traktát meniny má….))))

…a tak sa minulý týždeň mihli v kalendári meniny… jasné, každý deň má niekto meniny…… a niekedy je aj viac mien v jednom dni…. niektoré mená a ich polohu v kalendári pozná snáď každý: Adam, Eva… a samozrejme Silvester!!!:))… akurát minulý týždeň mali meniny Ľudmily:)))… a tak som dostávala od rána priania cez sms a maily…osobne… a tiež som písala iným kamarátkam „menovkyniam“… a znovu, ako každý rok, sa odohrával môj interný zábavný kvíz – kto sa ozve čakane a kto nečakane?….tie nečakané skrývajú v sebe také zvláštne nadšenie z prekvapenia, čím v žiadnom prípade nechcem znevažovať priania tých, čo sa ozvú každý rok!!! – úprimne za ne ďakujem a celý deň sa kúpem v akomsi ich opare… a potom sú ešte priania, ktoré dobiehajú so spozdením dňa/dní… sú tak trochu emočne niečo ako „návrat márnotratného syna“:)… rozširujú opar meninového dňa do celého týždňa.. a tak som si uvedomila, že meniny sú takou nejakou spoločenskou hrou, v ktorej sa väčšina z nás raz za rok (bez zvláštneho pričinenia) dostane do stredu pozornosti… a ostatní majú možnosť čakaného alebo aj nečakaného kontaktu, komunikácie, gratulácie, obdarovania či oslavovania…(samozrejme poznám aj takých, čo neoslavujú ani meniny ani narodeniny, alebo aj takých, ktorý si svoje pôvodné mená zmenili…ale o tom dnes nebudem pojednávať:))… a tak som si spomenula na jednu príhodu z detstva… presne v deň mojich menín sme na výtvarnej výchove maľovali astry… bývali sme vtedy u starých rodičov na dedine… všetci mali na záhrade pred domom, za domom alebo vedľa domu aspoň nejaký malý záhon týchto kvetov… ružové, biele, fialové, husté alebo so žltými vankúšikmi v strede… učiteľka nám deň vopred nakázala doniesť aspoň jeden kvet, podľa ktorého sme maľovali alebo kreslili (priznám, že techniku si už nepamätám)…v závere tejto „astrovej hodiny“ dala učiteľka všetky kvety pozbierať a ja som ešte ochotne pribehla s mokrou servítkou, aby jej kytica cestou domov do mesta nezvädla… o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi tú kyticu, vyzbierajú z celej triedy, podala a venovala k meninám… bola som príjemne zaskočená a trochu som jej tým odpustila teror, ktorý na mne praktikovala na hodinách telesnej výchovy… trochu:))

… a tak kým u nás (SK) je vraj nositeliek tohto mena menej… v susednom Česku sa to „Lidkami“ celkom hemží (v CZ je ľud – lid:))… ale niet sa čo diviť … nie je to, podľa mňa len cca dvojnásobným počtom obyvateľov… ale aj historickým vzorom – „Ľudmilou“  – babičkou sv. Václava… (mimochodom Vaškovia majú meniny 28.9.)…a na ich počesť sú tieto mená sú v kalendári… obaja násilne vyslaní preč (vypudení… odstránení) z tohto sveta v septembri… sv. Ludmila presne pred 1100 rokmi! a preto je u našich susedov jej rok!!!…. a tak som raz dostala od priateľov na meniny z CZ krabicu a v nej bucľatú fľašu a v nej červené:)))… a potom som sa raz dostala aj do Mělníka (rodiska svätice) a vo vinotéke som sa ocitla medzi policami červeného i bieleho vína s menom „Ludmila“ – od podlahy po strop – úžasné… čo viac by si ego k meninám mohlo priať?:)))…. samotná sv .Ludmila by zrejme bola tým pohľadom mierne prekvapená…

… a tak si hovorím, kto vie, ako by sme sa volali, keby nám nedali meno hneď tesne po narodení (po mame, babke, tete, svätici, speváčke, herečke, z osobným sympatií alebo aj iných „logicky nevysvetliteľných dôvodov“… a dostávali by sme mená ako v niektorých prírodných kmeňoch –  až po „prejavení sa svojich talentov a vlastností“ … možno až niekedy v puberte… aké by ste si (mi) dali dnes meno?:))

„Komunita poskytuje pocit bezpečia preto, lebo sa vás nik nesnaží liečiť a premeniť, opraviť alebo vylepšiť. Členovia vás príjmu takých, akí ste.“ M.S. Peck

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ľudmila Podjavorinská 
Piece of my life 
AD Ludmila
Ruslan a Ludmila 
…s prianím príjemných dní rovnodennosti, s nadobudnutím pohody a rovnováhy sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – nenašla som na záhrade astry, ale posielam niečo podobne životaschopné:))
p.s.2 – paradoxne v dobe viac-či menej pretrvávajúcej epidemiologickej krízy som nejak tie osobné priania podcenila… alebo lepšie povedané nedocenila… uvedomila som si, že virtuálna komunikácia je v tomto smere nejaká plynulejšia… ale dúfam, že kríza pominie a osobné stretnutia budú o toto obdobie viac srdečnejšie… a všetci si ich budeme vedieť naplno užiť!
p.s.3 – a všetko najlepšie všetkým meninovým oslávencom a oslávenkyniam nielen z tohto týždňa:))

•