traktát_advent_C19)))))

…. a tak sa chtiac-nechtiac z útrob netu vynárajú reklamy a ponuky na vianočné darčeky – vyberám úchytkom: fotoalbumy, talianska, kozmetika, starostlivosť o nohy a ochrana pred zápachom, vitamíny, zážitky……a tak som predpokladala, že budem teraz písať o návšteve vianočných trhov v niektorom z neďalekých hlavných alebo krajských prípadne okresných miest… miesto toho som na brehu mora pozorovala vrtuľník, ako sa chystá pristáť na pláži, ale nedarí sa mu to, lebo tam pobehujú divoké prasiatka… vrtuľník sa otáča nad morom, vracia sa a pokúša sa nájsť kúsok pevnej zeme, kde by spočinul…scéna sa párkrát zopakuje… a tak som sa zobudila a zistila, že na ulici pod oknami stojí naštartované auto a nie a nie vypnúť motor……a tak som sa minulý týždeň začínala ponárať do hĺbkového predvianočného upratovania… a začala som krabicou, ktorá v kúpeľni slúžila roky ako polička pre ďalšie krabičky… krabica bola plná rozbalených a j nerozbalených ale najmä expirovaných liekov… a tak som ich so švungom chytila, povybaľovala z papierových krabičiek (lebo raz mi ich už takto nechceli vziať)  a išla odovzdať do lekárne… kde ma za to nevyhrešili ani nepochválili….ekonomickú stránku premlčím:)) …a tak som mala dobrý pocit a priam presvedčenie, že už budem len zdravá!…až kým som v nedeľu nezistila, že horím horúčkou…. a to vôbec nie nákupnou… …a keď sa pridal aj kašeľ, tak som si urobila test a… „mněla ho tam“ – dve červené čiarky = C19 …. priznám sa že som už túto chorobu nečakala… chodím vo všetkých verejných dopravných prostriedkoch stále s respirátorom… ale v tom divadle som ho asi nemala… …a tak, som si spomenula ako sme počas 4.-tej triedy ZŠ prekonávali nejakú rýchlo sa šíriacu detskú chorobu a zdalo sa, že mňa nepochopiteľne obíde… ale nie, nakoniec som si ju priniesla na prázdniny spolu s vysvedčením……a tak by som mohla týmto traktátom aj sériu traktátov ukončiť… epidemiologická situácia ma primäla k písaniu – idea… a teraz fyzický prejav, našťastie v relatívne pokojnom chrípkovom móde… hovoriť o pozitívach pozitívnych testov je stále divné, aj keď už vlastne mimo „hlavných správ“… pozitívum horúčky je, že zaplaší nespavosť a rozlietané myšlienky sa tiež vyparia a ostanú len tie základné: „teplo, tekutiny, ticho, občas tíšenie bolesti a najradšej žiadny transport“… a tak, keď horúčky opadli zistila som, že niekto mal zatiaľ odstrániť zrkadlá v byte… ale verím tomu, že depka zo zrkadla je len prejavom dobrého nakročenia k uzdraveniu…

„Stúj noho!
posvátná místa jsou kamkoli kráčíš…“
J.Kollár – Slávy dcera

.. a tak si hovorím, že by si mal človek vážiť, že je tam kde je… a veriť, že tá najvyššia inteligencia, ktorej zrniečko je v každom z nás, nás vylieči (či už s lekárom na internete alebo v sms alebo bez)… a tak sa ponúka rada: nenadávať ľuďom, zvieratám, ani predmetom.. ani tým tváram, ktoré na nás s unavenými očami a strapatými vlasmi vyjavene pozerajú zo zrkadiel:))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Andrew L.W. – Any Dream Will Do 
Ondrej L. diriguje La Traviata 
Ondrej B. – súboj klavírov 3 

… a tak sa s vami dnes lúčim celkom jednoducho s prianím dobrého zdravia a pokojného adventu všetkým!vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v týchto dňoch majú meniny Ondrejovia a Andrejovia čoskoro aj Barborky – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a tento týždeň sa odovzdáva Cena Dušana Jurkoviča – 58. ročník
p.s. 3 – a tak sa zdá, že krabica bude opäť plná liekov… nezabudnite na C aj D!!! – možno aj nejaké CD:))

traktát_div_VAD_lo-gooóóĺ)))))

… a tak som bola včera v divadle… nie na predstavení v rámci festivalu VAD (34. ročník – Zvolen) – ten začína až dnes… 
…a tak musím jedným dychom napísať, že festival je niečo celkom iné ako „sólo návšteva divadla“ … na festivale sa totiž návštevník niekedy ani nedostane do sály na predstavenie a prekecá hodiny so známymi alebo aj menej známymi už niekde vo foyeri… konkrétne na tomto Zvolenskom festivale určite… čo samozrejme neznižuje kvalitu samotných  predstavení:)
… a tak som si včera v  jednom Bratislavskom divadle uvedomila niekoľko aspektov návštevy konkrétneho predstavenia v konkrétnom kamennom divadle… a tak nebudem popisovať počty schodov, ktoré návštevník prekonáva kým sa dostane na svoje miesto – sedadlo s číslom… ani rady cez prestávky pri bufetoch a kvalitu občerstvenia v nich… a tak sa zameriam sa len na pocity počas predstavenia…. vnútorné monológy počas dialógov hercov…  a tak som mala tentokrát chuť v priebehu predstavenia odísť (už sa mi to párkrát stalo, priznávam)… ale nechcela som uraziť hercov ani kamarátku… a nebolo to nimi ani ňou… jednoducho, niekedy „to človeku nesadne“ do rozpoloženia v rámci dňa… lístky kúpené vopred… a tak si hovorím, že nabudúce si musím lepšie naštudovať, o čom bude prestavenie… alebo možno kúpiť na lístky na poslednú chvíľu… ale!!! ale bývajú aj vypredané predstavenia…
… a tak som dnes čakala na zastávke mhd na bus…. z neďalekého bufetu tackavo vyšiel muž a niečo šomral… nevenovala som mu pozornosť.. zachytila som len slovo „kabát“… a keď nastúpil do jeho busu, sadol si celkom vzadu – čo bolo rovno oproti miestu, kde som stála… mával ma mňa, pozeral mi cez okno priamo do očí a ukazoval palec hore a gestikuloval, že ho zaujal môj kabát…. a tak som sa musela začať smiať, lebo som mala na sebe, podľa mňa nie príliš estetický starý kabát, ktorý nosievam len v prípade veľmi sychravého počasia…. a tak mi napadlo, že ma nejak táto polminútová pantomíma niečím zaujala viac ako včerajšia jedenapolhodinová jednoaktovka… a možno by bol ten kabát dobrou divadelnou rekvizitou alebo kostýmom… 

Prehra, ani v hrách ani v živote,
nie je hanbou.
Hanbou je vzdať sa ďalšieho pokusu.
Epiktetos (55-135)


…a tak sa nám zadventnieva a FIFa sa rozhodla, že je zrejme dobré, pre pokoj pred sviatkami, nechať ženy pri vianočnom pečive, či punči na trhoch, prípadne v teple divadiel… a mužov pri futbale, TV a pive… a tak uznávam, že to znie natvrdo a prvoplánovo… uvidíme aký mier a zmier toto načasovanie prinesie… každopádne je fajn občas porušiť pravidlá… minimálne tým neorganizovať MS vo futbale len v lete – to by sa v Katare nedalo vydržať… alebo si chceli uctiť Maradonu? – 2. výročie jeho odchodu do futbalového neba pripadá na 25. november….
… a tak som si spomenula na jedno predstavenie divadla Skrat, ktoré prepájalo divadlo a futbal… ale myslím, že už nie je v repertoári…. takže niekedy treba dávať pozor na derniéry…. hoci to v divadlách býva časovo dlhší úsek ako v prípade výstav (budúci týždeň končí väčšia v rámci Mesiaca fotografie)…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Madonna – Frozen
Kde je ten míč 
Ringo Starr 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného uzavretia mesiaca november…. veď o mesiac budú Vianoce!vždy vaša Sallly_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Milkám, Katarínam, Henrietam, Milanom a Ondrejom a Andrejom!
p.s. 2 – a lunárny kalendár hovorí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete!“

traktát_doprava_oprava_práva…a študenti))))

….a tak by sa tento týždeň dalo písať o mnohých makro i mikro-udalostiach, ktoré sa viažu k dátumom tohto týždňa… 12.11. – teta slávila 95. narodeniny… 13.11. – známym sa narodil vnuk… 14.11. – narodeniny kamaráta, ktorého som roky nestretla… 15.11. – musela som vypratávať privnicu, kôli „vodorovným rozvodom“… našťastie to nenadobudlo dimenzie sťahovania pivníc ako vo filme „Guľový blesk“ – hoci som si miestami tak pripadala…. 16.11. – výročia príchodov na tento svet i odchodov z neho niekoľkých mojich priateľov a blízkych…17.11. – okrem narodenín bývalého kolegu, štátny sviatok – nežná revolúcia – deň študentstva… a tak som si večer pozrela film  Havel… priznám sa, že som sa naň tešila už od prvých upútavok… a priznám sa, že sa tentokrát stotožňujem s mínusovými hodnoteniami na CS- filmovom webe…. silá téma plocho zobrazená = škoda!…. bol režisér príliš mladý? – neviem… ale Aňa Geislerová by mohla zahrať Olgu a v inej – vydarenejšej verzii, jedine jej som verila, aj keď aj tam bola miestami veľmi zvláštne nalíčená (trochu ako v retrospektíve) a aj na jej charizme by sa ešte dalo zapracovať….
….a tak mi v priebehu týždňa dvakrát ušiel vlak (samozrejme nie ten istý:))… dobre, uznávam, že sa to stalo tak trochu dosť neodhadnutím situácie… akosi som sa podvedome spoliehala, že vlaky predsa meškajú stále a mhd nie… ale variácie, kombinácie a permutácie ponúkli tentokrát, a to hneď dvakrát za sebou možnosť, že vlaky odchádzali načas a mhd meškala… aj napriek tomu, že bola sobota (ale sobota s pekným počasím a množstvom obyvateľov na výletoch) a potom pracovný deň cez obed – na to nemám žiadne vysvetlenie…  našťastie som necestovala niekam „na dlhú trať“ a ani niekam, kde ide len jeden vlak za deň… a tak som vďaka tomu druhému prípadu stihla celkom dobre obed, ktorý by som nebola mala a povedala som si, že miesto busu pôjdem na stanicu električkou… a dám si peknú polhodinovú rezervu… nenapadlo mi, že aj električka môže zahaprovať a niekde v útrobách mesta uviaznuť… a to celý rad električiek inak chodiacich v luxusnom 5-minútovom intervale… a tak som si nejak periférne všimla oznam o neobsluhovaní zastávok… oddelila sa od masy na zastávke (ktorá tam možno čaká dodnes:) a bežala na bus a dobehla k vlaku 5min pred odchodom…. vlak bol plný študentov, ktorý využívali predvečer dňa študentstva na presuny za príbuznými, kamarátmi, frajerkami (ako som vyrozumela s útržkov telefonátov)… a tak som nastupovala do vlaku v hmlisto-oblačnom novembrovom počasí a vystupovala do tmy… a tak som sa ešte tesne pred tým stihla jedného študenta opýtať, kde mám na mobile baterku – svetlo… a keď som vystúpila, svetlo pouličné bolo dostatočné a mobil som na svietenie nepotrebovala… ale!!!… ale na druhý deň by sa bol zišiel…. keď som šla do pivnice a spoliehala sa na to, že svetlé oči v tme dobre vidia… to možno áno, ale rozhodne nie dobre na predmety, ktoré nie sú veľké a sú priam na zemi a tak som sa potkla a v tme spadla na kolená ako hruška zelená… a to som išla zobrať jablká:))
… a tak som si spomenula na básničku:“ padla hruška zelená, rozbila si kolená…ty si hruška nezbedník… veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá!“ … a tak, milé deti, čo chcel autor touto básňou povedať???… že v mladosti má byť človek sporiadaný, pokojný a počkať až na dospelosť a tam si tie pády a vzostupy pekne užiť???… a tak som si spomenula na úžasný Marvanov prednes verša: „A co je štěstí? Muška jenom zlatá…!“ (so silným dôrazom na slabiku „mu“).. z filmu „Škola základ života“ alebo „Cesta do hlubin študákovi duše„… skvelé Fričove filmy z rokov 1938 a 1939… 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ivan Hoffman 
PPU Magické noci 
November rain 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme vedeli žiť slobodne… so srdcom… a nech mier zostáva nielen s Českom a Slovenskom!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a lunárny kalendár odkazuje: „opatrujte sa“ – vzájone či každý seba – to už je na nás:)
p.s.2 – a o prvom snehu snáď čoskoro:)

traktát_komická kozmická kozmetika sa ma (do)týka:)))))

… a tak som sa pred pár dňami večer v kúpeľni zapozerala na telové mlieko, ktoré som si istý čas po večeroch aplikovala na telo… a tak som zrazu nejak nevdojak zaostrila… kto by chodil do sprchy v okuliaroch?… kto by si čítal celé návody na toaletných potrebách? (najmä keď je to darček)… hlavne, keď je z konzistencie aj typu balenia jasné o čo ide…. a tak som zistila, že to, čo som považovala za „milk“ bolo v skutočnosti „silk“ (nourishing!)…. a dolu nenápadným textom dopísané shower gel… voňal tak nádherne… a tak:))))
… a tak som si dala tento týždeň vyrobiť nové okuliare… a tak si spomínam ako som niekde čítala, že silou vôle sa dajú znížiť dioptrie, ale aj určitými cvičeniami… zatiaľ som v tomto smere podnikla veľmi málo… a tak si spomínam, ako som si raz kúpila veľmi zaujímavé okuliare, kde miesto skiel boli čierne plasty s perforáciou – aby sa oči snažili zaostrovať pomocou tejto mechanickej pomôcky… priznávam, že som ich používala viac ako čelenku než ako optický nástroj… a po poslednom sťahovaní neviem, kde je im koniec…
…a tak som minule po dlhšom čase prešla cez jeden o z obchodných domov v hlavnom meste… zámerom bolo dať si opraviť hodinky v suteréne a tým vybaviť nevyhnutné… ale aj tam mi cestou neušlo, že niektoré prevádzky sú zrušené (pani v mhd hovorila, že celá istá značka sa sťahuje z SK – tak uvidíme, či to bude len „jedna pani povedala“:))… a miesto ďalšieho obchodu nejaké kulisy na „foto-autoportréty“!!! – pozerala som z eskalátora ako sa tam fotia slečny a išla som si oči vyočiť – nie na samotné devy, ale na tú „prevádzku“…!!!
… a tak som tento týždeň zablúdila do malých obchodíkov, ktoré sú neďaleko – na pešo od domu… a tak som si uvedomila aké pozitíva a negatíva má nakupovanie za priamej asistencie predavačky, ktorá veľmi rada poradí a najmä dúfa, že si po polhodinke – hodinke skúšania odevov a topánok zákazník určite niečo kúpi… veď po toľkom skúšaní… a tak to niekedy zákazník vzdá a kúpi niečo, čo potom založí do skrine a na to zabudne… a tak si niekedy víťazoslávne kúpi niečo, čo mu fakt dlho alebo minimálne dobre „poslúži“… a tak sa to niekedy v obchode pri sebalepšej a sebamilšej predavačke nedá zistiť…. hlavne ak sú to topánky… a tak sa mi dnes jedna predavačka topánok priznala, že niekedy si sama kúpi topánky, ktoré už po prvej ceste do práce začnú omínať a potom si ich vypcháva kadejakými super vložkami do obuvi…
… a tak som sa tento týždeň ocitla aj na zastávke mhd – jedna z najväčších prestupných zastávok v meste… chaos, vždy množstvo cestujúcich, hluk a exhaláty… a medzi tým automat s ovčími výrobkami (vid foto)))… keď si tam cestujúci kúpi žinčicu a rovno ju vypije, jeho cestovanie môže nadobudnúť nový rozmer… rozmar:)))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Dean Martin
Ricky Martin 
Henry & Martin 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného novembrovania – či už s beaulojais alebo s žinčicou!

vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a do filmového neba odišla tento týždeň pani režisérka Marie Poledňáková… nie každý miluje jej komédie… ale zrejme každý v CZ a SR ich pozná – ďakujeme a pozdravte Tomáša H.!
p.s.2 – a o tohtotýždňovom splne radšej písať nebudem, nech sa ozve ten čo počas neho nezažil chaos a nespavosť!:))
p.s.3 – a okrem pokračujúceho obdobia škorpiónov majú tento týždeň meniny aj Martinovia a Stanovia – tak na zdravie!!!!
p.s.4 – a lunárny kalendár hovorí: „Radovať sa zo života znamená žiť teraz!

traktát_listopadový svetelný november)))))

…a tak po zvláštnom plynutí času minulého týždňa… jeho posune… do tmy…. dobre, budem optimistická: do stredoeurópskeho normálu…. áno, ráno sa lepšie a nejak prirodzenejšie vstáva, ale večer… večer na okraji mesta sa zdá celkom normálny rovnaký… priznávam, že na spanie mám naozaj rada tmu tmúcu… hoci!!! – hoci to v detstve nebolo tak… mátal ma jeden sen o ježibabe… a tak museli rodičia nechávať zažaté svetlo, kým som nezaspala… lebo ježibaba, ktorej ma mali v tom sne vydať, prichádzala potme…a tak ešte k tomu svetlu…večernému – pouličnému… zrazu sa mi zdajú mestá ponuré a tie pouličné svetlá nejaké sliepňavo slabé (reakcia na energetickú krízu?)… a tak je nakoniec v týchto dňoch…večeroch… najviac svetielok na cintorínoch… 
…a čo svetlo a papier?… svetelné obrazy….fotografie…. november – Mesiac fotografie…. (ak si dobre spomínam… jednou z výstav bola kedysi aj výstava „Svetelné obrazy Slovenska“ – kolorované fotografie, prenášané zo sklených tabuliek na na fotopapier)…
…a tak v tomto čase, keď príroda nám poskytuje celú škálu svojej pestrosti…pred prechodom do tmy a bezfarebnosti…. keď sviatky týchto dní by mali človeka vtiahnuť niekam k samému k sebe… či ku koreňom…. zrazu vhupla téma „voľby“… a tak sa už dostatočne preprali plusy a mínusy takto stanoveného dátumu… a tak bolo potrebné prehodnotiť priority a zvoliť si kde a ako budeme voliť/nevoliť… hoci verím, že bolo aj dosť SK obyvateľov, ktorý volili len za plentou, lebo im konštelácia bola naklonená a nemuseli nikam cestovať… miesto trvalého i prechodného pobytu majú totožné a spomienky na predkov a miesta ich spočinutia boli v okolí…
….a tak by sa dalo písať o predpokladaných i nečakaných stretnutiach a súvislostiach… o dátumoch vyrytých do kameňov… o tom ako si v ten istý dátum niektorí pripomínajú výročie  príchodu niekoho na tento svet a iní odchodu niekoho z tohto sveta…. a tak som si spomenula na jednu knihu… útlu knižku, ktorú som raz prečítala počas jednej návštevy u známych… a tak priznávam, že si nepamätám ani názov knihy ani autora (nech mi odpustí)… ale utkvel mi v spomienkach nápad: autor chodil po vidieckom cintoríne, poznačil si mená a dátumy a na základe nich a polohy miesta cintorína (v pohraničí) fabuloval príbehy… dosť sugestívne…
…a tak, keď píšem tieto slová, prepínam len tak z predpovede počasia, ktorá viac-menej avizuje koniec babieho leta….na dokument o Kunderovi… a tam zrazu Jan Kačer (mimochodom presne pred mesiacom mal narodeniny…) hovorí: „Kundera bol ako lampa svietiaca v noci…“
…a tak keď prepnem na inú TV stanicu (viem, viem, archaické… ale niečím ma to baví…)… a tam ukazujú aktuálne prípravy na „koncert pro Martu“ v Lucerne…. a kým poprepínam a zistím, že samotný koncert nie je na obrazovke ale len v rozhlase… počujem Ringo ding…. spievané mužským hlasom (Jan Neckář)… a tak čo dodať k Marte Kubišovej?… jej temnému hlasu a zvonivému svetlu, ktoré cez jej spev zaplavuje poslucháča doteraz…. asi len: „vďaka a všetko najlepšie!“

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Marta_Magdaléna 
Marta_Ringo 
Marta Hey Jude 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prostým prianím „svetla v duši“ vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a v týchto dňoch prebiehajú vernisáže festivalu Mesiac fotografie – výstavy zväčša potrvajú do konca novembra… úžasné zábery môžete uvidieť v Dome umenia ale aj v Dome fotografie… a na mnohých iných miestach… a včera bolo možné vypočuť si aj rozhovor s Antonínom Kratochvílom v Českom dome…
p.s. 2 – a v Galérii na Tehelnej vo Zvolene bola minulý týždeň sprístupnená výstava J. Štreita