… a tak som cez veľkú noc ráno vyšla v rodičovskom dome na balkón a zapozerala sa do záhrady susedov o dva domy ďalej… niečo sa tam mihlo… „asi majú susedia nového psa“… pes preliezol plynule cez tyčkový plot zo susedovej do susedinej záhrady a potom… do ďalšej… vtedy mi docvaklo, že to nie je pes… že je to líška… kým som stihla zbehnúť do izby pre mobil a odfotiť tohto zvera, tak som videla len ako sa mihá chvost pomedzi ploty smerom k lesu…
„Ja som líška“ – povedala líška.
„Poď sa so mnou hrať“ – navrhol jej malý princ. „Som taký smutný…“
„Nemôžem sa s tebou hrať“ – povedala líška. „Nie som skrotená.“
Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ
… a tak som sa niekedy začiatkom apríla vracala domov – do paneláku – a suseda vysádzala nejaké rastliny do čerstvo pooranej predzáhradky…. a tak sme hodili reč… a dozvedela som sa, že predzáhradku neskopal alebo nezoral žiaden obyvateľ bytovky… ale obyvateľ lesoparku – diviak… a tak som napísala na vedenie mestskej časti… odkaz bol zaradený do kategórie: „zviera túlavé“…a tak mi predvčerom prišla odpoveď: „vašu informáciu sme odstúpili na príslušnú veterinárnu stanicu – kvôli besnote… a na príslušný poľovnícky revír… kvôli…“ a na záver otázka: „Považujete našu odpoveď za postačujúcu?“… a tak neviem, čo odpovedať, či vôbec niečo…. ako zabrániť diviakom behať dolu terénnymi schodmi až medzi bytovky a tulipány?… priznávam sa, že predstava neskoršieho návratu domov a stretnutia sa s diviakom alebo diviakmi… no to by som možno kričala ako na lesy a z balkóna mala dosť diviakov i divákov… možno by som sa konečne zoznámila so susedmi… alebo si ich skrotiť???… uf?!… a tak som si spomenula ako bratranec choval na chate pod lesom vietnamské prasiatko (vlastne prasničku)… prasiatko bolo veľmi čiperné a agilné… keď sa rozbehlo nevedelo sa len tak ľahko zastaviť… raz som skoro spadla na zem, keď do mňa narazilo… prasiatko malo svoje meno a nakoniec skončilo… nie nie, nie na pekáči… ale medzi kamarátmi v ZOO a možno malo aj nejakých frajerov a potomkov… a tak sa občas v Bratislave aj v minulosti objavovali správy, že diviak bežal po Dunajskej, bol na návšteve v hoteli Carlton… ale posledné roky úplne v pohode na sídliskách… teda zatiaľ nemám informáciu, že by prenikol až do Petržalky… ale možno z Maďarska… či Rakúska…?
… a tak sa mi minule snívalo, že som sa pozrela z okna paneláku a videla dom medvedicu s medvieďaťom… „som niekde v Tatrách?“ – pýtala som sa sama seba v tom sne… a potom som sa zobudila a medveďa síce nevidela, ale spomenula som si na to, že v detstve bolo úplne bežné že sme mali plyšových medvedíkov… dokonca obľúbenú knihu „Môj macík“… a tak som si spomenula, ako som v detskom športovom kočíku kočíkovala plyšáky – medvedíka a líšku…. a čo Teddy Mr.Beana?:))… a tak medveď… „lebo medveď!“… v mýtoch severnej Ázie a Ameriky majú medvede obyčajne ľudské vlastnosti – s ľudskými ženami majú ľudské deti… a tak medveď má v kultúre historicky i hystericky nesporne svoje miesto… od jaskynných motívov… cez atribúty sv. Kulumbána a sv. Gala… cez erby švajčiarske i nemecké (vrátane znaku Bernu a Berlína… medveď nemecky Bär – anglicky bear)… až po Čínu, kde sa pod „ruským medveďom“ chápe ľadový medveď… a u nás MED-veď!!!
… a tak som dodnes ani netušila, že existuje film – ekologický horor „Divoká zver“ z prostredia ZOO… po dvoch riadkoch jeho popisu ani netúžim po zhliadnutí… ale napadlo mi, že aké by bolo prázdno, keby neexistovali zvieratá (nemyslím teraz ako zdroj potravy, alebo ťažné kone, voly soby a psy)…a na druhej strane možno by sme my (ľudia) zvieratám vôbec nechýbali… hlavne tým divokým (líška v Malom princovi by mohla chodiť na prechádzky aj v iný deň ako vo štvrtok:))…a tak som pred dvoma týždňami takmer „jazdila na koni“ – ale nebola som na jazdu dostatočne včas objednaná (o slepej kobyle Máši niekedy nabudúce)… a tak islandský film „O koňoch a ľuďoch“ – fakt odporúčam… oba zmienené filmy majú v titulkoch napísané, že pri filmovaní nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu (aj keď v samotnom filme to tak nevyzerá… veríme titulkom!!!… a tak tento týždeň organizátori IFF Karlovy Vary predstavili svoj aktuálny plagát a tiež zaradenie sekcie Works In Progress festivalu v Odese, ktorý sa tento rok nebude konať… nech Eizenšteinova známa scéna na schodoch ostane navždy mementom…
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Chcel by som byť medvedíkom
Dry Cleaning
Florence + The Machine
… lúčim sa s vami dnes s prianím príjemného záveru apríla… s kamarátskymi zvermi a zvieratkami…alebo s plyšákmi… v posteli či v spomienkach:)vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tak si tento týždeň pripomíname: „Deň vodiacich psov a tučniakov“ (kto vie o dôvode a pôvode tohto spojenia v jeden deň, nech napíše…), aj „Deň vtáčieho spevu“ a medzitým „Deň grafického dizajnu“, „Deň tanca“ i „Medzinárodný deň jazzu“!!!
p.s.2 – a meniny majú Jaroslavy, Jarmily i Jaroslavovia – dobre oslávte – jar i seba!
p.s.3 – a o domácich zvieratkách – niekedy nabudúce…
p.s.4 – a ako ilustrácia – jedna z novších dekupáží…
p.s.5 – a 30.4. bude nov dôležitý pre býkov…a nov je vhodná doba na zmenu k lepšiemu… nečakajme… najlepší čas je práve teraz:)
