…a tak to vyzerá tak, že Štedrý deň bude tento rok teplý a sneh sa snáď udrží na horách… alebo ako pocit na pocukrovaných zákuskoch:))
… a tak som sa minulý víkend… náramne prokrastinačne blížila k pečeniu vianočných cukroviniek… a tak som si deň predtým pozrela v repríze finále SK pečenia…a tak sa mi zdá – je to vlastne taký zvláštny masochizmus – pozerať relácie o varení a pečení, keď to potom nemôžete ovoňať a ochutnať… áno, dá sa zamerať aj na estetickú stránku a sympatie k súťažiacim.. alebo sa poctivo teoreticky zdokonaľovať v umení pečenia a usilovne si zapisovať dobré rady profesionálov a potom ich uplatniť doma v kuchyni… alebo kibicovať a teoretizovať pri pečení niekoho blízkeho… a tak som sa predsa len popoludní dopracovala k hľadaniu múky… a tak som zistila, že mole tú odloženú múku našli oveľa skôr ako ja … a tak som naplnila bioekosáčok a doplnila hnedý kontajner… a tak som šla do najbližšieho obchodu kúpiť múku a cukor a ďalšie nevyhnutnosti.. a tak nakladajúc tieto ingrediencie do košíka som si vypočula telefonujúcu predavačku… popisovala ako nemá rada pečenie a vlastne jej nechutí ani vianočné pečivo… len tak symbolicky v čase Vianoc… a tak mi napadlo, že je asi dobré, keď nemá rada sladké maškrty… veď celý deň trávi vedľa chladeného pultu so zákuskami…
…a tak tesne pred finále v MS vo futbale som zamiesila cesto… spočítala som to nejak tak, že kým sa bude hrať, cesto bude v chlade odpočívať… ale hralo sa stále dlhšie a dlhšie a recept už na mňa tlačil, aby som sa pustila do pečenia – a tak som behala od rúry k tv-prijímaču, aby som tie góly videla aspoň v repríze… a tak mi skoro pri penaltách tie medvedie labky zhoreli… cukor na posypanie to istí:))… a tak som sa nechala vtiahnuť do atmosféry a dala som si pivo… a tak som zistila, že mi nechutí zajedať pivo sladkým pečivom… a tak dávam do pozornosti tento recept na „nemaškrtenie“…
… a tak keď som dopiekla, zistila som, že tá čerstvo kúpená múka mala dobu trvanlivosti 11/2022… a tak som s výrazom spasiteľky sveta nabehla ďalší deň do obchodu… bola tam už iná predavačka… povedala som jej, že predávajú starú múku – v regáli boli ďalšie balenia s rovnakým dátumom – najprv zareagovala, že to nie je možné a potom videla na vlastné oči a bez okolkov mi vrátila peniaze… a vzápätí ma poučila, že takýto tovar má predsa dlhšiu trvanlivosť a majú povolenie ho predávať pol roka po dátume vyrazenom na obale… neviem – počuli ste o tom?…len mi je divné, že pre istotu odniesla niekam pod pult a tie ostatné balenia múky:)… má niečo spoločné múka a muka? (to by bolo na iný traktát… „celiakia“… kamarátka minule spomínala ako rada pečie, ale nič z toho ani neochutná…)
…a tak dobrodružstvo pečenia pokračovalo aj ďalšie dni…. a to celkom nečakane… vytiahla som tradičný rodinný recept s tým, že upiecť tieto koláčiky je „brnkačka“… až kým… až kým dom nepozorovala ako sa v rúre nafukujú a roztekajú a nadobúdajú celkom iné rozmery a farbu ako som si z minulých rokov pamätala… a tak som usúdila, že namiesto štipky sódy bic. som dala asi štipky dve – tri… no čo už… a tak som zmenila vyrezávaciu formičku za menší rozmer…. tešila som sa, že cesto som mala tento rok vláčnejšie – priam ako v TV … žiadne suché, ťažko sa vaľkajúce… a začínala som byť priam nadšená ako mi to dobre ide, až kým, až kým som nedopiekla a neochutnala… a vtedy mi docvaklo, že som upiekla niečo iné ako som mala v pláne – upiekla som celkom chutné maslové sušienky, do ktorých som dala dvakrát toľko masla, ako malo byť!… a tak som si chvíľu pripadala ako náhodný objaviteľ, ktorý pri výrobe niečoho iného vytvorí niečo nečakané…. nie priam ako vedci – žiadna Mária Curie alebo Jára Cimrman – objavujúci tesne pred ním objavené… skôr taký malý voňavý zázrak – spomenula som si na film Woodyho A. – „Darebáčikovia„, kde nakoniec sušienky v cukrárni vynesú viac ako banková lúpež… a tak asi takto si predstavujem, že vznikajú nové recepty – niekomu sa niečo odsype do misky alebo si zle prečíta pôvodný recept… a máme na stole prekvapenie…a tak som zaskočená a zvláštne potešená i nečakane zásobená chutnými maslovými kolieskami išla pozerať radšej rozprávky… a tak som si spomenula na film „Prázdniny v Ríme„, kde princezná Anna je pred spaním maslové sušienky s mliekom (pokiaľ sa nefláka po meste a nespí u náhodných okoloidúcich:))… a tak som nečakane zhliadla cca 10-ročnú CZ rozprávku „Tajemtví staré bambitky“ (do včera som netušila, čo vôbec bambitka je)… a tak konštatujem, že ma táto rozprávka úplne nechytila za srdce, ale bola dosť pozerateľná…
…a na budúce Vianoce sa s mojim pečením určite neprihlásim do žiadnej súťaže, ale celkom rada sa pridružím k niekomu, komu to fakt ide „od ruky“:))
…. a tak nastal tento týždeň slnovrat… začiatok nového cyklu roka – návrat svetla…a tak jedna rada na toto obdobie znie:
…Čo teraz zasejeme,
to bude rásť a dozrievať
počas celého nového roka….
… a tak dodávam… a čo teraz zamiesime, budeme jesť do Silvestra… a možno aj v novom roku:))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Christmas Time Is Here
Vianoce prichádzajú…
Povedzte nám pastuškovia
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech máme na Vianoce viac lásky ako sladkostí a viac svetla ako žiaroviek na stromčekoch:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – …a tak verím, že aj pápež František, ktorý mal v sobotu narodeniny, sledoval priamy prenos MS a ako rodák z Buenos Aires mal úprimnú radosť!:))a 17.12. bolo tiež výročie narodenia Josefa Ladu – jeho zimné idylky sú skutočne rozprávkové… a sneh zaručene pravý!
p.s.2 – a všetko najlepšie k meninám – nielen Evám a Adamom!!!
p.s.3 – a všetko najlepšie k narodeninám!!! – nielen Jezuliatku, ale aj priateľom, ktorí sa narodili v čase Vianoc (L+ A+N!!:))
