… a tak sú tu Vianoce… sneh sa neligoce (aspoň nie tu na juhozápade SK), ale verím, že vianočné ozdoby sa jagajú na stromčekoch… nielen v spomienkach… a tak nechcem v tejto chvíli zaplavovať rečami, veď o vianociach sa dajú písať nielen traktáty, ale poviedky… romány, a koľko filmov… resp. v koľkých filmoch sa vyskytujú……. a tak si hovorím, že miesto slov – ticho…… a tak pridávam jednu modlitbu (z knihy Jána Rybára: „Výber z najkrajších modlitieb“)
Som
v chráme pokoja!
Všetko vo mne mlčí a odpočíva
Moje telo je tiché a uvoľnené
Liečivá sila mlčania ma naplňuje
Lieči všetky moje neduhy
Dáva mi silu a zdravie
Láska a pokoj, svetlo a radosť
vchádzajú do mojej duše a oživujú ma
V duši cítim nebeský pokoj
Všetko vo mne mlčí
Jedine Boh pôsobí vo mne
a napĺňa moju dušu láskou
Zapálila sa vo mne nová iskra
Nová sila ma naplnila
Nový život mnou preniká
Nové svetlo ma osvetľuje
Chcem, večne nosiť toto svetlo
a radostne ho vlievať do srdca Ľudstva
Spása a svetlo všetkým ľuďom a bytostiam
./Perzská modlitba
… a tak, po tom, čo som odpísala túto modlitbu… vyšla som na balkón do tmy-netmy nekonečnej inverzie týchto dní a zazdalo sa mi, že za oblakmi sa vynára nejaké svetlo… nie žiadne ufo – po čase Mesiac!!!… nie, nepodarilo sa mi uvidieť Jupiter so Saturnom po západe slnka, ale predsa len… nad mestom sa rozthla obloha a na nebeskej klenbe sa ukázali sa hviezdy, ktorých názvy nepoznám… ale to teraz nie je podstatné… sú tam bez ohľadu na to, či ich nejaký človek pomenuje a zaznačí do vedeckých análov… sú tam, vysoko nad nami… svetlá v temnote… a medzi nimi sa vznáša nádej… nádej, že tu dole medzi nami… pod hviezdami bude stále živá… láska…
9_Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzalo práve na svet/Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. (Ján1)
… a tak dnes (ďalší deň, keď pokračujem v písaní tohtro traktátu), som na chvíľu po daždi videla za oblakmi aj slnko a potom sa oblaky zdvihli od horizontu a ukázali sa kopce blízkej krajiny, ktorá už patrí Rakúsku a za nimi ďalšie kopce – už posypané snehom, ktoré naozaj vidieť len pri dobrej viditeľnosti… a tak som si pomyslela, že niekde za Rakúskom je Taliansko a okolo neho more… a more sa cez Gibraltár spája s Atlantikom… Panamským prieplavom do ticha… Tichého oceánu a cez Suez naspäť…. a že je to úžasné, že sme súčasťou tohto sveta, aj keď si dnes nepobežím (ani virtuálne) kupovať letenku niekam (je úplne jedno či na sever, juh, západ alebo východ)… jednoducho mi nejak docvaklo, že hmla, v ktorej sa teraz ocitáme je len do času… a nádej vertikály hviezdnej oblohy doplnila nádej horizonály diaľok…
… a tak som si vlastne uvedomila, že som sa v písaní nejak nechala uniesť inšpiráciámi atmosferickými za oknom, odpusťte mi a pusťte si niečo príjemné do atmosféry v interéri:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá špeciálne viac hudby:Bing
..a spev do ticha noci
…a Sváťa káže
…zbor, ktorý máva každoročne adventný koncert
…a trochu jasu jazzu
pokojné sviatky vianočné, radostné chvíle (i celé dni) sviatočné🌟vám praje zo srdca vaša Sally Lu*
p.s. – pridávam celkom čerstvé dekupáže – napríklad ikonku na drievku – zo stromčeka, ktorý stojí na Hlavnom námestí v Bratislave (keď ho inštalovali, nasla som na dlažbe tento malý úlomok)))) a tiež pár foto ilustrujúcich popis atmosfér v texte
p.s.2 – a ako darček pridávam poviedku, ktorú som čítala pred rokom na predvianočnej výstave vo Vitaji
