…a tak rovnodennosť vidím ako misky váh – na jednej strane kilo tmy a na druhej kilo svetla)))
…a tak tu máme váhy – vážne!!!
…a tak musím…. nedá sa nespomenúť na váhy – ľudí, ktorých poznám, poznala som ale aj takých, ktorých som osobne nestretla, ale pečať ich existencie je tak trochu alebo aj viac… súčasťou mojej… Peter, Pavel, Karol, Ľubomír, Ivan, Gusto, Stanislav, Ľubica, Eliška, Václav, Ocsar, Gwyneth, Veronika, Kate, Brigitte, Julia, Rudolf, Marcello, Olivia a samozrejme John… (objavila som tento neuveriteľný link so zvláštne nádejnou info… možno, že raz… imaginujte…))
…a tak som si spomenula, že sme sa s kamarátkou v roku 2008 ocitli v Liverpoole
…bývali sme najprv v hoteli celkom blízko legendárneho Cavern Clubu
..a tak keď sme sa konečne ubytovali (lietalo sa vtedy z BA do Manchestru a odtiaľ bolo treba ísť vlakom… s veľkým kufrom – celkom zábavné!!! – vlak bol fakt „osobný“ a s nejakou batožinou ani náhodou nepočítal…),a keď sme potom našli v uličkách hotel a zapadli do izby… samozrejme vízia danej chvíle bola jasná: sprcha, prezliecť sa a vyraziť na vzduch – teda do ulíc mesta… to ale muselo počkať!!!… môj celkom nový kufor, napchaný oblečením, sa nedal vôbec otvoriť… po zúfalej asi polhodinovej snahe o odomknutie podivného zámku som sa vydala za recepčným očakávajúc nejaké sofistikované riešenie – veď také veci sa v hoteloch určite dejú ako na bežiacom páce… recepčný neprekypoval nadšením ani nápadmi… jednoducho zobral pílku a vybral sa so mnou do izby!!!… v peknom oblečku sa postavil ku kufru a pílil a pílil až kým nerozpílil… nielen nepodarený zámok ale aj kúsok nového kufra… celý zmorený spotený a bez slov sa odtackal naspäť na recepciu, ale!!! – ale kufor bol otvorený a veci v ňom prístupné!!! (myslím, že na spiatočnej ceste som miesto zámku použila len nejakú šnúrku:)))— zabudla som podotknúť, že sme mali sme veľký problém zohnať hotel a tak sme prvú noc len spali v tomto pomenovanem po známej skladbe Beatles – v každej izbe bol nejaký portrét člena kapely – my sme mali Georga)) hotel bol sofistikovaný, niekde v útrobách ukrýval aj apartmán s bielym krídlom… ale okná sa nedali otvoriť!!!… a tak sme sa na druhý deň ráno zbalili, napchali kufre a premiestňovali sa do hotela bližšie k rieke… v dokoch v zátoke kotvila žltá ponorka (také zvláštne plavidlo, ktoré vyzeralo ako obrnený transportér natretý na žlto:)) … hotel bol jednoduchší ale veľmi pohodlný a dali sa v ňom otvárať okná (aspoň na výklopku:))a hemendex na raňajky bol tiež menej sifistikovaný a veľmi chutný… a rieka Mersey bola úžasná!!! – na prvý pohľad bolo zaujímavé, že na nej nie je žiaden most, hoci mesto pokračuje aj na druhom brehu – vysvetlenie nie je vo financiách ale v prílive – niekoľkometrový príliv a odliv by prevádzku mostov a života pod mostami príliš komplikoval a tak keď sme išli (v daždi) na výlet na druhý breh, tak sme sa najprv preplavili loďou (niečo ako trajekt) a naspäť autobusom (nie obojživelným:)) ale pekne tunelom… a ešte vysvetlenie: počas pobytu sme sa dozvedeli, prečo boli hotely v ten prvý deň včade obsadené – v rodnom meste bol koncert Paula… no priznám sa, že keby Johna… alebo Georga… tak by ma to fest mrzelo, že som o tom skôr nevedela… „prepáč Paul, verím, že si mal plno aj bezo mňa:))“— sorry Ringo)))
…a tak som sa vrátila do Ba bez zážitku z koncertu ale s odznakom na taške, ktorý hovorí stále: „all you need is love!“…
a naša hudobná redaktorka vyberá:A Hard Days Night
+ lenn_ON a na oslavu kúsok muzikálu
… a tak vám prajem dosť svetla a vždy niečo dobré poruke, čo by ste mohli prihodiť na misky váh pre zachovanie rováhy (duše, tela, sveta, svetla…:)))
vždy vaša Sally Lu*
p.s. – pridávam pár celkom čerstvých dekupáží – nie s váhami, ale s vážkami:))- a pár autentických foto z Liverpoolu— a ak som na niekoho z vás – váh zabudla, určite sa mi ozvite – všetko najlepšie!!!
staršie blogy
