… a tak pomaly začínajú k zemi padať plody jesenné…jablká i gaštany… hnedé k hnedej zemi….(aj tie jablká zhnednú… ak ich nezdvihneme:)))….a tak som pred pár dňami stála v rade pred pokladňou v istom obchodnom dome s nábytkom… v tej chvíli som bola v rade posledná a chystala som sa vyložiť tovar na pokladničný pás… keď zrazu svižným krokom prešiel okolo mňa muž s jednou malou poličkou v ruke a priamočiaro mieril k pokladni – rovno predo mňa… v prekvapení som nestihla povedať… ani nič… a tak sa zrazu zháčil on a začal sa mi ospravedlňovať a hovoril mi niečo v zmysle… „prepáčte, to tá vaša žltá mikina – myslel som, že ste zamestnankyňa!“…:)))… o to pokoj, poznám celkom dobre skratky naprieč oddeleniami na oboch poschodiach, ale nie, zamestnankyňa nie… usmiala som sa a tak trochu sa zaprisahala, že nabudúce si tam musím obliecť asi niečo červené, hnedé, čierne, šedé..:)))… a v ten istý deň mi buse mhd iný pán skočil s pohýnajúcim sa vozidlom celou silou na nárt – pardon priehlavok – uvoľnenej sediacej nohy… a tak som si predstavovala, že na druhý deň ani nevstanem z postele… noha bude červená a nepoužiteľná…. s touto predstavou som mužovi, ktorý sa mi náležite ospravedlňoval, len dosť neochotne a bez úsmevu povedala, že nič sa nestalo… no nič také som ani nepovedala… len som šomrala a bola zmätená…. čo ma teraz mrzí, lebo noha ani nebola červená a ni na druhý deň nebolela…ospravedlňujem sa za tú nezdvorilosť dodatočne……a tak je to v týchto dňoch 120 rokov od narodenia Toyen… a tak som si okrem dokumentu o nej prešla aj pár obrazov na webe… na čb – dokumentárnych záberoch to nevyzerá na to, že by nosila žlté mikiny, svetríky, tričká… ale na niektorých jej obrazoch sa táto farba nádherne zaskvieva… inak vraj jej pseudonym „toyen“ pochádza z nejakej modifikácie francúzskeho „človek“, ale keď som to zadala do prekladača, tak mi vyhodilo „hračka“… žeby nejaká slovná hračka?… každopádne mám k Toyen veľký obdiv… jej autenticita je aj dnes plná energie a prekvapenia… keď som mala možnosť vidieť niečo z jej tvorby „naživo“… pociťovala som niečo ako pietu, úctu, bázeň, nadšenie, obdiv…
… a tak som si hovorila, že by som šla do kina na nejakú filmovú novinku… najlepšie to Lumiéra… a tak som zistila, že pre minulotýždňový požiar bude kino minimálne pol roka zatvorené… a to vyzerá, že škoda nenastala len na hmote budovy ale aj na samotných filmoch, ktoré sa tam nachádzali a zrejme ešte neboli zdigitalizované (dúfam, že nie naozaj… zachytila som niekde prirovnanie s Krásnou Hôrkou…)… a tak symbolické narodeniny bratov Lumiérovcov (jeden z nich by mal v októbri 160!)..bude treba osláviť inde… na inom plátne… a tak som včera zhliadla náhodne v TV film o Jimim Carrey-ovi… Toyen mu mohla byť babičkou… má presne o 60 rokov menej…a tak, čo k nemu dodať…. hoci by sa niektoré motívy na obrazoch Toyen mohli nazvať aj maskami (minimálne maskovanie, mimikry, podivuhodné prírodniny)… Maska je určite viac doménou Jimiho… priznám sa, že najradšej mám jeho Večný svit nepoškvrnenej mysle… vlastne dosť surreálny film… a tak ma na záver dokumentu fakt prekvapil…. zdá sa, že povesil filmovanie na klinec a vešia na klinec aj iné plátna – venuje sa maľbe!!! – záber, kde ako „prevrátený Michelangelo“ leží na nejakej konštrukcii na bruchu a maľuje na obrovské plátno pod ním … neuveriteľné!!!!
..život je to, čo sa stane,
keď sme očakávali niečo iné…
/parafráza známeho výroku
… a tak som si včera išla s ochladením kúpiť bundu… rozhodovala som sa medzi zelenou a žltou… okolo kabínky šla neznáma zákazníčka a opýtala som sa jej na názor… povedala niečo v duchu: „ktovie do kedy bude žltá v móde, zelená je nadčasová…“… a tak som vzala zelenú… ale asi ju pôjdem vymeniť za tú žltú… slnko:))))
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Toyen – po stopách zmizelých železnic
Plastic Fantastic Lover
Go to Her
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prehupnutia zo septembra do rujena:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – … a tak som nakoniec som zvolila Galériu Médium na „Hviezdku“… a komentovaná prehliadka výstavy bude 4.10. o 17tej
p.s.2 – a všetko najlepšie tohtotýždňovým oslávencom – Vencom- Václavom, ale aj Michalom a Miškám!!!
