…a tak sa minulý víkend pozornosť priaznivcov športu prudko fokusovala na Anglicko…
…a tak som si spomenula ako sme sa v takomto období cca pred šiestimi rokmi vyskytovali v Londýne… (ako som už minule písala, Londýn by vydal na niekoľko traktátov, takže aj po napísaní toho dnešného si ešte nechávam rezervu na budúce)))… a tak som si spomenula na ten nie dlhý pobyt… zdanlivo dlhší pestrosťou anglického počasia a programu… hneď prvý deň sme sa vydali na plavbu po Temži… od London Eye s výhľadom na Big Ben popod Tower Bridge pomaly výletne k „nultému poludníku“ do Greenwich a naspäť…(ak by ste sa niekedy na túto plavbu chystali, tak odporúčam zvoliť len „jednosmerku“ – buď tam alebo naspäť (nie žeby nebolo zaujímavé pozorovať rieku a hlavne vinúce sa brehy a na nich domy – architektúru, panorámu, siluetu a spolucestujúcich výletnej lode – aj na spiatočnej ceste!!!)… jednosmerka má hneď niekoľko dôvodov – v prvom rade spiatočnou cestou metrom ušetríte čas na nejakú inú Londýnsku zaujímavosť(galériu, obchody, parky…)… ale hlavne: ako som sa na druhý deň dozvedela aj presvedčila, londýnske počasie sa nemení len zo dňa na deň, ale aj z hodiny na hodinu… ale! – v deň plavby nastala výnimka – slnko svietilo ako na Jadrane od rána do večera, na druhý deň som mala tvár ako zrelú paradajku! – koho by napadlo brať si do Londýna opaľovací krém?:)… a tak naopak posledný deň pobytu poprchávalo a miestami priam pršalo takmer celý deň… to však nebránilo obyvateľom a návštevníkom pred barmi a v baroch, puboch aj na iných miestach mesta sledovať finále Wimbledonu… v každom podniku na trase našej prechádzky popri Temži lietala loptička cez sieť a odrážala sa od trávnatého povrchu… a tak, keď som v minulých dňoch sledovala v TV jeden zo zápasov náhle ukázali vo vtáčom pohľade naraz asi desať kurtov – vyzerali skoro ako nejaké rybníky – len nasadiť malé rybky… ale z českých rybníkov sa tento rok ujali naozaj veľmi schopné rybičky – hráčky… veľmi usilovne plávali až k záveru turnaja, ale napokon si museli zaspievať: „Wimbledon příští vyhrajem snad!“ – a to vôbec nemyslím ironicky, dopriala by som im to už aj tento rok… a tak pár hodín potom ako si v nedeľu srbský tenista hravo poradil s talianskym protivníkom, anglickí fanúšikovia ďalšieho športu na tráve zelenej s väčšou loptou a s 2x 11 hráčmi si robili veľké nádeje na víťazstvo vo Wembley… a tak úvodné nabudenie po prvom góle domácich a vyrovnanie Talianov v druhom polčase vytváralo celkom slušné napätie a tváre fanúšikov s namaľovanými vlajkami na lícach na oboch stranách postupne meraveli a niektorí aj obžúvali svoje vlajky a usmiali sa len vtedy, keď na ne náhodne zaostrila kamera v priamom prenose… a tak po penaltách to vyzeralo, že sa Anglicko opäť stáva súčasťou Rímskej ríše, aj keď vlastne v takomto prípade by sa hypoteticky mohli tešiť všetci… veď Rimania boli v Londýne varení pečení cca 400 rokov: ))
…a tak som si myslela, že tento športom nabitý deň budem počas mojej návštevy v rodnom meste sledovať s otcom a budeme komentovať dianie na zelených povrchoch Wimbledonu a Wembley… no ale človek mieni a život mení… otec strávil nedeľný večer pod dohľadom nemocničného personálu na „jis-ke“ a namiesto televízora mal na stene oproti posteli nástenné hodiny, na ktorých neomylná sekundovka krúžila v pravidelnosti jej vlastnej po ciferníku (uvažovala som počas popoludňajšej návštevy, že ich dám sestričkám zvesiť…)… a tak nakoniec švagor posielal otcovi komentáre k zápasu formou sms, aby si ho aspoň takto užil a my sme ten futbal sledovali s mamou (ale skoro celý druhý polčas sme si prepli na nejaký film a tesne pred penaltami som zaspala a keď som sa zobudila, nezaostreným zrakom som videla 2:2, ale keď som zaostrila bolo to 1:1…a keď som zaostrila lepšie bolo už rozhodnuté: )))…. a tak odporúčam Angličanom, nech si nabudúce radšej pozvú na štadión nejakého talianskeho operného speváka a uzavrú mier s Ringom, Eltonom či Paulom…
…K prímorskej stepi si ťa odvediem,
na znak si ľahnem – kde som ja, kde zem
nespozná nik. Tak s hlinou zrastený
stanem sa knihou trávy na zemi.
Arsenij Tarkovskij – „Kniha trávy“ (fragment) /preklad T. Križka 1989
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného letovania… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – pridávam autentické foto
