… a teraz by bolo fajn napísať o nejakom neznámom alebo známom talianskom, portugalskom prípadne aj švédskom meste… o nejakej zabudnutej uličke v Barcelone, o vinárničke v Lyone…malej galérii v Curychu… o nejakom ostrove v Grécku…o tieni niekde pod palmou… no ale nie… toto leto mi zatiaľ neposkytlo takéto zážitky (spolieham na to babie:))…

… a tak sa chcem s vami podeliť o návštevu dvoch miest, ktoré som toto leto navštívila… v mestách, ktoré zdanlivo dosť dobre poznám… a tak na to prvé miesto som natrafila úplne nečakane… išla som len tak v rámci nákupov po námestí vo Zvolene (nebudem vás pliesť názvom… námestie je podľa mňa vo Zvolene len jedno… a po Václaváku to bolo druhé najdlhšie námestie v ČS(S)R… takže je možné, že je teraz to zvolenské najdlhšie v SK… nebudem popisovať jeho historické kvality a ani vyjadrovať hysterický názor na jeho rekonštrukciu…)… a tak som išla po námestí, po ktorom som prešla nespočítateľnekrát (alebo spočítateľne… len som si priebežne zabudla robiť čiarky:))…a zrazu… zrazu som uvidela otvorené dvere na Kostole sv. Alžbety… nie hlavný vstup zo západu… dvere na východe, ktoré som si nikdy predtým nevšimla… a do tých dverí občas vchádzali a vychádzali ľudia… a tak som zmenila smer a išla sa (aj s tými nákupnými taškami) pozrieť kam vedú z bližšia… a tak som zistila, že kostol má z južnej strany kaplnku… nie nie je tam od minulého roku!!! (je tam minimálne od baroka:))… vošla som dovnútra a videla krásne dobové oltáre… pripravené na rekonštrukciu… a tak som si povedala, že: „to snáď ani nie je možné!!!“… a vzápätí som si dopovedala, že je to vlastne tak bežné!!!… že chodíme okolo niečoho a nevšímame si, neodbočíme, nenakukneme, aj keď sú dvere celý deň otvorené….

… a tak som sa v jeden letný piatok vybrala do bratislavskej Synagógy na Heydukovej ulici… budovu od architekta Slatinského…(o pánovi architektovi sme sa učili v škole… vo svojom „kubisitickom období“ navrhol túto synagógu a v „tehličkovom“ budovu o pár desiatok metrov ďalej na nároží Mickiewiczovej a 29.augusta – tá budova, kde je roky kopírka v parteri..)…čelnú fasádu synagógy – vlastne stĺpy namiesto čelnej fasády, ktorá vlastne nie je čelnou ale fasádou bočnou… poznám zvonka roky… roky som si myslela, že sa dovnútra ani nedá bežnému chodcovi vojsť…. až začiatkom leta (písali o tom v nejakom článku, už ani neviem kde)…som zistila, že sa dá…. ale nikdy sa nenašiel ten vhodný deň – piatok alebo nedeľa, kedy by som sa tam vybrala… až konečne teraz… zrazu som mala v jeden letný piatok tú hodinku času a od rušného nám. SNP prekĺzla do jednosmerky…a zrazu som sa ocitla v oáze… budova i záhrada… prekvapivo veľká i malá (2x)… prekvapivo atmosférická(é)… ako keby ani človek nebol v centre hlavného mesta… pár desiatok metrov od Obchodnej, obchodov, fast foodov a električiek… ako keby ani nebol v 21.storočí… až rozprávanie, detaily, fotografie a exponáty vniesli historický kontext… a ocitnutie sa na chodníku ma celkom vrátilo do reality…… a tak som si povedala po návšteve týchto dvoch miest…

aké je príjemné občas odbočiť od zabehnutých ciest... zatúlať sa a objavovať aj v mestách, v ktorých – zdanlivo – už všetko poznáme… niečo skryté, tajomné a neznáme…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Shloymele liber 
Baroko (CSR) 
The Sound of Silence 

… s prianím príjemného a zaujímavého objavovania zakutí a miest v mestách ktoré už poznáte… i tých trinástych komnát v sebe sa dnes s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – foto príloha – autentické foto z môjho „putovania“ /ZV, BA
p.s.2. – pripájam pozvánku na 9.9.. kedy sa v 67 mestách SK bude konať spomienková tryzna „Nezabudnutí susedia“ (vo Zvolene od 10.00 s vernisážou v T-galérii o 16.00)
p.s.3 – priestor synagógy v Bratislave aj jeho výstavy si môžete pozrieť do 10.10.
p.s.4 – barokovú kaplnku Sedembolestnej P. Márie kostola sv. Alžbety vo Zvolene si môžete pozrieť (dosiaľ som nezistila v akých časoch – predpokladám však, že býva otvorená počas omší))

• 

• 

… a tak pred šesťdesiatimi rokmi v lete začali v Berlíne stavať stenu…. múr…. (nič optimistické…)… ale keď ju takmer po tridsiatich rokoch v zime búrali (optimistické – až euforické)…. ale niektorí hovoria, že čaro Západného Berlína bolo v jeho zvláštnej izolovanosti a súčasne slobode (a po zbúraní steny sa z Berlína odsťahovali…)… a tak si hovorím (nech mi všetci odpustia tento bohapustý oslí môstík…)… „čo keď sa ťa zima opýta, čo si robil v lete?“…
… a tak som sa ešte pred otvorením nového školského roka (cez prázdniny) rozhodla zapísať sa do školy (keby sa ma náhodou zima mienila na niečo opýtať)…. nie, nevidíte zle zlepené písmenká… zapísala som sa do „autoškoly“… nie nemyslím tým teraz nejaký „autogénny tréning“… myslím tým tréning šoférovania auta…. a tak…. nejde o tradičný kurz… ten som predsa pred rokmi absolvovala – úspešne!!! a obdržala ružovú zalisovanú kartičku, na ktorej sú naspodku písmenká ABCDET….. okrem B sú všetky ostatné písmenká škrtnuté… ale keď niekto svoje čerstvé zručnosti (v čomkoľvek) nezačne používať, tak…. tak, je možné, že po rokoch pôjde na ďalšie jazdy… a tak keď ani tie nepresvedčia (samého – samú seba)…. tak po ďalších rokoch na ďalší (možno)…. najlepšie s celkom iným inštruktorom… nezaťaženým, čo vás nepozná, ale hlavne má brzdu pri pravom prednom sedadle…. a prípadne aj v celkom inom meste:))… a tak by som teraz mohla opísať  ako som v jednu letnú sobotu dopoludnia krúžila po nejakom neznámom skladovom areáli – našťastie prázdnom:)…. a v pondelok svojou jazdou začala overovať a rozvíjať teóriu, či sa na pravom odbočení dá obísť celé mesto (celkom to šlo:))… a v utorok popoludní okolo parkoviska pred hypermarketom (pôvodný účel bol parkovanie…)…. keď som v stredu popoludní skackala hore kopcom…. neviem, prečo v istej chvíli inštruktor z auta vystúpil, snáď sa o seba nebál….(bol nejak dosť červený v tvári… alebo bolo to auto už na odpis… pokúšal osud i mňa, či sa nestane nejaká poistná udalosť?:)))…
… a tak som si spomenula nedávno pri čítaní rozhovoru s jednou herečkou… jednu vetu začínala asi takto: „…víte, ja neřídím..“. a nasledovali nejaké peripetie alebo zjednodušenia života, ktoré s tým súvisia… a tak som si spomenula na nejaký kostrbatý vtip, ktorý hovoril, že ľudia sa delia na tri kategórie: vodičov, nevodičov a polovodičov (možno sa pomaly z druhej kategórie preradím do tretej… a! – niekedy snáď možno z tretej do prvej!!!:)))….a tak, nebojte sa, ešte v najbližších dňoch sama v aute nevyrazím do ulíc… ani po koľajniciach – žiadna „Dáma na kolejích„:))…určite vás vhodne a citlivo o tomto kroku vopred upovedomím:))

… a tak si hovorím, že je niekedy dobré zbúrať v sebe nejaký múr… hlavne taký, čo sme si postavili v sebe sami…. „nikdy sa už, neposadím za volant, nenaučím sa parkovať a podobne“… a tak som si v tomto duchu v sobotu od susedy požičala bicykel… ako zarytý pešochodec a mhd užívateľ, som na jednostopom vozidle s manuálnym pedálovým pohonom nesedela od 12-tich rokov!!! … kolená sa mi triasli, ale niekde na konci ulice som zacítila vietor vo vlasoch… nezašla som ďaleko… ale určite som zbúrala nejaký malý plôtik vo mne:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Wall 1989 
School 
Vlákna 

… s prianím príjemného búrania stien…. veľa úspechov v prekračovaní rýchlosti vlastného chápania… a príjemný vjazd do septembrových dní vám praje vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – ilustračné foto – aj po tejto cestičke s nespevnenou krajnicou som jazdila:))
p.s.2 – a najbližší víkend bude jazzový… 

•