….a tak som na záver leta presa len išla na miesto, kde som predtým nikdy nebola.. ale aby som to upresnila – áno, bola som pred x-rokmi v Komárne, ale len „tesne za hradbami“ – lepšie povedané v pevnosti, kde bola galéria, ktorej meno si nepamätám (a možno už ani neexistuje).. spomínam si kto vystavoval a, že na vernisáži hral niekto na Didgeridoo…
… a tak som si už istý čas hovorila… chcelo by to navštíviť toto mesto na Dunaji a urobiť si nejaký komplexnejší náhľad… a tak sa tento nápad zdal vhodný na jednodenný výlet so spojením „kultúry, gastronómie a prírody:))“… a tak som si myslela, že sa jedná o taký ležérny výlet… múzeá, kostoly, cukrárne, nejaký langoš a Nádvorie Európy a to všetko obklopené vodou… ale až včera – štyri dni po absolvovaní výletu mi jedna rodená Komárničanka (alebo aký tvar je správny? – Komárňanka?) povedala správny postup pri návšteve mesta vlakom… jednoducho: návštevník si má požičať hneď pred železničnou stanicou bicykel a všetko absolvovať pomocou neho… túto vzácnu informáciu mi prezradila po tom, ako som jej prezradila hlavný cieľ cesty – sútok Váhu a Dunaja… v predstavách magické miesto zliatia dvoch riek… resp. priliatie vôd spod Tatier k vodám spod Álp… uzavretie Žitného ostrova… podľa niektorých zdrojov sa o úseku Váhu medzi Kolárovom, kde sa vlieva malý Dunaj a sútokom nazýva „Vážsky Dunaj“ – prisahám, že som sa o tom dozvedela až pri písaní tohto traktátu:))… a tak som si nohy uchodila, aby som to videla… aby som videla fragmentárny výhľad na Dunaj cez plot prístavu a na vrchole cesty – cípe ďalší plot a areál… colný sklad… terminál a na boku pri Váhu pár lavičiek na kamenných košoch… pár rybárov… a pred tým všetkým Stará pevnosť, ktorá ale bola sprístupnená len štyrikrát za deň a práve nie v tom čase, keď sme sa ocitli pred jej bránami… nabudúce!!!…ale… a tak keď teraz pozerám na zobrazenie tejto pevnosti na starej mape tak!!! … óóó´- úžasné…. my sme na tom sútoku boli!… v minulosti -boli by sme bývali priamo vo vodách sútoku… a tak si hovorím, ako dobre, že sme mali možnosť prejsť sa po súši, veď by nás mohol prúd strhnúť a vyhodiť na breh v Ostrihome, Budapešti, Belehrade… Čierne more je ďaleko …. ale aby som neprepadla náhodou náhlemu podivnému optimizmu – tak rodáčka z tohto mesta mala ďalšie odporúčanie – na sútok sa chodí pozerať z druhého brehu – cez neďaleký most na druhý breh Váhu… na pláž… so psom či bez… s plavkami či bez (to neviem, to sme nedopovedali…:))…a tak sme uchodení po návrate od sútoku do centra mesta natrafili na Františkánsky kostol… a keďže sme v meste nazreli každého kostola, ktorý bol práve otvorený – natrafili sme takto náhodou na galériu Limes… galéria veľmi prívetivá… taká zvláštna chrámová oáza s kozičkami prepašovanými za hradby:))…
nestaneme sa skutočne sami sebou,
pokiaľ nebudeme schopní zdieľať slobodne to,
čo máme spoločné: našu slabosť, našu nekompletnosť,
našu nedokonalosť, našu neadekvátnosť, naše hriechy,
náš nedostatok celistvosti a našu nedostatočnosť… S. Peck
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ez az a ház
ondarta
čardáš podľa Dema
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných septembrových výletov… dajte na intuíciu, mapy ale aj dobré rady miestnych:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a Komárno je jednou z „najsejzmickejších oblastí SK„!… a Nádvorie Európy sme preleteli zrýchla… nekomentujem…a po miernom krúžení uličkami sme objavili aj cukráreň s výbornými zákuskami – názov si nepamätám, ale na mape by som vedela ukázať:))
p.s. 2 – a na Benátskom filmovom festivale práve uvádzajú zrekonštruovanú kópiu filmu Ucho
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné“:))
