…a tak som sa pred x-rokmi o takomto čase ocitla v Toskánsku, pred X-z rokmi v Ľubľane…ale pred X-y rokmi aj v Barcelone…
…a tak, nebudem zavádzať, že som tam bola pred pár dňami… ale áno bola, fakt, verte mi – vo sne (viem, že 2x opakovaný fór nie je fór, ale naozaj sa mi snívalo o Barcelone)… ale pekne po poriadku… išla som smerom na východ od bytu mojich priateľov, kde som bývala (aj v skutočnosti pred X-y rokmi a ešte raz by som sa im za ich pohostinnosť chcela poďakovať!… mimochodom vtedy to bolo po zhliadnutí Almodovarovho filmu ))… a tak som prešla cez Ramblu a pomaly som sa blížila k bazilike Santa Maria del Mar, v ktorej sa námorníci pred odchodom na more modlili…. ale nedošla som až k nej a niečo ma nútilo odbočiť do uličiek smerom na sever a… a potom som sa naozaj zobudila a….keď som si trasu prechádzky opäť premieta v hlave a naklikla som si mapu Barcelony a… a zistila som, že som sa zobudila tesne pred „Museu Picasso de Barcelona“… no jasné!!! – Picasso!!!… (jeho rodný dom je v Malage)… nakoniec som nebola v jeho múzeu ani v jednom z týchto miest, ale veľmi jasne si vybavujem jeho skvelú výstavu v centre Viedne… podľa plagátu „klasický Picasso“, ale na mieste som zistila, že… obrazy mali rozmer snáď 2x3metre – boli obrovské a úžasné, fakt mi padla sánka a nevedela som sa od nich odtrhnúť, naopak, mala som chuť vojsť do plátna (myšlienka namaľovať niečo tak úchvatné mi nenapadla:)))… ešte dlho po tejto výstave sa mi posmieval jeden známy, že mám stále Picassa na malej fotke nad pracovným stolom… ležérna fotka PP na hojdacom kresle vystrihnutá z nejakých galerijných novín… s tým známym už v kontakte nie som, ale PP sa ta mňa z fotky usmieva stále a keď sa na neho pozriem usmievam sa tiež… pred x-rokmi mali v SNG v knižnici filmi o umelcoch – maliaroch… jedným z nich bol aj Pablo a tak som mala možnosť si jeho živelnú maľbu vychutnať takmer „v priamom prenose“ – maľoval na veľkú sklenú tabuľu a kamera ho snímala spoza skla – načrtol jeden motív, rozmaľoval ho do dokonalosti a v zápätí ho celkom inou farbou priviedol k zmaru a postupne k niečomu celkom inému, v konečnom dôsleddku tiež geniálnemu a tak to pokračovalo v kruhoch niekoľkokrát… jednoducho Picasso ako prírodný živel = škorpión!!!
Dúhové valiace sa kamene
N_trio
+ niečo nemožné
škorpiónsky vás zdraví vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – nezohnala som žiadne picassovské servítk, uznajte, nedá sa do Viedne,,, ani len do Trenčína… ak by ste nejaké mali, rozhodne mi pošlite:))p.2: staršie traktáty si môžte pozrieť na:http://www.luholikova.sk/blog/
