…a tak tu máme obdobie dažďov… znie to lacno, viem, ale ešte, že nie sme v Indii alebo starom Egypte s krúpami a kobylkami:
– a prosos Egypt – nedávno vplávala so médií správa:
…a tak som si spomenula ako som bola cca pred 15-timi rokmi v Egypte – klasicky v rezorte pri mori.. akurát, že na jar, tak nebolo horúco – priam jeden deň mrholilo…. ale keď sme sa vybrali v kolóne turistických autobusov s vojenskou ostrahou na fakultatívny výlet do Luxoru a údolia kráľov s pokynom, že bez 1,5 litrovej fľaše s vodou nás z autobusu nepustia, tak trochu mi došlo, čo je to horúčava a púšť – bez tej vody sa fakt nedalo… umožnili nám navštíviť 2 hrobky (systém sprístupňovania hrobiek bol taký, že na pár dní boli vždy k dispozícii vybrané a potom zas iné, aby sa návštevníkmi a prílišným pohybom, vetraním, dýchaním atď neničili tieto unikátne skvosty)… mala som tam jeden zaujímavý dojem: v hrobkách, kde boli steny s hieroglyfmi a inými maľbami voľne prístupné som sa cítila oveľa prirodzenejšie ako v hrobkách, kde boli steny chránené sklenenými stenami (neskúmala som tento jav, ale bolo to pre mňa citeľné)…cestou odtiaľ k Nílu sme sa ešte zastavili v dielni na spracovanie alabastru – ukazovali nám ako sa z neforemného béžového šutra stane foremná vázička – ale fakt to bolo zaujímavé: najprv sa vytvtorí to nič vo vnútri nádoby a potom jej vonkajší tvar, lebo inak by sa krehkký materiál rozpadol…. a potom nasledoval Níl!!! – k Nílu mám pozitívny vzťah už od školských čias a na plavbu loďou na druhý breh som sa tešila (hlavne s víziou, že krokodíly sa vyskytujú až za kataraktami:))…a k tomu známy film od Ahathy Ch.
… a tak, keď sme prišli na breh rieky, hľadala som očami tú loď, ktorá nás preplaví do Luxoru…. na brehu kotvili bárky asi tak pre 20 pasažierov s výzdobou, ktorá pripomínala Vianoce… a pokyn znel jasne: „Tieto loďky vás preplavia na druhý breh a potom budeme pokračovať do chrámového komplexu“… „Aha!!!???“ – prebehlo mi hlavou a inštinktom trucovitého decka som mienila tento pokyn zamietnuť ale hlavou dospelého jedinca som vyhodnotila, že asi nemám inú možnosť…. plavba bola rýchlejšia a pohodovejšia ako som čakala a na druhom brehu nás čakal úžasný Karnak
…koptský sprievodca s hrubým fascikom plným obrázkov a textov pod pazuchou, nám rozprával príbehy o chráme zasypanom pieskom a ľuďoch, ktorý sa tam ukrývali – robili si oheň a tým začadili stropy chrámu, ktoré ostali dodnes čierne, aj keď sa neskôr ukázalo, že namiesto malých chyžiek sa pod masami piesku skrývali obrovské sĺporadia sa priestory… a tiež príbeh o nejakej miestnej „obci“, odkiaľ všetci „mužskí občania“ odišli bojovať a ostal tam len jeden muž, ktorý bol nejak postihnutý (asi na nohu…) a tým nebol bojaschopný a dostal za úlohu strážiť doma ženy, ale ako sa ukázalo, bol schopný v inom: keď sa muži po viac ako roku vrátili z vojny ich ženy mali v náručiach kojencov… proste zaľudnená dedina… a tak muži zasadli a šalamúnsky sa uzniesli, že dotyčného „strážcu žien“ vyhlásia za boha plodnosti – jeho podobizeň je na reliéfe v Karnaku dodnes a vyznačuje sa… určite nie výraznou hlavou:)))))… každopádne výlet to bol nezabudnuteľný a keď sme sa opäť vrátili autobusmi k moru, zašli sme si na druhý deň do malého obchodu v hotelovom komplexe – predával tam mladý kopta Michael, ktorý sa vyznal v papyrusoch a keď videl, že som nejaká prechladnutá z miestneho počasia urobil mi skvelý ibiškový čaj, na druhý deň som bola ako rybička a mohla som si ísť konečne zaplávať do mora…
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
https://www.youtube.com/watch?v=4nuhja7y4TM
https://www.youtube.com/watch?v=Db3dHajCRRY
https://www.youtube.com/watch?v=o1xrPup_eCA
… s prianím dobrých gumákov a pevných nervov vás pozdravuje vždy vaša Sally Lu*
p.s. – pridávam pár celkom čerstvých dekupáží
p.s.2 – staršie traktáty a dekupáže si môžte pozrieť na: http://www.luholikova.sk/blog/
