…a tak bolo v nedeľu Mikuláša a ak ste nedostali nič do čižmy, dostanete tento mail do schránky:))
….a tak práve pozerám dokumentárny film o vynálezoch od morseovky cez telefón po bezdrôtovú komunikáciu… vďaka ktorej vám napríklad teraz môžem napísať a poslať tento mail a tak pridávam do čižmičky pár životopisov:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Samuel_F._B._Morse https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Graham_Bell https://sk.wikipedia.org/wiki/Guglielmo_Marconi https://cs.wikipedia.org/wiki/Hedy_Lamarrov%C3%A1
… a tak pridávam do čižmy aj jeden víkendový zážitok: cestovala som autobusom MHD v meste Ba z bodu A do bodu B (štart a cieľ teraz nie je podstatný)… prekvapilo ma, že v sobotu dopoludnia je spoj tak plný, že som ostala stáť pri dverách… prisadnúť si k niekomu neznámemu mi v „rúškových časoch“ nepripadá vhodné…na ďalšej zastávke, však vystupovalo toľko cestujúcich, že som sa okamžite rozhodla, že sa ďalej budem viezť po sediačky… blížila som sa k prázdnemu dvojsedadlu… dvere boli ešte otvorené, keď som na sedadle zbadala dne desaťeurovky – okamžite som sa vrhla k dverám a čo mi sily stačili, kričala som cez rúško na slečnu na zastávke, že jej vypadli peniaze… a ona so zatvárajúcimi sa dverami busu kričala, že tam na sedadle už boli predtým ako si tam sadla…. a tak som si sadla vedľa desaťeuroviek – tie sedeli pri okne a ja pri chodbičke:))… a tam mi preblesklo hlavou: „čo ak tu čakajú na mňa – veď je Mikuláša!?“…a na vedľajšom dvojsedadle sedel pár dôchodcov – pán sa na mňa otočil a dostatočne nahlas potvrdil slová slečny vystúpivšej, že tam tie peniaze už boli…. a tak mi preblesko hlavou, či nie je v buse nejaká skrytá kamera, či to nie je nejaká hra alebo online prenos… a či tie bankovky sú vôbec pravé… a tiež mi napadlo, že možno tí dôchodcovia pôvodne mali už dávno vystúpiť a vezú sa na konečnú len kvôli nim… a tak už vôbec nepripadalo do úvahy si ich privlastniť… a tak som o dve zastávky ďalej vystúpila a celkom by ma zaujímalo, ako to celé dopadlo… napokon ja som mala dobrý pocit, že som kvôli „dvacke“ neporušila nejakú vesmírnu hru (pamätáte si také listy a neskôr maily, ktorých reťazenie sa v žiadnom prípade nemalo prerušiť, lebo minimálne nedostanete pár korún alebo…?)… a tak netuším, či si šofér za ne na konečnej kúpil cigarety a deťom čokolády alebo naspúpil za mnou niekto iný, kto sa vôbec nerozpakoval a nezamýšľal…. čo by ste urobili na mojom mieste? – ak máte chuť, napíšte mi:))
…a tak mi na záver nedá nepripojiť živý obraz z detstva – „mikulášske ráno“… posteľ som mala otočenú tak, že som pozerala na okno, medzi okennými krídlami bola medzera, kde som si večer dala pekne vyčistené čižmičky a ráno som s prižmúrenými očami pozerala či tam je aj niečo iné okrem nich… a bolo!!!! najčastejšie balíček k burskými orieškami a malými čokoládkami, ale raz, raz tam boli naozaj krásne červené rukavičky — palčiaky… úžasné… po pár dňoch nosenia som jednu z nich stratila niekde na ceste do alebo zo školy – bola som fakt zúfalá… alé tú druhú mám dodnes – ušila som si z nej ihelníček v tvare abstrahovanej mačičky (foto niekedy nabudúce:)))
….a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
lhasa
slová
…sklíčka
…príjemné dni mikulášske vám prajevždy vaša Sally Lu*
p.s. – pridávam pár starších a pár novších dekupáží – ich výstavu som ukončovala pred rokom: http://www.luholikova.sk/dekupaze/
