traktát_LOH Tokio_1)))))

a tak hoci máme rok 2021 v Tokiu majú aktuálne 2020 – OH!!! – aspoň na vlajkách… a tak po ročnom odklade predsa len pred týždňom začali olympijské hry… a tak cca štvorhodinový otvárací program v miestnom prítmí a našom plnom slnku pôsobil mierne hypnoticky… (…nepozerala som celý program – vlastne som sa usadila pred TV-obrazovku až v momente keď sa začali na štadión prichádzať športovci z jednotlivých krajín… a tak sa priznám, že túto časť otvorenia olympiád tak trochu beriem ako módnu prehliadku… zgustnem si na inšpiráciách pestrofarebnými odevmi Afriky alebo Oceánie… športovou eleganciou – tentokrát napríklad Poľska a Španielska…. a potom prichádzajú prekvapenia – napríklad, keď som videla pár dní pred otvorením na fotografii v časopise detaily oblečenia českej výpravy, tak som bola sklamaná, ale „na živo“ s odstupom kamier to vyzeralo veľmi dobre… a tak odevy športovcov SK som v detaile vopred nevidela…. ale v spomínanom defilé mi „modré dlhé vesty či pláštenky“ pripadali ako „upratovacia čata“… našťastie zapadli medzi tými čo išli pred a po… a našťastie sa na týchto olympiádach nehodnotia výkony dizajnérov ale športovcov:))… a tak sa v závere ceremoniálu objavili aj samuraji… vlastne myslím, že len jeden nie Kurosawových sedem… a na konci ceremoniálu (tak trochu symbolicky na začiatku obdobia ohnivého leva) sa štandardne nad štadiónom konečne rozhorel z Olympie doputovavší oheň)))

… a tak kým som si celý minulý týždeň podvedome spievala pesničky z albumu „Bolo nás jedenásť“… tak tento týždeň mi blúdi v hlave „Mimořádná linka Praha – Tokio“… (spomenula som si na to ako v časoch gymnaziálnych –  ráno po správach o siedmej hodine hrávali v rádiu niečo ako „pesničku dňa či rána“… keďže sme nebývali najbližšie pri škole, tak sme museli vyrážať z domu ešte počas správ, ale spolužiačka, ktorá bývala celkom blízko si ráno tú skladbu o 7:15 pravidelne vypočula a potom ju, ako hovorievala, nevedela počas celého vyučovania vytriasť z hlavy (a verte, že to niekedy boli „impozantné texty“:))… a tak som sa včera presúvala na východ… ale nešla som žiadnou mimoriadnou linkou (len štandardne meškajúcim vlakom)… ani z Prahy… a ani som nedošla do Tokia, ba ani na východ Sk… a zakotvila som opäť v stredu – v strede… a tak som si spomenula, ako sme s bratrancom počas prázdnin u starých rodičov sledovali olympiády (v rokoch keď boli olympiády neboli, tak sme si ich vymysleli:) … bratranec bol starší, vyrábal sofistikované tabuľky a určoval pravidlá… a my dvaja sme boli súťažiaci za všetky krajiny, čo sme si vymysleli (dodnes neviem prečo, ale náramne ma bavilo súťažiť za Portoriko:)… najradšej som mala hody namočenou tenisovou loptičkou – závod prebiehal tak, že sme mali kriedou na čadičovej dlažbe vyznačenú štartovaciu líniu a z nej sme hádzali a tam, kde mokrá loptička dopadla na dlažbu ostala tmavá škvrna a k nej sme napísali kriedou značku štátu, za ktorý sa práve súťažilo – samozrejme vyhral štát, ktorý mal značku najďalej:)))… a tak náš vydláždený dvor už existuje len v spomienkach a miesto dlažby tam rastie obecná tráva… ale ako som pred týždňom zistila v bývalom kine Pokrok (naproti) si udržiava novodobú tradíciu festival Guča umenia….
…a tak som dnes ráno k raňajkám pozerala na finále v streľbe, kým som pochopila, že ten ružový dym po výstrele znamená trafený terč, tak bol skoro záver závodu, ale tie posledné okamihy úspechu strelkyne Zuzany som si vychutnala spolu s rannou kávou!!!

…a tak sa mi práve v hlave točí a otvára dosť tém k Tokiu… Aténam… športom aj OH… a tak sa mi zdá, že si ešte niektoré témy nechám na ďalší traktát – traktáty:))

…a tak pridávam malý odkaz (nielen pre športovcov od Osha:)
…robte toľko chýb, koľko sa len dá, zapamätajte si len jedno: nerobte znovu rovnakú chybu… a porastiete


… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
valutový cudzinec 
mimořádná linka Praha – Tokio 
Shigeru Umebayashi

… a tak sa s vami lúčim s prianím príjemných olympijských či iných športových zážitkov tohto leta… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a ako prílohu pridávam jednu tohtoročnú dekupáž:))
p.s.2. – a tak dúfam, že okrem blahoželaniu Zuzane budem nabudúce pridať aj iné mená… hoci kľudne zablahoželám aj futbalistom z Pobrežia slonoviny:))

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *